Strelníky (do roku 1948 Šajba) sú obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.
Polohopis Obec je vzdialená 28 km od Banskej Bystrice a jej nadmorská výška v strede obce je 666 m n. m. Strelníky tvoria spolu s obcami Medzibrod, Brusno, Lučatín, Ľubietová, Povrazník, Moštenica, Pohronský Bukovec a Hiadeľ zoskupenie Mikroregión Nízke Tatry a Rudohorie (skrátene RENTAR). Podľa členenia zaužívaného pre rozdelenie územia na účely cestovného ruchu a s ním spojených služieb, je obec zaradená do tzv. Horehronského regiónu cestovného ruchu, ktorý približne kopíruje hranice historického regiónu Horehronia.Čeman, R. a kol.: "Slovenská republika". Zemepisný atlas, MAPA SLOVAKIA PLUS, s.r.o., 2.vydanie, 2007, 96 s. Obec je vnútorne členená na miestne časti Fíbek, Dolný a Horný koniec.
Tvar obce je pretiahnutý v smere SZ – JV a zaberá územie s rozlohou . Najvyšším bodom obce je vrch Ľubietovská Bukovina s nadmorskou výškou 1194 m n. m.Ottova encyklopédia Slovensko A – Ž, kolektív autorov, vyd. Ottovo nakladateľstvo, s.r.o., Bratislava, 2006, ISBN 80-7360-578-3, s. 180 Susednými obcami Strelník sú (v smere hodinových ručičiek) Ľubietová, Hrochoť, Poniky a Povrazník. Obcou neprechádza krajská ani okresná hranica.
Rozprestiera sa na predhorí a severných svahoch Poľany, preto zväčša odlesnený vrchovinový chotár tvoria sopečné horniny a vyskytujú sa tu aj menšie ložiská železných rúd a hnedého uhlia. Jej územie je odvodňované ľavostrannými prítokmi rieky Hron, do povodia ktorej územie obce patrí. Na hnedých lesných pôdach sú prevažne lúky a pasienky, lesy (dubové, bukové, smrekové) sú len v juhovýchodnej časti pod Poľanou. Časť katastra obce leží v ochrannom pásme CHKO Poľana. Z poľnohospodárskeho hľadiska obec leží v zemiakársko-ovsenej a predhorie Poľany v horskej výrobnej oblasti zameranej najmä na pasenie dobytka, oviec a chov hydiny. Pestujú sa tu najmä krmoviny, zelenina a zemiaky.
Dejiny Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1465 pod názvom Saiba – ide o privilégium kráľa Mateja Korvína, v ktorom kráľ potvrdzuje staršie výsady kráľovského mesta Ľubietová, ktoré boli zničená počas husitských vojen. Z textu vyplýva, že Saiba existovala už pri vpáde husitov v roku 1433 a môžeme predpokladať, že obec vznikla už niekedy medzi rokmi 1379 a 1433. Neskôr sa názov obce menil na Saiby (1629), Schajba (1786), Šajba (1920) až do dnešného názvu Strelníky (1948).
Strelníky teda vznikli ako poddanská obec mesta Ľubietová. Ich zemepánom bolo mesto Ľubietová, jemu patrila všetka pôda, na ktorej Šajbania žili a tam aj odvádzali poddanské dávky. Keďže Ľubietová bola banským mestom, aj Šajba bola podriadená záujmom banského podnikania. Vplyv nemeckého meštianstva, ktoré sa tu usadilo sa zachoval až dodnes v miestnych názvoch, napr. názov obce zrejme pochádza z nemeckého Die Scheibe (terč). Tu môžeme vidieť spojitosť s minulosťou - keďže v obci boli usadení strelci, ktorých Ľubietová najímala na zabezpečenie svojej obrany. V čase mieru pracovali ako roľníci, v prípade nebezpečenstva nastúpili do zbrane.
V 16. – 17. storočí útočili na krajinu Turci a to prinútilo banské mesto zvýšiť svoju obranyschopnosť. Z preľudnených severných oblastí prichádzali poddaní, ktorí sa usádzali na panskej pôde, kde im vydeľovali usadlosti, tzv. majere. Stopy po nových usadlíkoch sa zachovali v priezviskách a prímeniach obyvateľov (Majer, Oravčan, Turčan, Ľupták a iné). Turci rabovali na strednom Slovensku už od roku 1552, a tak okrem vojenskej sily bolo treba robiť aj konkrétne opevňovacie práce. Ľubietová bola čiastočne chránená hustými lesmi, no to nebolo dostačujúce, a tak bol v Ľubietovej vybudovaný mestský hrad a bola vystavaná aj predpevnosť palisadového typu okolo Šajby (v roku 1576). Turci po prvýkrát zaútočili dňa 6. novembra 1577, kedy vyplienili Šajbu a Hrochoť, veľa ľudí pozabíjali alebo odvliekli do zajatia. O štyri dni neskôr (10. novembra) opäť odvliekli z dediny ďalších 20 osôb. V zime v roku 1579/1580 Turci opäť spustošili a vypálili obec.
