Hlavný kapitanát (často nesprávne skrátene kapitanát; – „(pohraničný) hlavný kapitanát/(pohraničné) hlavné hajtmanstvo“ alebo zriedkavejšie Grenzgeneralat – „pohraničné generálne veliteľstvo“; – "(pohraničné) najvyššie náčelníctvo"; v modernej – „hlavný kapitanát“) bol úrad a územie hlavného kapitána, teda jedno z veliteľstiev protitureckej obrany od konca 15. stor. do zač. 18. stor. v Uhorsku resp. Kráľovskom Uhorsku (čiastočne aj Sedmohradsku) a jemu podliehajúce územie. V niektorých prípadoch (na juhu) sa delil na menšie jednotky tzv. kapitanáty (po nemecky Hauptmannschaft alebo zriedkavo Kapitanat, lat. capitaneatus)
Hlavný kapitán Na území severne od Drávy (okrem Hornouhorského, Dolnouhorského a (?)Varadínskeho hl. kapitanátu) sa rozlišoval: „(pohraničný) hlavný kapitán“ (nem. Oberst/Obrist, Grenzobrist/ Grenzoberst, Grenzoberhauptmann, lat. supremus capitaneus (confiniorum), v modernej maď. végvidéki fõkapitány) zodpovedný (len) za pohraničné pevnosti na pridelenom území; väčšinou to bol zástupca rakúskej (alebo lojálnej uhorskej) šľachty; jeho územie sa nazývalo hranica/pohraničné územie (pohraničie) (nem. Grenze/Granitz/Gränitz/Grenzgebiet alebo Grenzfestungen/Grenzorte, lat. confinia, juhoslovansky krajina, mod. maď. végvidék) „obvodný hlavný kapitán“ (iný preklad: krajinský/okresný hl. k.; nem. Kreisoberst/Kreisobrist, (spočiatku) obrister Landeshauptmann, lat. supremus capitaneus partium regni Hungariae alebo prorex alebo bonus, v súdobej maď. országhadnagy – krajinský poručík, országkapitánya – krajinský kapitán, v mod. maď. kerületi fõkapitány) zodpovedný za vojenské záležitosti žúp na jemu pridelenom území (okrem pevností spadajúcich pod pohraničného hlavného kapitána); bol to zástupca uhorských stavov; jeho územie sa nazýva obvod/krajina/okres (nem. Kreis, lat. partes, mod. maď. kerület, országrész)
V Hornouhorskom a Dolnouhorskom hl. k. bola však len jedna funkcia hlavného kapitána, ktorý bol zodpovedný aj za pevnosti aj za župy. Okrem toho obe funkcie naraz (ale formálne oddelene) niekedy zastávala jedna osoba aj v Zadunajsku a od roku 1564 stále v Preddunajsku. Južne od Drávy bola len funkcia pohraničného hlavného kapitána, ekvivalentom obvodného pohraničného kapitána tam bol (od roku 1526?) chorvátsko-slavónsky bán (banus Croatiae et Sclavoniae; Ban in Kroatien und Windischland) pre celé územie južne od Drávy.
Jednotlivé hlavné kapitanáty Celé Uhorsko 1540 – 1542 existovala funkcia uhorský hlavný kapitán (supremus capitaneus regni Hungariae; Oberst-Landeshauptmann in Ungarn), ktorú zastával Péter Perényi
Predtisie (Horné Uhorsko) Hornouhorský hlavný kapitanát: názvy: Hornouhorský h.k., Košický h.k., Horné Uhorsko, nem. Oberurgarn, lat. supremus capitaneatus partium regni Hungariae superiorum; spočiatku názov „Košice a Horné Uhorsko“ typ: obvod aj pohraničné územie trvanie: 1559 – 1699 poloha: východné Slovensko a Zakarpatská Ukrajina a severné Potisie (presnejšie 13 stolíc Gemersko-malohontská, Hevešská, Boršodská, Spišská, Šarišská, Turnianska, Abovská, Zemplínska, Užská, Sabolčská, Satumarská, Berežská, Ugočská, vrátane všetkých pohraničných pevností v týchto stoliciach) sídlo: Košice vznik 1559 vyčlenením z Preddunajského hl. k.; 1565 na lepšiu obranu proti Sedmohradsku v rámci Hornouh. hl. k. vytvorený Hl. kapitanát Satmár a Zátisie; Poznámka: Predchodcami tohto hlavného kapitanátu boli: funkcia hornouhorského hlavného kapitána v rokoch 1527 – 1550, ktorú zastával Gašpar Seredy (Seredský), no Horným Uhorskom sa vtedy možno myslelo čiastočne iné územie funkcia „predtiského“ (t. j. de facto hornouhorského) krajinského hlavného kapitána v rokoch 1554 – 1557 funkcia košického kapitána (capitaneus Cassoviensis) v rokoch 1552 – 1559, ktorej nositelia mali väčšinou (t. j. v rokoch 1553 – 1557) zároveň funkciu hlavného kapitána hornouhorských miest
Zátisie Hlavný kapitanát Satmár a Zátisie názvy: Satmár a Zátisie, nem. Sakmar samt zugehöriger Ortflecken jenseits der Theiß, (lat. supremus capitaneatus Zatmariensis et partium Transtibiscanarum) typ: obvod a pohraničné územie trvanie: 1565 – po roku 1684 poloha: Sabolčská, Satmárska, Ugočská župa a časť Berežskej župy, vrátane (4) pohraničných pevností v týchto stoliciach sídlo:Satmár podjednotka Hornouhorského hlavného kapitanátu na lepšiu obranu proti Sedmohradsku
