right|thumb|230px|Niekdajšie hlavné átrium Faunovho domu so soškou tancujúceho Fauna right|thumb|200px|Plán Faunovho domu: 1 - vestibulum, vstupná časť domu, 2 - hlavné átrium s impluviom so soškou tancujúceho Fauna, 3 - átrium so štyrmi stĺpmi a miestnosťou pre hostí, 4 - tablinum, súkromná miestnosť pre rodinu, 5 - záhrada s peristylom s iónskymi stĺpmi, 6 - exedra, miestnosť, v ktorej bola umiestnená slávna mozaika Alexandra Veľkého, 7 - veľká záhrada v zadnej časti domu, 8 - hospodárske miestnosti
Faunov dom je niekdajší patricijský dom nachádzajúci sa v archeologickej lokalite Pompeje. Ide o pozostatky obytnej budovy na pomerne rozsiahlom pozemku (dnešné umiestnenie nesie názov Via della Fortuna), jednej z najznámejších a umelecky najhodnotnejších stavieb tohto bývalého antického mesta.
Dom, predstavujúci príklad klasickej obytnej rímskej stavby (domus), za svoje meno vďačí malej soche tancujúceho Fauna, umiestnenej v hlavnom átriu v strede niekdajšieho okrasného bazénu - impluvia.
Podľa viacerých odborníkov v prípade Faunovho domu ide o jeden z najkrajších príkladov obytnej stavby z rímskych čias i antiky vôbec. Súčasne patrí k najväčším súkromným budovám v Pompejach. Skĺbením takmer všetkých charakteristických prvkov rímskych patricijských domov (architektonických i umeleckých) predstavoval jeden z vtedajších najkrajších obytných priestorov.
Pravdepodobne bol postavený v prvej polovici druhého storočia pred Kr. pre istého Publia Sillu, synovca rímskeho vojvodcu. Na konci druhého storočia prešiel rozsiahlou prestavbou.
Dom zaberal plochu takmer tritisíc štvorcových metrov. Obsahol dve átriá; jedno patrilo k hlavnej časti domu a prístupné bolo hneď po prechode vestibulu a malého vchodu zvaného fauces. V átriu, postavenom v toskánskom štýle sa nachádzalo impluvium, o ktorého kráse je dodnes možné urobiť si predstavu. Dno bolo vyplnené intarziou z farebného mramoru v tvare pravidelných geometrických obrazcov. V strede impluvia stojí na malom podstavci známa soška tancujúceho Fauna (ide o kópiu originálu uloženého v Národnom archeologickom múzeu v Neapole). Sugestívne ladená soška predstavuje radostne tancujúceho boha, ktorý zdvihnutými rukami a pohľadom dohora vzýva slnko.
Druhé átrium sa nachádzalo vpravo od hlavného vchodu. Centrálnu časť átria vypĺňal tetrastyl s vlastným vstupom, slúžiaci pravdepodobne pre pohostenie návštev.
Do ďalšej časti domu, ktorú tvorila menšia záhrada s peristylom s iónskymi stĺpmi, sa vchádzalo úzkym priechodom. Vpravo od priechodu boli vybudované schody vedúce na druhé poschodie.
Jednou z historicky najcennejších častí domu (z pohľadu dnešného človeka) bola bezpochyby miestnosť zvaná exedra. Jej cennosť spočívala nielen v nádhernej freskovej výzdobe stien, ale najmä pre známu mozaiku, ktorá svojho času vypĺňala podlahu ako koberec. Alexandrova mozaika (dnes umiestnená v múzeu v Neapole ako nástenná mozaika; rozmery 313 x 582 cm) pochádzajúca zhruba z roku 100 pred Kr., zachytáva obraz bitky Alexandra Veľkého proti perzskému kráľovi Dareiovi III. Už pri zbežnom pohľade na mozaiku možno konštatovať, že ide o dielo vyznačujúce sa dokonalým remeselným spracovaním (mnohé z dielikov tvoriacich obraz nie sú väčšie ako pol štvorcového centimetra).
left|thumb|270px|Slávna Alexandrova mozaika z Faunovho domuCez domový trakt s exedrou sa prechádzalo do zadnej časti domu s veľkou záhradou (rozmery 27 x 30 metrov) s tzv. veľkým peristylom. Peristyl obklopovali dva rady dórskych stĺpov (každý rad obsahoval štyridsaťštyri stĺpov) vysokých štyri metre. Symbióza vycibreného záhradného štýlu a umeleckého vybavenia umožňovala dosiahnuť dojem veľmi príjemného prostredia. Svojím dispozičným riešením a využitím sa stala dôstojným predchodcom záhradných priestorov zriaďovaných o mnoho storočí neskôr.
Dom obsahoval viacero ďalších miestností slúžiacich jednak pre potreby rodiny (spálne, hospodárske miestnosti) ale aj pre prípadných hostí. Ich podlahy boli, rovnako ako v prípade exedry, vyzdobené mozaikami. Zaujímavosťou je, že majitelia domu po celú dobu jeho životnosti ho nikdy nedali vyzdobiť podľa súdobého vkusu, zato veľmi starostlivo udržiavali pôvodnú výzdobu.
thumb|250px|Pohľad do záhrady Faunovho domu s peristylomPrechádzka po zvyškoch niekdajšej honosnej stavby (zachovali sa časti muriva, impluvium v hlavnom átriu, záhrada v zadnej časti domu ako aj honosné priečelie s korintskými pilastrami) dáva možnosť urobiť si predstavu o kráse tejto výnimočnej stavby.
Faunov dom vyniká vyrovnanou a harmonicky skĺbenou dispozíciou priestorov. Umelecky hodnotné prevedenie výzdoby s prekrásnymi architektonickými prvkami doplnenými zeleňou prispeli k tomu, že je tento dom považovaný za jedno z najvznešenejších súkromných obydlí antického sveta.
Iné projekty
Zdroje E. Bernardini, Odkryté tajomstvá starých civilizácií, Príroda, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-07-01591-3 A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7 S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3
Kategória:Stavby v starovekom Ríme Kategória:Pompeje