Začiatkom 16. storočia sa začala šíriť reformácia, najmä v banských mestách, Keďže Strelníky patrili k ľubietovskej farnosti, mali možnosť oboznámiť sa s myšlienkami reformácie a pravdepodobne mnohí už vtedy prijímali toto učenie. thumb|Výhražný list tureckých spahiov z Jágerského hradu obyvateľom Šajby Aj v tomto období pokračovali turecké nájazdy a v ich centre boli stále banské mestá. V decembri 1629 dostali Šajbania dokonca výhražný list od jágerských spahiov Omara pašu. Existencia tohto a ďalších listov je dôkazom, že Turci považovali Strelníky za strategicky dôležité miesto. V roku 1652 sa turecké oddiely opäť pohybovali v blízkosti Šajby, ale o bojoch nie sú záznamy.
Počas povstania Imricha Tököliho museli obyvatelia obce zásobovať povstalecké ako aj cisárske vojská – podľa toho, ktoré bolo práve v okolí. Poddaní zo Šajby museli okrem toho aj narukovať do armády a poskytovať ubytovanie jednotkám nachádzajúcim sa v okolí obce. Protihabsburské stavovské povstania skončili v roku 1711. Počas vlády Márie Terézie bol spísaný Tereziánsky urbár, ktorý vymedzil pôdu, ktorú užívali poddaní a oddelil extravilán a intravilán obce. Revolúcia v roku 1848 napokon ukončila éru poddanstva a aj Šajba sa vymanila z poddanskej závislosti Ľubietovej. Chotáre boli však definitívne rozdelené a vyčlenené až v roku 1888. V roku 1886 získala obec samosprávu. Šajba mala richtára, vicerichtára a dvoch prísažných, k obecnému personálu patril aj sluha, pastieri, zvonár, nočný strážca, horár, hájnik, obhliadač mŕtvol a pôrodná babica.
Ekonomické pomery v obci boli v tomto období pomerne zlé a ešte ich zhoršila aj prvá svetová vojna, kedy muži museli narukovať práve v čase žatvy a zberu. Do toho v roku 1915 krajinu postihlo aj sucho a tuhé mrazy. Dedina podstúpila časté rekvirácie, bol nedostatok nielen ľudí, ale aj koní, dobytka a úrody. Do rodnej obce sa z vojny nevrátilo 28 občanov.
Situácia po 1. svetovej vojne bola na Šajbe naozaj žalostná – po padlých vojakoch ostali vdovy a siroty. Útrapy vojny spojené s rekviráciami a šikanovaním boli v mnohých rodinách zvýšené aj stratou mužskej pracovnej sily a zlými bytovými podmienkami. Väčšina rodín pociťovala nedostatok základných potravín, šatstva, uhlia či iného tovaru. Postupne sa ale situácia stabilizovala a v obci dochádzalo k pomalému rozvoju infraštruktúry - bol vystavaný obecný úrad aj kultúrny dom. Obec ale čoskoro zasiahla aj hospodárska kríza v 30. rokoch, kedy bol v obci vysoký počet nezamestnaných a mnohé rodiny boli tak chudobné, že nemali ani na soľ a žili len z potravinových lístkov a prídelov.
Veľkým predelom v dejinách obce bolo Slovenské národné povstanie (ďalej SNP). Aj keď sa Strelníky nenachádzali priamo v epicentre SNP, pre svoju strategickú polohu sa stali východiskom partizánskych bojov a do samotných bojov a partizánskych akcií sa priamo alebo nepriamo zapojila veľká časť obyvateľov obce. Mnohí obyvatelia zásobovali partizánske jednotky a zúčastnili sa aj vynášania zásob - či už na Prašivú, Ľubietovský Hrb alebo Bukovinu. Niekoľkí obyvatelia sa dokonca zúčastnili známeho "pochodu smrti" cez Chabenec. Občania nadviazali kontakty hlavne so skupinou majora Jegorova (napr. 18. augusta odišla k jeho jednotke na Prašivej osemčlenná skupina). Koncom októbra sa Strelníky ocitli na jednej z hlavných ústupových ciest a 28. októbra sa ocitli pod priamou delostreleckou paľbou, pri ktorej zahynuli traja ľudia. Boje pokračovali útokom Nemcov na zvyšok povstaleckej armády a partizánov zdržiavajúcich sa v okolitých lesoch. Do dejín obce sa čiernym písmom zapísal 8. január 1945, kedy obsadili obec nemecké jednotky z Medzibrodu a pri domovej prehliadke zatkli troch partizánov, ktorí boli následne popravení v Ľubietovej. Ich mená boli Ondrej Ďurčík, Juraj Ďurčík Ján Ďurčík a čatár Róbert Štirba (známy pod menom Ondrej Lamper). Pre obyvateľov to boli skutočne ťažké časy - v obci boli takmer neustále ubytované nemecké jednotky, domácnosti podstupovali neustále rekvirácie a obyvateľov denne sprevádzal strach o život. Začiatkom roku 1945 sa k obci približoval front. Prvý granát v obci vybuchol 4. januára. 139 obyvateľov bolo odvlečených na nútené práce do Nemecka. Mnohí sa nikdy nevrátili. Strelníky boli oslobodené 21. marca 1945 červenou a rumunskou armádou. Vojnovou daňou bolo 28 mŕtvych.