Preddunajsko (Západné a stredné Slovensko) Preddunajský hlavný kapitanát názvy: Preddunajský hl. kap., nem. Kreis diesseits der Donau – Preddunajský obvod, lat. partes regni Hungariae Cisdanubianae – Preddunajský obvod, supremus capitaneatus partium regni Hungariae Cisdanubianarum typ: obvod trvanie: 1542 – zač. 18. stor. poloha: pôvodne územia severne a severovýchodne od Dunaja (t. j. de facto Slovensko a Zakarpatská Ukrajina a severné Potisie); od roku 1554 bez pohraničných pevností patriacich Banskomestskému hlavnému kapitanátu (ktorý ale od roku 1564 bol de facto pod správou toho istého hlavného kapitána); od roku 1559 bez územia Hornouhorského hlavného kapitanátu; t. j. Preddunajský hlavný kapitanát bol od roku 1559 na území 10 západoslovenských žúp od Bratislavskej po Zvolenskú okrem Komárňanskej (teda Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Tekovská, Hontianska, Zvolenská a Novohradská), de iure bez pohraničných pevností, de facto vrátane pohraničných pevností sídlo sa menilo (napr. 1564 – 68 Nitra, 1568 – 81 Šurany, 1581 – 89 Levice, 1589 – 1663 Nové Zámky, 1663 – 1686 Komárno) 1554 od neho oddelený Banskomestský hlavný kapitanát; 1559 od neho oddelené Hornouhorský hlavný kapitanát; od 1564 zastávala funkciu preddunajského obvodného hlavného kapitána aj banského pohraničného hlavného kapitána natrvalo jedna osoba na základe spoločného poverenia
Banskomestský hlavný kapitanát názvy: Banskomestský hlavný kapitanát, nepresne Banský hlavný kapitanát; do 1589 v nemčine bergstädterische Grenze – Banskomestská hranica, do 1589 lat. confinia antemontana – Predbanské pohraničné lokality alebo confinia antemontanas civitates- Pohraničné lokality predbanských miest; 1589 – 1663 prevažne Novozámocký hlavný kapitanát – nem. Neuhäuseler Grenze, lat. confinia ad Újvár pertinentia; od 1665 nem. gegen Neuhäsel li(e)gende Grenze – Hranica (ležiaca) oproti Novým Zámkom (Hlavný kapitanát oproti Novým Zámkom), lat. confinia contra Újvár posita typ: pohraničné územie trvanie: 30. roky/1541/1554 (zdroje sa rozchádzajú) – zač. 18. stor. poloha: pohraničné pevností pri juhostredoslovenských banských mestách (pôvodne) od Levíc po Divín sídlo: spočiatku Zvolen, od 1564 to isté ako Preddunajský hl. kapitanát vznik vyčlenením z Preddunajského hl. k., od 1564 pozri pod Preddunajský hlavný kapitanát; 1663 dobytie Nových Zámkov Turkami; 1665 Leopoldov s okolím (tzv. (?)Leopoldovská hranica – leopoldische Grenze) ako aj Bratislava vyňaté z právomoci hlavného kapitána a zverené nemeckému veliteľovi Leopoldova
Zadunajsko Zadunajský hlavný kapitanát: názvy: Zadunajský hlavný kapitanát, nem. Kreis diesseits der Donau – Zadunajský obvod, lat. partes regni Hungariae Transdanubianae – Zadunajský obvod, supremus capitaneatus partium regni Hungariae Transdanubianarum typ: obvod trvanie: 1542 – zač. 18. stor poloha: Zadunajsko (11 stolíc Mošonská, Šopronská, Vašská, Zalianska, Rábska, Komárňanská, Vesprímska, Stoličnobelehradská, Šomoďská, Tolnianska (neskôr turecká) a Baranská župa (neskôr turecká)); od 50. rokov 16. stor. postupne strácal právomoc za pohraničné pevnosti, ktoré boli postupne pridelované Komárňanskému, Rábskemu, Szigetvárskemu, Kanižskému hlavnému kapitanátu a Hlavnému kapitanátu oproti Kaniži sídlo sa stále menilo 1556 od neho oddelený Rábsky hl. kapitanát; 1563 k nemu pričlenený Szigetvársky hl. kapitanát; 1566 od neho oddelený Kanižský hl. kapitanát, 1600/1607 od neho oddelený Hl. kap. oproti Kaniži do roku 1563 bol na čele „krajinský hlavný kapitán“, od roku 1563 „obvodný hlavný kapitán“ (supremus capitaneus partium regni Hungariae Transdanubianarum; Kreisoberst jenseits der Donau);
Komárňanský hlavný kapitanát: názvy: Komárňanský hl. k., Komárno, nem. Komorn, lat. supremus capitaneatus Comaromiensis typ: pohraničné územie trvanie: 1552 – 1690 poloha: len pevnosť Komárno sídlo: Komárno zvláštne postavenie, na čele „hlavný kapitán“ (Obrist/Oberst, supremus capitaneus)
Rábsky hlavný kapitanát: názvy: Rábsky hlavný kapitanát, od 60. rokov nem. aj raaberische Grenze (Rábska hranica) alebo Raab mit zugehörigen Grenzfestungen/Raab und dahin inkorporierten Grenzen (Ráb s príslušnými pohraničnými pevnosťami), lat. supremus capitaneatus Jauriensis illucque pertinentium confiniorum typ: pohraničné územie trvanie 1556/60. roky 16. st. – 1700 poloha: pohraničné pevnosti juhovýchodne od Rábu, od konca 60. rokov všetky pohraničné pevnosti medzi Drávou a Dunajom (okrem Kanižského hl. kapitanátu a Hl. kapitanátu oproti Kaniži) sídlo: Ráb vznik vyčlenením zo Zadunajského hl. k.
