Esenciálne aminokyseliny 145px|Štruktúra arginínuArginín(Arg, R) 95px|Štruktúra histidínuHistidín(His, H) 109px|Štruktúra izoleucínuIzoleucín(Ile, I) 109px|Štruktúra leucínuLeucín(Leu, L) 130px|Štruktúra lyzínuLyzín(Lys, K) 115px|Štruktúra metionínuMetionín(Met, M) 115px|Štruktúra fenylalanínuFenylalanín(Phe, F) 87px|Štruktúra treonínuTreonín(Thr, T) 115px|Štruktúra tryptofánuTryptofán(Trp, W) 87px|Štruktúra valínuValín(Val, V)
Esenciálne aminokyseliny sú aminokyseliny, ktoré živočíšny organizmus nedokáže syntetizovať de novo a musia byť do organizmu dodávané s potravou. Napriek svojmu názvu sú to naopak menej dôležité aminokyseliny, preto si živočíchy mohli dovoliť stratiť schopnosť ich syntézy a stali sa závislé od ich prívodu zvonku.
Syntéza esenciálnych aminokyselín je v porovnaní s ostatnými aminokyselinami veľmi zložitá a energeticky náročná, pre organizmus je teda výhodnejšie využívať už hotové aminokyseliny, ak ich môže získať. Aminokyseliny, ktoré sú pre živočíchy esenciálne, dokážu syntetizovať rastliny a baktérie. Tieto organizmy sú potom zdrojom týchto aminokyselín pre všetky ostatné organizmy.
Pre ľudí existuje 10 esenciálnych aminokyselín – kladne nabité aminokyseliny (arginín, histidín a lyzín), aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (leucín, izoleucín a valín), aromatické aminokyseliny (fenylalanín a tryptofán), treonín a metionín. Ostatné aminokyseliny sú syntetizované z prirodzených metabolitov alebo z esenciálnych aminokyselín (cysteín sa syntetizuje z metionínu a tyrozín z fenylalanínu).
Arginín a histidín sa označujú i ako semiesenciálne aminokyseliny – živočíchy ich syntetizujú, ale ich syntéza nie je dostatočná na podporu rastu. Sú teda esenciálne len pre deti a mláďatá.
Esenciálne aminokyseliny a kvalita bielkovín Kvalita bielkovín v potrave sa meria porovnaním podielu esenciálnych aminokyselín a podielom, ktorý zodpovedá správnej výžive. Čím je podiel esenciálnych aminokyselín k neesenciálnym vyšší, tým je bielkovina kvalitnejšia.
Vysoko kvalitné bielkoviny obsahuje mlieko, vajcia a mäso, bielkoviny rastlinného pôvodu majú často nedostatok určitých esenciálnych aminokyselín. Pri vegánskej životospráve teda hrozí ich nedostatok a je potrebné strážiť si príjem bielkovín z rôznych zdrojov. Napríklad kombinácia bielkovín z pšenice (málo lyzínu) a bielkovín zo strukovín (málo metionínu) zabezpečí príjem esenciálnych aminokyselín, ale celkový príjem bielkovín musí byť vyšší, ako pri strave, ktorá obsahuje kvalitnejšie bielkoviny. Najlepším zdrojom aminokyselín sú kustovnica čínska, šošovica a sója, pričom plody niektorých kultivarov kustovnice obsahujú v niektorých prípadoch všetky esenciálne aminokyseliny.
Aminokyseliny sa v organizme neskladujú. Tie aminokyseliny, ktoré nie sú hneď zabudované do vytváraných proteínov, sú deaminované a dusík v nich obsiahnutý je vylúčený ako močovina. Preto nemožno konzumovať potraviny bohaté na esenciálne aminokyseliny „do zásoby“, príjem musí byť pokiaľ možno stály.
+ Požiadavky (mg/kg telesnej hmotnosti/deň) Aminokyselina Dojčatá Deti Dospelí Histidín 29 - - Izoleucín 88 28 10 Leucín 150 44 14 Lyzín 99 49 12 Metionín a Cysteín 72 24 13 Fenylalanín a Tyrozín 120 24 14 Treonín 74 30 7 Tryptofán 19 4 3 Valín 93 28 13
Limity aminokyselín V metabolizme bielkovín (ktoré sú zložené z aminokyselín) platia dva dôležité zákony:
Rubnerov zákon o limitoch aminokyselín hovorí, že využitie aminokyselín z prijatých bielkovín závisí od obsahu najmenej zastúpenej esenciálnej aminokyseliny. To znamená, že z prijatých aminokyselín sa ich do vlastných proteínov zabuduje len toľko, koľko zodpovedá množstvu najmenej zastúpenej esenciálnej aminokyseliny. Pretože aminokyseliny sa v organizme neskladujú, ostatné aminokyseliny sú rozložené, a to aj vtedy, keď v organizme panuje celkový nedostatok bielkovín.
Wolfov zákon nadbytku o esenciálnych aminokyselinách varuje, že príjem ľubovoľnej esenciálnej aminokyseliny vo veľkom nadbytku narušuje metabolizmus ostatných aminokyselín a zosilňuje prejavy limitnej aminokyseliny.
Limitnou aminokyselinou sa môže stať ľubovoľná esenciálna aminokyselina, ak je jej zastúpenie v strave nedostatočné. Najčastejšie to býva lyzín, ktorého je málo v obilninách, a metionín, ktorý je málo zastúpený v strukovinách. Jednostranná výživa bez živočíšnych bielkovín, spolu s vplyvom limitných aminokyselín, je príčinou proteínovej podvýživy (kwashiorkor) u ľudí z rozvojových krajín.
Zdroj proteínov Limitná aminokyselina Pšenica lyzín Ryža lyzín Kukurica lyzín a tryptofán Strukoviny metionín (alebo cysteín) Hovädzie mäso fenylalanín (alebo tyrozín) Kravské mlieko alebo srvátka metionín (alebo cysteín)
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Aminokyseliny Kategória:Výživa