V povojnovom období došlo k najvýraznejšiemu rozvoju obce - obec stratila svoj tradičný ráz a postupne sa zmodernizovala. Postupne bola elektrifikovaná, boli vybudované komunikácie a vodovod. Obyvatelia začali častejšie odchádzať z obce za prácou - najmä do železiarní a zlievární na Horehroní.Chromeková, V. a kol.: "Strelníky 1433 – 1993", 113 s.http://www.strelniky.sk
Prírodné pomery thumb|Strelníky v jesennom opare
Geologické pomery Oblasť, v ktorej leží i obec Strelníky je dôležitou súčasťou vnútorných Karpát. Vznikla v neogéne, v konečnom štádiu vývinu karpatskej geosynklinály, keď došlo k rozsiahlejšej a veľmi intenzívnej sopečnej činnosti. Geologickú stavbu územia katastra obce vo východnej časti tvoria veporidy, centrálnu a západnú časť mladotreťohorné vulkanity. Zvolenská kotlina, zasahujúca na územie obce zo severnej strany je budovaná najmä neogénnnymi horninami ako sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu, sladkovodné vápence a tufity. Neovulkanické pohorie Poľana zasahujúce z juho-východu je budované prevažne lávovými prúdmi z neogénnych vulkanitov, ako sú napr. pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity.Atlas krajín Slovenskej republiky, (2002), 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej republiky, Banská BystricaLauko, V.: "Fyzická geografia Slovenskej republiky", MAPA Slovakia, Škola, s.r.o., Bratislava, 2003, 106 s. V okolí Strelník sa údajne nachádzajú aj malé náleziská železných rúd (hematit –limonit) opálového typu a slabé sloje hnedého uhlia (lignit).
Geomorfologické podmienky Na územie obce zasahujú dve geomorfologické jednotky - zo severu je to celok Zvolenská kotlina s podcelkom Povraznícka brázda a južnú časť vypĺňa celok Poľana s podcelkom Vysoká Poľana. Reliéf obce je determinovaný oblasťou v ktorej sa nachádza. Zo základných typov erózno-denudačného reliéfu sa tu vyskytujú vysočinový podhôlny reliéf na Poľane a sever Zvolenskej kotliny má vrchovinový reliéf.
Erózne trosky lávových prúdov a pokryvov sa zachovali na severe a severovýchode Poľany. Poľana sa vyznačuje osobitnou štruktúrou reliéfu, na ktorom možno vidieť množstvo rôznych vulkanických foriem, ako sú napríklad lávové prúdy, skalné bralá, veže a pod. Nad katastrom Strelník sa vyníma lávový prúd Ľubietovský Vepor a Hrb.
Hydrologické podmienky Hydrologickú os obce vytvárajú riečky Hutná, tvoriaca východnú hranicu obce, horný tok Vôdky pretekajúcej stredom katastra a horný tok Zolnej tvoriacej juhozápadnú časť hranice obce. Hutná je ľavostranný prítok Hrona s dĺžkou . Pramení na juhovýchodnom úpätí Ľubietovskej Bukoviny (), v nadmorskej výške okolo , v blízkosti obce Strelníky sprava priberá Slobodný potok, pokračuje na územie obce Ľubietová a vlieva sa do Hrona neďaleko obce Lučatín. Zolná je pravostranný prítok Slatiny s dĺžkou . Pramení v pohorí Poľana, v podcelku Vysoká Poľana, pod Ľubietovskou Bukovinou v nadmorskej výške okolo , zľava priberá Malú Zolnú a potom tečie na juhozápad, preteká územím mesta Zvolen, na území ktorého ústi do Slatiny. Okolie obce je pomerne bohaté na podzemné vody.
Klimatické podmienky