Vyšné Ružbachy sú obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
V obci boli pri hydrouhličitanových a a vápenato-horčíkových termálnych prameňoch zriadené kúpele, ktoré sú vhodné na liečbu srdcovo-cievnych a nervových chorôb.
Časti obce Ružbachy–kúpele Vyšné Ružbachy
Polohopis Klimatické a minerálne kúpele Vyšné Ružbachy sa nachádzajú v severovýchodnej časti Spiša na južnom úpätí Spišskej Magury v nadmorskej výške , v klimatickej oblasti tatranských horských pásiem. Obklopujú ich ihličnaté lesy, ktoré prerastajú do kúpeľných parkov a dávajú im tak osobitý horský ráz. Vlastné kúpele sa nachádzajú povyše obce toho istého mena.
Kúpele ležia západne od Starej Ľubovne. Obec vznikla pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury v nadmorskej výške v doline Zálažného potoka.
Dejiny Chotár obce bol osídlený už v paleolite, čo dokazujú nálezy v travertínových lomoch.
Prvá písomná zmienka o starých Ružbachoch pochádza z roku 1287 a týka sa udalosti darovania lesa medzi mestom Podolínec a Hniezdnym. Teda podolínsky šoltýs (starosta alebo správca) Henrich zakladá osadu pri rieke Poprad, ktorá bola pomenovaná Antiqua Rausbach - Nižné Ružbachy. Nové (Vyšné) Ružbachy vznikli na počiatku 14. storočia a za zakladateľov obce sa pokladajú majitelia pozemkov z Nižných Ružbách. V roku 1412 dal Žigmund Luxemburský poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovi do zálohy za pôžičku 16 spišských miest (medzi nimi aj obec Vyšné Ružbachy) na 360 rokov.
V roku 1549 nastal zlatý vek Ružbách, keď poľský kráľ Žigmund II. August menoval grófa Sebastiána Ľubomirského za dedičného starostu zálohových miest. To podnietilo stavebný a spoločenský ruch. V roku 1595 bola postavená kúpeľná budova s bazénom, kuchyňou, jedálňou a spoločenskou miestnosťou.
Sebastiánov syn Stanislav vybudoval z kúpeľov známe európske spoločenské stredisko poľskej a uhorskej šľachty. V roku 1744 vymiera priama vetva rodu Ľubomirských. Kúpele začali meniť majiteľov, čo im očividne neprospievalo. V roku 1772 sa zálohové oblasti dostali späť do Uhorska, a tým kúpele upadali ešte viac.
V roku 1825 sa kúpele stávajú vlastníctvom spišského baróna Emericha von Jónyho, ktorý dostal Ružbachy do daru od uhorskej kráľovskej koruny. Barón začal s prestavbou kúpeľov. Ako donátor dal v obci postaviť kaštieľ, nový kúpeľný dom - reštauráciu pri Kráteri a drevený zrkadlový kúpeľ pri prameňoch Vojtech a Ondrej. Kúpele po týchto významných investíciách začali opäť prekvitať. Rodina rodáka zo Spišskej Novej Vsi Emericha Jónyho žila v kaštieli v obci (dnešný obecný úrad). V tom čase bola v obci Vyšné Ružbachy prítomná početná skupina - enkláva Karpatských Nemcov. Barón Emerich Jóny mal jedného syna, ktorý sa volal Teodor Jóny, ten zavčasu osirel a staral sa o neho strýko Štefan Cornides, matkin brat a inšpektor kežmarského lýcea. Teodor ako dedič a donátor spravoval kúpele až do roku 1865, neskôr kúpele boli dané do správy kežmarského lýcea, ktoré barón Teodor Jóny predal poľskému šľachticovi Andrejovi Zámoyskému.
Záujem vlastniť kúpele Vyšné Ružbachy prejavil slobodný poľský šľachtic Andrej Zamoysky, ktorý si v roku 1883 areál Ružbašských kúpeľov kúpil s donačnými právami a povinnosťami. Gróf Andrej začal značne do kúpeľov investovať nemalé finančné prostriedky. V roku 1885 si v Paríži vzal za manželku princeznú dvoch Sicílií Karolínu de Borbón, ktorá bola svojmu manželovi veľkou oporou a pomocníčkou pri realizácií obnovy kúpeľov. Vybudovali tri kúpeľné domy, ktoré pomenovali villa Mária, Karolína a Tereza. Kúpele dali pripojiť na elektrickú sieť, kanalizáciu a dobudovali vodovodné potrubie. V areáli dali vytvoriť malé termálne prírodné kúpalisko, ktoré slúži dodnes. Na tú dobu sa Ružbašské kúpele stali moderným liečebným strediskom.
