Stanca () je forma básne, ktorá vznikla v 13. storočí v talianskej trubadúrskej poézii. Má jednu slohu s ôsmimi veršami, ktoré sa rýmujú podľa vzoru: ab-ab-ab-cc. Rytmicky je verš utvorený z päťstopého jambu a desiatich slabík.
Stanca talianska Talianska literatúra rozoznáva stancu - ottavu rimu sicílsku a toskánsku. Toskánska ottava rima má rým ab-ab-ab-cc. Sicílska ottava rima má vzor rýmu nasledovný: ab-ab-ab-ab.
Oba druhy používajú desaťslabičný verš v päťstopovom jambe.
Stanca francúzska Francúzska poézia inkorporovala taliansku stanzu do novovznikajúcej renesančnej poetiky. Stancu písali v tvare od štvorveršovej slohy až po štrnásťveršovú. Rým zostal striedavý. Pri štrnásťveršovej obvykle posledné dva verše mali zhodný rým. Výnimkou je nóna s deviatimi veršami. Prvý, kto použil stancu je Jean de Lingendes v poéme "Premeny pastierky Iris" uverejnenej v antológii roku 1605.
Zoznam poddruhov žánru stanca 2 lines = Couplet 3 lines = Tercet 4 lines = Quatrain 5 lines = Cinquain 6 lines = Sestet 7 lines = Septet 8 lines = Octave
Iné pomenovania druhov stance Terčeto, Tercet Baladická stanca, Ballad stanza Sestína, Sestet Burnsova stanca alebo škótska stanca, Burns stanza or Scottish stanza Ottava rima Sicílska oktáva, Sicilian octave Spenseriánska stanca, Spenserian stanza Balašova stanca, Balassi stanza Oneginova stanca, Onegin stanza Terza rima
Zdroj
Externé odkazy Encyclopaedia Britannica - heslo stanza
Kategória:Básnické formy