Konfiškácia (z latinského confiscatio) označuje na rozdiel od vyvlastnenia zabavenie majetku bez náhrady.
Príklady konfiškácie v právnom štáte: Konfiškácie majetku získaného zločinným spôsobom (určuje súd v súlade s ústavou a zákony). za, dnes už v našich končinách výnimočných pomerov ešte nevzniknutého právneho štátu, v dobách prevratov, ozbrojených konfliktov, v právnom vákuu pred nimi a po nich, ako napr.: pobielohorské konfiškácie po porážke českého stavovského povstania v povojnovom ČSR: „12/1945 Sb. Dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júna 1945 o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako i zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa“ (z dnešného hľadiska proti princípom právneho štátu pre uplatnenie kolektívnej viny). v diktatúrach, totalitách: Konfiškácia v totalitných štátoch. Ľuďom alebo skupinám označeným za nepriateľov je zabavovaný majetok. Takto postihnutí sú spravidla zbavovaní i ďalších práv, ak ešte existujú – taktika „rozdeľ a panuj“ je režimom uplatňovaná k drobeniu spoločnosti na „menej bezprávnych“ a „viac bezprávnych“.
Pozri aj znárodnenie
Literatúra Knoz, Tomáš: Pobělohorské konfiskace. Moravský průběh, středoevropské souvislosti, obecné aspekty. Brno, Matice moravská a Masarykova univerzita 2006. ISBN 80-210-4130-7 (Masarykova univerzita : váz.). -- ISBN 80-86488-34-9 (Matice moravská : váz.)
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Trestné právo