Ružín je priehradná nádrž, resp. sústava vodných diel Ružín I. a Ružín II. na rieke Hornád juhovýchodne od obce Margecany, ktorá tvorí zdroj úžitkovej vody pre priemysel a tepelnú energetiku.

Vodná nádrž má zásobný objem 45,3 miliónov kubických metrov a zatopená plocha je 3,9 štvorcových kilometrov. Dĺžka priehrady je 14 kilometrov. Cez priehradu vedie železničný Ružínsky viadukt.

Sústava vodných diel Ružín I a II bola vybudovaná v r. 1963 - 1970 a pomenovaná je podľa rovnomennej zaniknutej obce Ružín. Jej energetická časť bola uvedená do plnej prevádzky až v roku 1973. Generálnym projektantom bol Hydroconsult Bratislava, generálnym dodávateľom stavebnej časti Váhostav Žilina a technologickej časti ČKD Blansko. Prevádzkovateľom diela je Slovenský vodárenský podnik š.p.

Vodné dielo je situované v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria v údolí rieky Hornád. Maximálna hĺbka vody v nádrži Ružín I je 54 m (pri priehrade), šírka sa pohybuje od 50 do 150 m, dĺžka vodnej plochy od hrádze je 15 km. Brehy sú z veľkej časti skalnaté a strmé, pokryté listnatými lesmi.

Technický popis Vodná nádrž Ružín je sústavou vodných diel Ružín I. a Ružín II., vybudovaných na rieke Hornád, nad mestom Košice. Hlavným účelom sústavy vodných diel je zabezpečiť vodu pre priemysel v oblasti Košíc, vylepšovanie prietokov, s cieľom zlepšiť čistotu vody v toku, výroba elektrickej energie a čiastočná protipovodňová ochrana územia pod priehradou. Nádrž je využívaná aj na rekreačné účely.

Sústavu tvoria dva stupne: stupeň Ružín I v riečnom kilometri 78,35, ktorý vytvára akumulačnú nádrž a stupeň Ružín II v riečnom kilometri 68,24 vytvárajúci vyrovnávaciu nádrž, ktorá umožňuje aj spätné prečerpanie spracovaných prietokov.

Vodné dielo Ružín I

Vodné dielo Ružín I tvorí akumulačná nádrž, kamenitá priehrada vysoká 64,0 m a podpriehradová vodná elektráreň. Nádrž s maximálnou hladinou 327,0 m n.m. má vzdutie dlhé cca 14,0 km. Plocha zatopenej oblasti je 390 ha (3). Priehrada akumulačnej nádrže je vysoká 64,0 m (najvyššia na Slovensku), s korunou dĺžky 330 m, s maximálnou hĺbkou 54,0 m v priehradnom profile. náhľad|vpravo| Priehradné teleso a vodná elektráreň na vodnej nádrži Ružín I Celková kapacita šachtového priepadu je 700 m3.s-1 , je väčšia ako 100-ročný prietok. Vodná elektráreň je situovaná ako podpriehradová. V nej sú inštalované dve reverzibilné Francisove turbíny, ktoré pracujú s prietokom 2 x 67,5 m3.s-1, v rozmedzí spádov 30 až 52,7 m. Inštalovaný výkon vodnej elektrárne je 60 MW a ročná výroba energie 136,0 GWh.

Vodné dielo Ružín II

Vodné dielo Ružín II má betónovú gravitačnú priehradu výšky 27 m, s dĺžkou koruny 140 m, ktorá (pri maximálnej hladine 279,0 m n.m.) vytvára vyrovnávaciu nádrž s celkovým objemom 3,7 mil. m3 a pracovným objemom 2,5 mil.m3. Zatopená plocha dosahuje 65 ha (3). Tri dnové výpuste umožňujú prepúšťanie normálnych prietokov aj pri minimálnej hladine v nádrži. Spolu s troma nehradenými priepadmi majú celkovú kapacitu 752 m3.s-1.

Priebežne pracujúca vodná elektráreň má jednu priamo-prietočnú horizontálnu turbínu s obtekaným generátorom, s kapacitou 16 m3.s-1, pracujúcou v spádovom rozmedzí 7,5 až 13,6 m. Inštalovaný výkon tejto VE je 1,9 MW a jej priemerná ročná výroba je 8,6 GWh. Plavebné opatrenia Opatrenia a podmienky, za ktorých je možná prevádzka plavidiel na vodnej nádrži Ružín I, ustanovuje predpis.

Pre malé plavidla sú vyhradené prístaviska za železničným mostom Margecany (v areáli klubu vodného lyžovania Spišská Nová Ves), areál Počkaj-beach (požičovňa malých plavidiel), pri osade Kozinec (areál Slávia TU Košice) a v areáli Sivec pri Hámorskom moste (požičovňa malých plavidiel). náhľad|vpravo| Lokalita pre vodné lyžovanie v Margecanoch (Ružín I) Pre umiestnenie hausboatov je vyhradená lokalita Košické Hámre v dĺžke 200 m (pre 10 plavidiel) a v lokalite Kozinec (pre 5 plavidiel).

