náhľad|175px|"Spútanie Fenrisa" (1909) Dorothy Hardy. Fenrir (starosev. „obyvateľ močiara“), Fenrisúlfr (starosev. „vlk Fenris“), Hródvitnir (starosev. „slávny vlk“), alebo tiež Vánagandr (starosev. „príšera rieky Ván“) je v severskej mytológií hrôzostrašný vlk. Je spomenutý v Poetickej Edde, Prozaickej Edde a Heimskringle. V oboch Eddách je Fenrir otec vlkov Skölla a Hatiho Hródvitnisson, synom Lokiho a je predurčený zabiť boha Odina počas udalostí Ragnaröku, avšak bude zabitý Odinovým synom Vídarrom.
V Prozaickej Edde sú ďalšie informácie o Fenrirovi, vrátane jeho rýchleho rastu a spútania zato, že ukúsne Týrovi pravú ruku. Fenrirova podobizeň je zobrazená na rôznych predmetoch a v literatúre.
Svedectvá Poetická Edda Fenrir sa spomína v troch strofách básne Völuspá a dvoch strofách básne Vafþrúdnismál. V 40. strofe básne Völuspá prezrádza völva Odinovi, že na východe sedí stará žena v lese Járnvidr „a chová tam Fenrirových potomkov. Jeden z nich bude naháňať mesiac v trollej koži “. Neskôr v básni völva predpovedá, že Odina zje Fenrir počas Ragnaröku: náhľad|300px|"Bitka bohov" (1882) Friedrich Wilhelm Heine. Potom naplní sa druhý Hlínov zármutok, keď Odin do boja, s vlkom ide a Beliho vrah, proti Surtrovi. Nato drahý priateľ Friggin padne. V nasledujúcich strofách völva opisuje, že Odinovo „vysoké dieťa Triumfu Otca“ (jeho syn Vídarr) príde a zabije beštiu a s jeho rukami zabodne meč do srdca „Hvedrungrovho syna" – pomstí tak smrť svojho otca. V prvej z dvoch strof spomínajúcich Fenrira vo Vafþrúdnismály sa Odin pýta múdreho jötunna Vafþrúdnira: „Veľa som cestoval, veľa som vyskúšal, často skúšal som Sily; odkiaľ príde slnko do jemného neba, keď Fenrir zaútočil na toto? “ V nasledujúcej strofe Vafþrúdnir odpovedá, že Sól (tu spomínaná ako Álfrödull) ponesie dcéra pred Fenrirovým útokom na ňu, a že dcéra by mala pokračovať v púti jej zosnulej matky po nebesiach.
Prozaická Edda V Prozaickej Edde sa Fenrir spomína v troch knihách: Gylfaginning, Skáldskaparmál a Háttatal.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Severská mytológia