Szigetvársky hlavný kapitanát: názvy: Szigetvársky hlavný kapitanát, lat. supremus capitaneatus arcis Sziget typ: pohraničné územie trvanie: (?) 40. roky 16. stor. – 1566 poloha: malé pevnosti južne od Balatonu sídlo: (?)Szigetvár od 1563 mal spoločného hlavného kapitána so Zadunajským hlavným kapitanátom; 1566 dobytý Turkami
Kanižský hlavný kapitanát: názvy: Kanižský hlavný kapitanát, Hlavný kapitanát Kaniža a príslušné pohraničné pevnosti, nem. Kanischa (und zugehörige Grenzfestungen/ und dahin inkorporierte Grenzen), lat. supremus capitaneatus Canisiensis; (len) prvé dva roky sa volal lat. supremus capitaneatus (regni Hungariae) inter lacum Balathon et fluvios Muram et Dravam – pohraničné územie (Uhorského kráľovstva) medzi Blatenským jazerom a Drávou a Murou (v slovenčine aj nepresne Balatónsko-drávsky hlavný kapitanát) typ: pohraničné územie trvanie: 1566 – 1600 poloha: pohraničné pevnosti Kaniža a okolie sídlo: Kaniža 1574 – 1575 a 1583 – 1592 bol kanižský pohraničný hlavný kapitán a zadunajský obvodný hlavný kapitán tá istá osoba; 1600 Kaniža dobytá Turkami
Hlavný kapitanát oproti Kaniži: názvy: do cca 1615 Hlavný kapitanát Sarvár (a príslušné nové lokality) + Körmendský hlavný kapitanát, od cca 1615 nem. gegen Kanischawärts li(e)gende Grenze – Hranica (ležiaca) oproti Kaniži (Hlavný kapitanát oproti Kaniži), lat. confinia Canisae opposita/supremus capitaneus confiniorum Canisae oppositorum, maď. Kanizsa ellen vetett végvárak typ: pohraničné územie trvanie 1600 – 1703 poloha: pevnosti západne od Balatonu (rieky Rába a Zala) sídlo: Egerszeg po 1607 v rámci tohto hl. kapitanátu vytvorená špeciálna jednotka pre pevnosť Légrad a okolie v Medzimurí na čele s rodinou Zrínskych (tzv. Zrínska hranica – Zerinische Grenze)
Pozn: Po roku 1607 bola z rakúskej strany hranice (teda mimo Kráľovského Uhorska) vytvorená tzv. Štajerská hranica (steirische Grenze) zahŕňajúca pevnosti Hardberg, Fürstenberg, Feldbach, Radkersburg a Pettau, ale nemala postavenie hlavného kapitanátu.
Chorvátsko a Slavónsko (Južne od Drávy) Vendský/Slavónsky hlavný kapitanát názvy: Vendský hlavný kapitanát, Slavónsky hlavný kapitanát; pôvodne nem. windische Grenze(n) – Vendská/Slavónska hranica; od 1580 častejšie nem. windische und weitschawarische Grenze – Vendská a bajcsavárska hranica; od okolo 1600 nem. Varasdiner Grenze – Varaždínska hranica (Varaždínsky hlavný kapitanát); po 1607 aj nem. windische und petrinianische Grenze – Vendská a petrinjská hranica, lat. regni Slavoniae confinia et Petrinia – Slavónska hranica a Petrinja; od zač. 18. stor. nem. Warasdiner Grenze/ Grenzgeneralat – Varaždínska hranica/Varaždínske pohraničné generálne veliteľstvo typ: pohraničné územie trvanie: cca 1578/1580 – (?)1878 poloha: pôvodne pohraničné pevnosti medzi Drávou a Sávou, neskôr aj niektoré pevnosti v okolí sídlo: do zač. 17. st.:?, od zač. 17. stor. Varaždín