Mestské právo je súbor práv vymedzujúcich vzťah stredovekého mesta k panovníkovi, resp. vrchnosti, a vzájomné vzťahy členov tejto komunity. Konkrétne sa tieto práva najčastejšie týkali správneho zriadenia mesta, možností trestných a procesných právomocí a osobných slobôd obyvateľov. Len mesto vlastniace toto mestské právo mohlo byť považované za inštitucionálne, hoci aj iné významné lokality s centrálnymi funkciami mohli v stredoveku plniť niektoré funkcie spájané zvyčajne s mestom (napr. centrum obchodu, správne, právne alebo kultúrne funkcie a pod.).
Pôsobnosť mestského práva Mestské právo zvyčajne platilo v obvode mestských hradieb, ale mohlo sa vzťahovať aj na predmestie a blízke dediny bez toho, aby ich obyvatelia získali postavenie mešťanov (tzv. míľové právo). Mestskému právu podliehali všetci obyvatelia mesta ak nespadali pod inú vrchnosť cirkevnú či svetskú, a to i v prípadoch, že sídlili v samotnom meste. Osobné slobody potom získavali nielen mešťania, ale všetci, čo v meste dlhodobo pobývali.
Literatúra Hoffmann, František České město ve středověku. Praha 1992. Hoffmann, František Jihlavské právo. Havlíčkův Brod 1959. Kejř, Jiří Vznik městského zřízení v českých zemích. Praha 1998. Mendl, Bedřich Tak řečené norimberské právo v Čechách. Praha 1938. Žemlička, Josef Počátky Čech královských 1198–1253. Proměna státu a společnosti. Praha 2002.
Iné projekty
Externé odkazy České mestá a ich právny vývoj v predbelohorskom období
Zdroj
Kategória:Mestá Kategória:Dejiny práva