Po smrti Andreja Zamoyski v roku 1927 zdedil kúpele najmladší syn Ján, ktorý sa oženil 9. marca 1929 v Madride s jej kráľovskou výsosťou Izabelou de Bourbon, neterou španielskeho kráľa. Kúpele Vyšné Ružbachy navštívil samotný španielsky kráľ Alfonz XIII. Bol svedkom na svadbe grófky Karolíny Zamoyski, ktorá sa vydala za španielskeho princa Raniera Duke of Castro. Sviatosť manželstva si snúbenci vyslúžili 12. 3. 1923 v kostole Obetovania Pána vo Vyšných Ružbachoch. Celebrantom bol banskobystrický biskup Marián Blaha niekdajší kaplán vo farnosti Nižné Ružbachy a osobný duchovný rodiny Zamoyski. Ján Kanty Zamoyski, ktorý sa oženil v Španielsku s princeznou Izabelou de Bourbon prišiel späť do regiónu Stará Ľubovňa hneď po svadbe v roku 1929, pretože práve vo Vyšných Ružbachoch mal veľmi veľkolepé plány, ktoré realizoval. Vďaka veľkému svadobnému venu, ktoré si doniesli zo Španielska, šla najväčšia investícia do vybudovania Bieleho domu v štýle Monte Carlo. Gróf Ján Zamoyski dal zväčšiť kúpalisko a obnovil štrandové kabínky, ktoré sú zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Známy kežmarský architekt a staviteľ Oskar Zuber postavil v priestore kúpaliska ojedinelú a veľmi významnú stavbu v podobe amerického tobogánu. Zamoyski realizoval výstavbu nového hotelového komplexu pod názvom Hotel Štrand. Veľkostatkár Zamoyski vrátil kúpeľom Vyšné Ružbachy život. Veľkú oporu mal vo svojej manželke Izabele ktorá bola ženou do voza aj do koča. Vďaka pôvodu španielskej princeznej región a samotné Vyšné Ružbachy zažívali veľký stavebný a ekonomický rozmach. Aj napriek nepriaznivej situácii, ktorá bola počas hospodárskej krízy sa majetok grófa Jána a jeho manželky Izabely nedostal do rúk veriteľov práve naopak financie ktoré mala Izabela uložené v banke postačovali na vyplatenie všetkých záväzkov ktoré veľkostatkára dobehli. Rodina Jána Zamoyski veľmi veľa cestovala. Gróf Ján si vždy doniesol pozitívne nápady, ktoré realizoval v kraji pod Ľubovnianskym hradom. Zamoyski v roku 1931 zariadil aby československé ministerstvo udelilo kúpeľom Vyšné Ružbachy štatút prírodných liečebných kúpeľov.
V roku 1939 sa začala II. svetová vojna. Zamoyski v roku 1944 bol zatknutý a väznený v Ilave. Bol donútený opustiť republiku. Zamoyski po vystavení cestovných dokladov utiekol do Sevilly k svojej rodine, ktorá taktiež emigrovala do Španielska cez Švajčiarsko. Po skončení vojny sa Zamoyski nemohol vrátiť späť do Československa. V roku 1945 vznikol fond národnej obnovy, ktorý majetok Jany Zamoyskej skonfiškoval a po roku 1948 bol zákonom znárodnený a podnes nevrátený. Dlhé roky zdroje pod vplyvom socialistickej propagandy zámerne klamali a neuvádzali pravdu o živote, diele a vplyve rodov Zamoyských a de Bourbon v regióne Stará Ľubovňa.
Plány majiteľov na rozmach kúpeľov však prekazila druhá svetová vojna a potom znárodnenie. V roku 1952 prešli kúpele pod správu ROH. Od roku 1957 sa vrátili kúpele zase pod správu štátu. Kúpeľné budovy pochádzajú prevažne z roku 1920 až 1940 a sú doplnené objektmi z rokov 1975 až 1997.