Prevádzka plavidiel so spaľovacím motorom na vodnej nádrži je zakázaná. Výnimku tvoria iba miesta pre vodné lyžovanie a to v lokalite železničný most Margecany (v dĺžke 1 km) a v lokalite Kozinec (v dĺžke 1 km).

Plavba vodných skútrov a malých plavidiel v kĺzavom režime je od 18:00 hod. do 10:00 hod. zakázaná.

V priestore prístavísk je zakázaný rybolov.

Jachting a windsurfing sa na vodnej nádrži môže vykonávať po celej vodnej ploche mimo priestorov určených pre vodné lyžovanie a kúpanie. Do priestorov pre kúpanie nemajú prístup žiadne plavidlá okrem plavidiel záchrannej a zdravotnej služby.

Plavba je na VD Ružín I zakázaná v ochrannom pásme telesa hrádze VD Ružín I (300 m od koruny hrádze) a pri maximálnej a minimálnej úrovni hladiny vody (328,0 m n.m. resp. 298,0 m n.m.).

Zákazové ustanovenia sa nevzťahujú na plavidlá použité k záchrannej službe, protipovodňovej činnosti, služobné plavidlá Štátnej plavebnej správy, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Colnej správy, Inšpekcie životného prostredia a správcu vodnej cesty.

Geografia a geológia

Geografia Vodná nádrž Ružín sa nachádza v blízkosti významných miest Košice, Prešov a Gelnica. Nádrž vznikla prehradením rieky Hornád v hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov.

Cestný prístup k nádrži je možný na severozápade cez obce Margecany a Jaklovce, na mieste sútoku riek Hornád a Hnilec. Na juhu cez obec Košická Belá a Veľký Folkmar a na východe cez obec Malá Lodina. Železničný prístup je možný v obciach Margecany, Margecany – zastávka (Rolová Huta) a Malá Lodina.

Brehy nádrže lemujú husté lesy a mnohé bralnaté útesy. Z vodnej hladiny sú viditeľné vrcholy Šľuchta (781 m n.m.), Bujanov (757 m n.m.), Bujnisko (539 m n.m.), Bradlo (618 m n.m.) a Holica (641 m n.m.). Geomorfologicky najviac nápadné je však vápencové bralo Sivec (781 m n.m.), ktoré sa vypína z hlbokého údolia s prevýšením okolo 430 m nad vodnou hladinou nádrže.

Vybudovaním vodnej nádrže boli zatopené alebo čiastočne zatopené obce Ružín, Košické Hámre, Malý Folkmar, Rolová Huta, Margecany a Jaklovce.

Geológia

Čierna hora bezprostredne nadväzuje na Slovenské rudohorie v jeho severovýchodnej časti. Morfologicky nie je od neho výrazne oddelená. Tektonická stavba Čiernej hory je veľmi zložitá. Alpínske horotvorné pochody silne zvrásnili nielen druhohorné komplexy, ale spôsobili zbridličenie a prevrásnenie kryštalinika. Charakteristické sú zlomy smeru sever - juh.

Veľkú časť kryštalinika tvorí komplex pararúl. V nich sa nachádzajú rôzne mocné polohy sľudnatých kvarcitov. Celý komplex je silne diaftorizovaný, čím z rúl spätne vznikli svory a fylonity.

Vo východnej časti pohoria z kryštalických hornín prevládajú granitoidy. Vytvárajú viacero väčších alebo menších masívov medzi Margecanmi a Košicami. Najväčší z nich buduje južnú časť kopca Bujanová. Na horninách kryštalinika ležia fylity, zlepence, pieskovce, brekcie, pestré bridlice karbónu a permu.

Severnú a južnú časť Čiernej hory budujú druhohorné horniny - Kremenec (hornina) kremence, bridlice, vápence, dolomity. V malých zvyškoch sa zachovali aj bazálne zlepence a brekcie stredných treťohôr pri Veľkej Lodine a Margecanoch.

Príroda

Flóra

V nižších polohách prevládajú hlavne lesné spoločenstvá buka lesného s dubom zimným. V stredných polohách sa k ním pričleňuje jedľa biela, smrek obyčajný, javor mliečny, brest hrabolistý, hrab obyčajný a lipa, z ihličnanov smrekovec opadavý a borovica lesná. Vo vyšších polohách sa pričleňuje aj javor horský, jaseň a brest horský. V dubovom pásme lesa sa v niektorých lokalitách vyskytuje aj javor poľný. náhľad|vpravo| Romantické zákutia na vodnej hladine (Ružín I) Veľmi zaujímavou a výnimočnou lokalitou s výskytom duba zimného je NPR Bujanovská dubina v nadmorskej výške 540-760 m n.m.. Priemerný vek stromov je 180 rokov, stredná výška nad 33 m. Táto lokalita patrí k najproduktívnejším dubovým lesom na Slovensku.

Na území, kde na povrch vystupuje vápencové podlažie, rastie javor horský a j na svahoch s kamenitým až sutinovým povrchom. Tu tvorí veľmi pestré spoločenstvá aj s borovicou, smrekovcom, mukyňou, brekyňou, s bohatou krovitou vrstvou trniek, drieňa, svíbu, hlohu, sklaníkov, kaliny a liesky.

