Láb je obec na Slovensku v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Leží na juhu Záhorskej nížiny, približne osem kilometrov južne od Malaciek a asi 35 km od Bratislavy. Prvá písomná zmienka o osade pod názvom Loyp je z roku 1206, z darovacej listiny uhorského kráľa Ondreja II.
V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých svätých a kaplnka sv. Vendelína z roku 1755; veža kostola sa 2. septembra 2014 čiastočne zrútila a odhalila jeho románsky pôvod. V okolí sa nachádzajú Lábske jazero, Jakubovské rybníky a Pieskovňa. Cez obec preteká potok Oliva a potok Močiarka. Obec je známa aj tradičným lábskym krojom a výšivkou.
Geografia Kataster obce s dĺžkou hraníc 24,5 km hraničí s katastrami obcí Plavecký Štvrtok, Jakubov, Vysoká pri Morave, Zohor a Lozorno. Rozloha katastra je 27,85 km² (2 785 ha). Obec leží v údolí potoka Močiarka.
Východnou časťou katastra prechádza železničná trať Bratislava – Malacky – Kúty, obec však nemá vlastnú stanicu. V obci je šesť autobusových zastávok.
Vodstvo Lábske jazero je bývalé mŕtve rameno potoka Malina; má dĺžku približne 1 km, šírku 40 až 100 metrov, piesčité dno a využíva sa na kúpanie a rybolov. Obec ako miesta na oddych uvádza aj Jakubovské rybníky, Pieskovňu, Centúz a Šutrovňu.
Názov Najstaršia doložená podoba názvu je Loyp (1206). Zdroje, ktoré som mal k dispozícii, nevysvetľujú pôvod názvu.
Dejiny Praveké a včasnostredoveké osídlenie Územie obce bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Archeologické nálezy z roku 2018 preukázali keltské sídlisko z obdobia okolo roku 450 pred n. l. a doklady slovanského osídlenia z 8. storočia, z obdobia Veľkej Moravy.
Stredovek Osada s názvom Loyp sa spomína v darovacej listine Ondreja II. z roku 1206, ktorou kráľ daroval majetok grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan; listina sa týka aj susedného Plaveckého Štvrtka (pozri dejiny Plaveckého Štvrtka). V roku 1333, po sporoch v rodine o hranice majetku, rozdelila bratislavská kapitula „Štvrtocký majetok“ na dve časti – Štvrtok a Láb – čím sa Láb osamostatnil. Obec neskôr patrila k Plaveckému panstvu a potom k panstvu Stupava.
Novovek V 16. storočí sa v oblasti usadili chorvátski kolonisti. Farnosť Láb vznikla roku 1682. V roku 1720 už v obci pracoval mlyn.
Kostol Všetkých svätých bol po požiari prestavaný v rokoch 1722 – 1728 a vysvätený druhú októbrovú nedeľu roku 1748; jeho predchodca sa spomína už roku 1333. Veža kostola k nemu pribudla roku 1744. Pri kostole a v obci sa zachovali barokové sochy z 18. storočia, napríklad socha sv. Jána Nepomuckého z 30. augusta 1732 s erbom zemepána Pálffyho a socha sv. Floriána. Kaplnka sv. Vendelína, patróna dobytka, bola postavená roku 1755 na okraji obce pri ceste na Jakubov a dodnes sa k nej každoročne v deň sviatku sv. Vendelína koná procesia.
Od roku 1849 pôsobil v obci ako farár Ignác Juračka (1820 – 1899), ktorý v Lábe slúžil päťdesiat rokov a je pochovaný na miestnom cintoríne.
19. a 20. storočie Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, ktorú predávali až vo Viedni, a tradičným remeslám – rezbárstvu a vyšívaniu. Už v 19. storočí fungovala v obci tehelňa, píla a továreň na výrobu rákosových výrobkov; v obci pôsobili aj obchodníci s liečivými rastlinami. Mnohí obyvatelia hľadali prácu v susednom Rakúsku alebo sa vysťahovali za oceán.
Obec bola elektrifikovaná v roku 1940, v rokoch 1959 – 1960 sa do nej zaviedol plyn a v roku 1968 vodovod. Materská škola vznikla roku 1947 a základná škola sa roku 1972 presťahovala do dnešnej budovy. V miestnom parku odhalili roku 1990 bustu Milana Rastislava Štefánika a roku 1999 pamätnú tabuľu farárovi Ignácovi Juračkovi.
