Havranec je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji.

Polohopis Havranec je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji. Nachádza sa na rozhraní Ondavskej a Laboreckej vrchoviny v severnej časti Nízkych Beskýd v pramennej oblasti potoka Svidničianka. Kataster obce o rozlohe 764 ha je vo výške 385 m nad morom v strede obce, až pri štátnej hranici s Poľskom. Do katastra obce zasahuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty a tiež tam vyviera minerálny prameň. Členitý povrch katastra s hlbokými dolinami tvoria flyšové súvrstvia, ktorý pokrýva súvislý listnatý les s porastom buka a v menšom rozmere aj brezy.

Symboly obce Erb a vlajka V červenom štítne na čiernej, veľkými striebornými skalami prekrytej pažiti dve strieborné sekery na zlatých skrížených poriskách.

Tento erb bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva dňa 10. januára 2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou B – 201/2006.

Za základ erbu bol vzatý odtlačok pečatidla pečiatka z roku 1868 na ktorej je vyobrazený zamestnanecký motív, charakterizujúci lesné práce a domácu výrobu šindľov.

Autorom erbu je Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/9), červenej 3/9), bielej (1/9) a čiernej (3/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny Obec vznikla v období rokov 1598 až 1618 na hradnom panstve Makovica. V historických dokumentoch bola doložená v 1618 roku ako Gavriniecz. V roku 1787 mala obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov.

Názov Vývin názvu obce 1618 - Gavriniecz 1773 - Gawranecz, Gavranecz 1808-1863 - Gavranyecz, Gawranec 1863-1882 - Gavranec 1888-1902 - Gavranyec 1907-1913 - Kishollód 1920 - Gavranec 1927 - Havranec

Obyvateľstvo Havranec je jedna z najmenších obcí na Slovensku podľa počtu obyvateľov.

V obci Havranec v roku 1995 nachádzali priezviská týchto rodín Adamčík, Bilas, Leľo, Ozogár, Rodák, Sadiv a Ščerba.

K 31. 12. 2015 v obci žilo 13 občanov z ktorých 50 % sa hlásilo k slovenskej, 40 % k rusínskej a 10 % k ukrajinskej národnosti. V produktívnom veku boli len štyria muži. K 11.8.2024 sa tu nachádzajú len 3 stáli občania.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Pána, jednoduchá jednoloďová drevená stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1946. Fasády sú podľa tradičného vzoru východoslovenských gréckokatolíckych chrámov tvorené vertikálne kladenými doskami s lištami. Veža je ukončená stanovou strechou s malou cibuľou.

Zaujímavosti Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny Na havraneckom cintoríne je vojenské pohrebisko z prvej svetovej vojny (1914-1915) s 12 pochovanými rakúsko-uhorských vojakmi v 5 hroboch. Momentálna lokalita miesta posledného odpočinku vznikla exhumáciou zakopaných vojakov v chotári obce, policajtmi Československej republiky zo žandárskej stanice v Kapišovej.

Posledná pietna rozlúčka bola vykonaná v dňoch 26. – 27. apríla 1922. V rove č. 2 sú pozostatky neznámeho rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského majora Pešieho pluku č. 73 z českého Chebu.

Nad hrobmi je kovový kríž s textom „ Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“. Miesto posledného odpočinku vojakov je starostlivo ošetrované.

Pri karpatsko-duklianskej operácie od októbra do novembra 1944 obec bola značné poškodená.

V katastri obce boli rozsiahle lesy. Obyvatelia obce pracovali v lesoch a od 17. storočia boli známi a vyhľadávaní šindliari.

Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Po socializácii obce v obci vzniklo JRD, kde boli využívané najmodernejšie poľnohospodárske stroje. Po rozpade družstva po roku 1990 a v nových spoločenských podmienkach zostáva veľká časť poľnohospodárskej pôdy nevyužitá.

Referencie

Literatúra

DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5

DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)

Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10 Prvá svetová vojna – pozabudnuté cintoríny. Zost. M. Mikita, Svidnik : Regionálna rozvojová agentúra Svidník, 2006, 220 s. ISBN 80-967898-8-0.

SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5

SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.

SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.3 -12* ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88

Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Obce okresu Svidník Kategória:Rusínske obce okresu Svidník