Rovnorodé porasty jaseňa štíhleho možno nájsť na hrebeňových polohách Vysokého vrchu cez Pokrivý až po Sivec.

Tis je treťohorný relikt. Jediná lokalita jeho výskytu je v Siveckom krase – v lokalite Čapková, kde sa nachádza niekoľko jedincov tohto druhu.

V podraste bučín sa často vyskytuje lykovec jedovatý, baza čierna, baza červená, egreš a zemolez obyčajný.

K najvzácnejším rastlinným druhom patria: poniklec slovenský, poniklec veľkokvetý, kosatec bezlistý uhorský, či kriticky ohrozená orchidea vstavač ploštičný pravý.

Fauna

Rozmanitosťou geologického podložia a znej vyplývajúca geomorfologická a výškopisná členitosť spôsobuje početnosť a rôznorodosť zastúpenia živočíchov.

V rozsiahlych lesných porastoch sa vyskytujú vzácne živočíšne druhy chrobákov - fuzáč veľký, fuzáč alpínsky, z obojživelníkov kunka žltobruchá. V jaskyniach a skalných puklinách majú svoje úkryty viaceré druhy netopierov - podkovár veľký a malý, netopier čierny, netopier veľkouchý, netopier obyčajný, netopier brvitý, netopier ostrouchý.

Lúčne a skalné biotopy na južných svahových expozíciach predstavujú významné stanovišťa pre vzácne druhy motýľov - modráčik krvavcový, ohniváčik veľký a priadkovec trnkový.

Neodmysliteľnou súčasťou územia je aj vtáctvo. K najvzácnejším druhom patria - kuvik vrabčí, kuvik kapcový, orol kráľovský, orol krikľavý, výr skalný, ďateľ hnedkavý, muchárik červenohrdlý, sova dlhochvostá, ďateľ bielochrbtý.

Charakter územia (Bujanov) podmieňuje výskyt teplomilných plazov. Okrem jašterice múrovej a jašterice krátkohlavej sa tu vyskytuje slepúch lámavý, úžovka hladká a vretenica obyčajná.

Územie ja domovom aj niektorých šeliem, napríklad vlk dravý, pri brehoch tečúcich vôd žije vydra riečna. K mačkovitým šelmám patrí mačka divá a rys ostrovid.

Chránené územia

V bližšom okolí vodnej nádrže Ružín sú situované aj viaceré zaujímavé a hodnotné prírodné skvosty.

NPR Sivec náhľad|vpravo| Pohľad na ikonický vrch Sivec Národnou prírodnou rezerváciou bolo územie vyhlásené už v roku 1954 a to z dôvodu ochrany teplomilných druhov rastlín, nachádzajúcich sa na vrcholovom brale. Pod vrcholom, v zmiešaných porastoch spolu s lipou a pôvodnou borovicou, sa vyskytuje tis obyčajný a vzácne waldsteinia trojlistá– najsevernejší výskyt na Slovensku. Jadrom rezervácie je floristicky veľmi bohatá a pestrá hrebeňová časť samotného vrcholu s rozlohou okolo 20 ha.

NPR Vozárska

NPR Vozárska bola vyhlásená v roku 1966 v záujme ochrany jedinečných lesných spoločenstiev na západnom úbočí Spáleného vrchu (797 m n.m.). Nachádza sa prakticky v susedstve NPR Sivec na protiľahlom svahu údolia Malého Ružínka. Chránené územie slúži ako výskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva a je zaujímavé najmä svojou drevinovou rozmanitosťou.

NPR Bokšov

NPR Bokšov sa nachádza medzi Veľkou a Malou Lodinou a výškové rozpätie rezervácie je od 350 do 800 m n.n. Z ochranárskeho hľadiska je územie zaujímavé rozmanitosťou skalných biocenóz a hlavne tým, že práve v týchto dubových skupinách bol zaznamenaný najsevernejší výskyt škumpy vlasatej. Zaujímavé skalné útvary v blízkosti chráneného územia, napríklad Jánošíkova bašta alebo Rozlomity využívajú horolezci. náhľad|vpravo| Skalnaté bralá vrchu Holica (Ružín II) NPR Bujanovská dubina

NPR Bujanovská dubina bola vyhlásená v roku 1966, za účelom lesníckeho výskumu. Nachádza sa nad vodnou nádržou a jej výškové rozpätie je od 355 do 756 m n.m.. Jej územie tvorí výnimočne starý dubový les, s vekom dubov okolo 180 až 200 rokov.

NPR Humenec

Chránené územie predstavuje široký oblý svah, orientovaný na juhovýchod až juh, v nadmorskej výške 460 až 613m. Územie má vysokú botanickú a zoologickú hodnotu. Je tu zaznamenaný výskyt viacerých teplomilných druhov rastlín na severnej hranici rozšírenia a výskyt vzácnych druhov živočíchov.

Severnú hranicu rozšírenia tu má napríklad jasenec biely, dub plstnatý, dub cerový, jaseň mannový.