Na území obce sa ťažila ropa a zemný plyn; ložisko ropy a zemného plynu Láb (dobývací priestor Láb) je dnes vyťažené a slúži ako podzemný zásobník plynu.
21. storočie Pád kostolnej veže (2014) V utorok 2. septembra 2014 okolo poludnia sa zrútila približne 30 metrov vysoká veža kostola Všetkých svätých spolu s prednou časťou kostola. Trosky vytvorili vrstvu s rozmermi zhruba 10 × 12 × 5 metra, zasypali oltárny priestor, poškodili baldachýn hlavného oltára s obrazom a zničili historickú menzu s bohostánkom; trosky ležali aj po podlahe kostola. Časť trosiek spadla do ohradeného kostolného dvora, nie na ulicu. Zničené boli aj cenné umelecké diela – maľby, sochy a bohostánok.
Nikto sa nezranil. Pôvodné hlásenie o osobe pod troskami sa nepotvrdilo; na mieste zasahovalo 18 hasičov a policajt so psom na vyhľadávanie osôb. Farár Lukáš Šlosár v čase pádu v kostole nebol. Podľa spravodajstva mal byť v čase udalosti u zubára.
Polícia začala trestné stíhanie pre všeobecné ohrozenie a príčinu skúmal statik a pamiatkový úrad. Podľa správ z regiónu bola príčinou dlhotrvajúca zrážková činnosť: mäkká hlina a piesok v základoch a stavbe sa presýtili vodou a stratili nosnosť. Odborník oslovený médiami uviedol, že veža sa nezrútila ako ceruzka od päty, ale sa zlomila v strednej časti po tom, čo povolilo podložie. Miestni spomínali aj možný vplyv elektronických zvonov, ktoré mohli spôsobiť rezonanciu, no nič to nepotvrdzovalo.
Starostka Monika Valúchová uviedla, že kostol bol šesť rokov pred pádom rekonštruovaný pod prísnym dohľadom statika a podľa vypracovaného projektu; projekt z roku 2004 pritom dokumentoval trhliny na veži a nebolo jasné, či sa opravy dokončili. Podľa portálu Záhorák sa veža už predtým nakláňala a plánovali ju spevniť injektážou. Statik Jozef Kuzma potvrdil, že hlavná konštrukcia kostola je pevná; riaditeľ krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič označil škody za výrazné a odporučil odviezť umelecké diela na farský úrad. Bohoslužby sa dočasne konali inde. Úvahy zahŕňali odstránenie sutiny a zabezpečenie poškodenej steny, aby sa kostol mohol ďalej využívať.
Románsky nález a obnova Pád veže odhalil na pôvodnej západnej stene lode tehlové slepé arkády a románske murivo. Kostol, ktorý sa dovtedy pokladal za renesančný, resp. podľa výskumu z roku 2003 za gotický s presbytériom a vežou z prvej polovice 14. storočia, tak vznikol podľa Apsidy už v 13. storočí, čo zodpovedá aj prvým písomným zmienkam o osade (1206 a 1271). Išlo o jednoloďový tehlový kostol s polvalcovými oporami, aké sú na Slovensku vzácne; podľa Apsidy podobné arkády nesie aj románsky kostol v Šaštíne-Strážach. Postoj uvádza, že kostol je približne o 200 rokov starší, než sa predpokladalo; Apsida hovorí o posune približne o 300 rokov. Pri barokovej prestavbe v rokoch 1722 – 1728 bolo pôvodné románske presbytérium zbúrané a nahradené oveľa väčšou loďou s opačnou orientáciou.
Farnosť dala pri obnove prednosť reštaurovaniu poškodených sôch, malieb a svätyne pred stavbou novej veže; na pôvodnom mieste ju pre nájdené románske reliéfy nemožno postaviť bez ich zničenia. Dokončenie obnovy sa podľa Postoja očakávalo v roku 2021 a záviselo od súhlasu krajského pamiatkového úradu a arcibiskupského úradu. Podľa denníka SME nebolo dosť peňazí na dostavbu celej veže. V roku 2020 dostala farnosť dotáciu 20 000 € na obnovu západnej fasády, kde sa zachovali zvyšky pôvodných románskych opôr a omietky. Kostol čaká na komplexný archeologický a architektonický výskum.