Obec patrí medzi tradičné sídla Goralov na Slovensku. Goralským nárečím aktívne hovorí približne 50 % dospelých. Medzi deťmi sa síce takmer vôbec nepoužíva, no všetky mu rozumejú.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky Kostol obetovania Pána, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z druhej polovice 17. storočia. Upravovaný bol v roku 1791 a začiatkom 19. storočia. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami dosadajúcimi na pilastre. Nachýdza sa tu neobarokový hlavný oltár z roku 1931 pochádzajúci z tirolských dielní. Pravý bočný oltár Korunovania Panny Márie je ranobarokový z konca 17. storočia s rokokovým obrazom Panny Márie z obdobia okolo roku 1740. Ľavý bočný oltár je neskorobarokový z polovice 18. storočia lemovaný barokovými sochami svätcov. Kazateľnica je barokovo-klasicistická z druhej polovice 18. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
Liečebný dom č. 45, jednopodlažná trojtraktová zrubová historizujúca stavba na pôdoryse písmena L so sedlovou strechou, z roku 1894. Objekt je postavený v tzv. alpskom štýle neskorého historizmu. Nachádzali sa tu vaňové kúpele a nocľahárne. Zrubová červeno-biela fasáda je členená dvoma rizalitmi ukončenými trojuholníkovými štítmi s presahom. Liečebný dom Kriváň č. 58, dvojpodlažná trojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou s troma rizalitmi, z obdobia okolo roku 1900. Objekt je postavený v tzv. alpskom štýle neskorého historizmu. Úpravami prešiel v 50. rokoch a po roku 2000. Fasády sú členené troma drevenými vyrezávanými otvorenými rizalitmi ukončenými trojuholníkovými štítmi. Fasády sú po necitlivých modernistických úpravách hladké bez členenia. Švajčiarske domy č. 52, 54, 56, súbor troch jednopodlažných jednotraktových zrubových stavieb na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou, z obdobia okolo roku 1900 (Doplnenie z historickej fotografie z roku 1890 dokumentuje vtedajšiu prítomnosť týchto 4. stavieb tatranskej architektúry. Jedna z nich bola zbúraná a na jej mieste postavená villa Karolína. Z toho vychádzame, že Švajčiarske domčeky stáli pred rokom 1890). Úpravami prešli v roku 1996. Objekty sú postavené v tzv. alpskom štýle neskorého historizmu. Majú priebežnú pavlač členenú troma otvorenými trojuholníkovými štítmi na osi vstupov. V streche sú umiestnené dekoratívne vikiere. Fasády majú charakteristickú hnedú farebnosť plôch dreva a kontrastne bielych okien a dverí.
Liečebný dom Magura č. 49, dvojpodlažná trojtraktová hrázdená historizujúca stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou s troma arkiermi, z obdobia okolo roku 1900. Objekt je postavený v tzv. alpskom štýle neskorého historizmu. Úpravami prešiel v 50. rokoch. Fasády sú tvorené prvkami hrázdenia v červenej farbe. Sú členené troma drevenými vyrezávanými otvorenými rizalitmi ukončenými trojuholníkovými štítmi s presahom. Biely dom, bývalé Kasíno, neobaroková dvojpodlažná dvojtraktová stavba kúpeľného domu na pôdoryse obdĺžnika s nárožnými polkruhovými rizalitmi, z roku 1923. Stavebníkom objektu bol poľský gróf Ján Zamoyski a jeho manželka Izabela de Bourbon, prvým architektom bol Augustus Kesselbauer, neskôr stavbu dokončil Jozef Kováč (Kovács). V medzivojnovom období bol objekt hojne navštevaný poľskou šľachtou. Stavba je osadená na skalnatý útes v kúpeľnom parku. Fasády z nahrubo otesaných kamenných kvádrov sú členené polkruhovo ukončenými oknami a pilastrami. Do objektu sa vstupuje portikom s balkónom lemovaným dvoma pármi štvorcových stĺpov. Stredný rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, bočné polkruhové rizality sú plochostropé.
Liečebný dom Strand, štvorpodlažná trojtraktová tradicionalistická budova na pôdoryse obdĺžnika s troma rizalitmi, z roku 1923. Autorom stavby je O. Zuber. Úpravami prešla v roku 1949 a naposledy v roku 2004. Objekt má hladké fasády s trojicou charakteristických rizalitov vo forme priebežných pavlačí ukončených strešnými štítmi s polovalbou a dvojitou podlomenicou.
Zaujímavosti V okolí sú zaujímavé prírodné útvary „smrtné jamy“ a „kráter“ s termálnou vodou. Jazierko Kráter je naplnené termálnou uhličitou vodou s teplotou vody do 24 °C. Je situované na vrchu travertínovej kopy a od roku 1967 je chráneným prírodným výtvorom.
Kúpele vpravo|thumb|300px|Travertínové jazierko - Kráter V regióne je viac ako 80 minerálnych prameňov rôzneho chemického zloženia. Väčšina z nich sú verejne prístupné. Známe sú predovšetkým pramene v kúpeľoch Vyšné Ružbachy a v Ľubovnianskych kúpeľoch.