Obyvateľstvo V obci žije okolo 1 400 – 1 500 obyvateľov (údaje jednotlivých zdrojov sa líšia rokom aj metodikou), hustota zaľudnenia je približne 50 obyvateľov na km². Prevažuje slovenská národnosť a od založenia obce aj rímskokatolícke vierovyznanie; pri sčítaní v roku 2001 sa k nemu hlásilo 83 % obyvateľov.
Hospodárstvo a infraštruktúra Obec je spojená s ťažbou zemného plynu, ropy a gazolínu, ktorú zastrešuje spoločnosť NAFTA a. s. (Gbely). V poľnohospodárstve sa pestuje zelenina a obilie, najmä raž. V obci je verejný vodovod, plynofikácia a novovybudovaná verejná kanalizácia s čistiarňou odpadových vôd. K službám patrí obchod, pošta, čerpacia stanica, reštaurácia a zdravotnícke zariadenie.
Kultúra Lábsky kroj patrí medzi najkrajšie na Záhorí; pre mužský kroj sú typické svetlomodré odtiene a pre ženský biela so svetlomodrou. Súčasťou tradičnej kultúry je „lábska výšivka“.
Pamiatky Kostol Všetkých svätých Kostol Všetkých svätých je najväčšia, najstaršia a najkrajšia pamiatka obce. Po páde veže v roku 2014 sa ukázalo, že pochádza z románskeho obdobia (pozri vyššie). Pramene datujú jeho vznik rozdielne: podľa Združenia miest a obcí Záhorskej oblasti ide o renesančný kostol z roku 1561, ktorý bol v rokoch 1722 – 1728 prestavaný, obec uvádza predchodcu už roku 1333 a vysvätenie po prestavbe roku 1748; v starších textoch sa objavuje aj rok 1665. Kostol je zapísaný v zozname pamiatkového fondu (ÚZPF č. 440/0); v roku 2003 preň vypracovali architektonicko-historický výskum Ivan Gojdič, M. Timková a Kristína Zvedelová.
Kaplnka sv. Vendelína Barokovú kaplnku sv. Vendelína, patróna dobytka, postavili roku 1755 na okraji obce pri hlavnej ceste na Jakubov.
Sochy a pamätníky Socha sv. Jána Nepomuckého (30. august 1732) s erbom Pálffyovcov, socha sv. Floriána, busta Milana Rastislava Štefánika (1990) a pamätná tabuľa Ignáca Juračku (1999).
Osobnosti Rodáci Ján Gerthofer (* 1910 – † 1991), vojenský a civilný pilot Mária Kišonová-Hubová (* 17. marec 1915 Láb – † 11. august 2004 Bratislava), operná speváčka (soprán) a pedagogička; v opere SND pôsobila v rokoch 1938 – 1978, od roku 1951 učila na VŠMU, roku 1968 dostala titul národná umelkyňa. Obec ju označuje ako prvú slovenskú opernú speváčku a uvádza pôsobenie v SND v rokoch 1943 – 1947. Branislav Kostka (* 1971), hudobník, dirigent, skladateľ a producent Vojtech Horák, učiteľ a politik, funkcionár HSĽS, poslanec Snemu Slovenskej republiky a školský inšpektor Tobiaš Lazar (* 30. máj 1935), plukovník a vojenský letecký inžinier, dekan Fakulty vojenského leteckého inžinierstva v Košiciach, od roku 1986 profesor Vojenskej akadémie v Brne, autor vyše 120 vedeckých prác a 20 patentov Michal Gerthofer (* 30. november 1927), elektroinžinier v naftovom priemysle a geofyzik, kandidát vied v odbore aplikovanej geofyziky (1986); zomrel v Kanade Ján Lazar (* 22. apríl 1916 – † 1984), kapitán a pilot československej perute č. 311 v RAF, neskôr zakladateľ obuvníckej továrne v Nairobi; zomrel v Austrálii
Pôsobili tu Ignác Juračka (* 1. máj 1820 Kopčany – † 27. august 1899 Láb), farár v Lábe od 14. marca 1849 po dobu päťdesiatich rokov
Referencie
Literatúra Obecné kroniky Lábu (1945 – 1951, 1976 – 2012, 1999 – 2023) a pamätné knihy, dostupné na webe obce.
Iné projekty
Externé odkazy
História a osobnosti obce – oficiálna stránka obce
Kategória:Obce okresu Malacky