Lipovany sú obec na Slovensku v okrese Lučenec.
Fyzickogeografická charakteristika Poloha obce Matematicko-geografická poloha je určená súradnicami (vzťahujúcimi sa na stred obce): 48º 13' 03 severnej zemepisnej šírky a 19º 42' 22 východnej zemepisnej dĺžky. Obec sa rozprestiera na ploche . Vzdialenosť dvoch jej najvzdialenejších bodov v smere SZ-JV je približne . Nadmorská výška obce Lipovany (vzťahujúca sa na stred obce) je Rozpätie nadmorských výšok v katastrálnom území sa pohybuje medzi – (bod, v ktorom Mučínsky potok opúšťa kataster obce) a (vrch Nagy-Hallgató na štátnej hranici s Maďarskom).
Fyzicko-geografická poloha. Obec Lipovany leží v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty provincie Západné Karpaty patriacej do Alpsko-himalájskej sústavy. Patrí do Matransko-slanskej oblasti a geomorfologického celku Cerová vrchovina. V rámci nej patrí do oddielu Mučínska vrchovina, kde sa rozprestiera v pramennej oblasti Mučínskeho potoka. Vrchovinový reliéf ovplyvnil rozvoj zástavby obce, ktorá sa sformovala pozdĺž Mučínskeho potoka a jeho prítokov ako typ potočnej dediny.
Humánno-geografická poloha. Kataster obce Lipovany sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska, v Banskobystrickom kraji. Administratívne patrila obec Lipovany do okresu Lučenec. Situovaná je v jeho južnej časti. Viac ako polovica hranice obce je zároveň aj štátnou hranicou s Maďarskom. Na obecnej úrovni hraničí len s dvoma obcami okresu a to s obcami Mučín a Pleš.
Poloha obce v rámci okresu je excentrická, okrajová a marginálna. Napriek značnej vzdialenosti od okresného mesta Lučenec (cestná vzdialenosť ) je obec vo viacerých oblastiach (zamestnanosť, služby, dochádzka do škôl, zdravotná starostlivosť) naviazaná na okresné mesto, ktorým prechádzajú pre obec dôležité dopravné ťahy. Na ne je obec napojená cestnou sieťou III. triedy. Pre dopravnú dostupnosť je dôležitá existencia cestného ale aj železničného spojenia okresného mesta Lučenec so Zvolenom a Banskou Bystricou ale aj Bratislavou a Košicami. Najkratšia autobusová vzdialenosť z obce do Zvolena je , do Banskej Bystrice , do Bratislavy a do Košíc cca . Najbližšie letiská sú v Boľkovciach (malé športové letisko) vzdialené asi , na Sliač, v Poprade a v Košiciach. Na území iného štátu je to letisko v Győri vzdialené .
Geologické pomery Geologický vývoj širšieho územia Študované územie zaberá oblasť Lučenskej kotliny a Cerovej vrchoviny. Budujú ho molasové sedimenty a vulkanity terciéru, zakryté sedimentami kvartéru. Predterciérne útvary sú zastúpené v dvoch tektonických jednotkách – v gemeriku a veporiku.
Podstieľajú sedimenty terciéru a na povrch vystupujú na severnom okraji Lučenskej kotliny. Okrajový výskyt hornín kryštalinika patrí k najstaršej etape. Usudzuje sa, že vek je predvrchnokarbónsky. V závere varíského orogénu sa uložili klastické formácie revúckej skupiny. Nový sedimentačný cyklus začal ukladaním sedimentov spodného triasu s kontinentálno – príbrežným sedimentačným režimom. Gemerikum je zastúpené variskou vývojovou etapou v podobe zachovaných fragmentov. Sú prikryté turnianskym príkrovom a vystupujú i v podloží terciéru Lučenskej kotliny. Charakter sedimentov odráža podmienky v hlbokomorskom žľabe. Alpínska etapa je zachovaná rudimentárne (obmedzené výskyty turnianskeho príkrovu a sekvencie typu meliatickej skupiny). Alpínska vývojová etapa bola charakterizovaná intenzívnymi tektonickými pohybmi v strednej až vrchnej kriede, ktoré znamenali vytvorenie hlavnej príkrovovej stavby.
Charakteristickým znakom je intrúzia granitoidov. Procesy súvisiace s touto intrúziou sú jedným z dôležitých faktorov rudotvornych procesov. Po týchto procesoch bolo študované územie aspoň sčasti zaliate epikontinentálnym morom. Po ústupe vrchnokriedového mora bolo celé územie vyzdvihnuté a denudované o čom svedčia hrubé kôry zvetrávania, ktoré sú zakryté sedimentami egeru.
Najstaršie terciérne sedimenty svedčia o sedimentácii v kontinentálnych podmienkach, ktorá pokračovala zaliatím kišcelským morom, ktoré na sklonku kišcelu ustupuje. Nová transgresia začala v egeri. Koncom egeru more opäť ustupuje. V egenburgu bolo toto územie opäť zaliate plytkým morom a sprevádzané vulkanizmom. Neskôr došlo k vyzdvihu študovaného územia spolu s rozsiahlym teritóriom dnešnej panónskej panvy. Sedimentácia pokračovala v kontinentálnych podmienkach. Bola sprevádzaná silnou vulkanickou aktivitou.
Predzvesťou novej transgresie bola uhoľná sedimentácia v riečno-močiarnom prostredí. Koncom alebo počas karpatu more ustúpilo a denudácia odstránila časť karpatských sedimentov.
Nová spodnobádenská transgresia je sprevádzaná silnou vulkanickou aktivitou (vulkán Lysec, pokoradské súvrstvia). Náznak morskej transgresie v spodnom bádene je posledným prejavom prítomnosti mora v študovanej oblasti. Počas bádenu a po bádene bola väčšia časť sedimentov denudovaná. Riečno – jazerná sedimentácia nastala až v ponte. V severozápadnej časti Lučenskej kotliny bola sprevádzaná bazaltovým vulkanizmom. Od pontu sa celé študované územie dvíha. Na prelome pliocénu a pleistocénu dochádza k obnove bazaltového vulkanizmu (cerová bazaltová formácia). Po výraznom zarovnaní reliéfu územia koncom pliocénu bola sformovaná rozsiahla poriečna roveň. Bazaltový mechanizmus spolu s intenzívnym zdvihom mladej klenby Cerovej vrchoviny podmienili čiastočnú reorganizáciu riečnej siete a jej usmernenie v dnešnom smere.
V strednom pleistocéne je územie charakterizované celkovým rovnomerným zdvihom, čo v podmienkach periglaciálnej klímy viedlo k formovaniu stredných terás. So zmenšovaním amplitúdy zdvihu dochádza k laterálnej erózii, sedimentácii a formovaniu sprašových pokryvov. Tektonická aktivita, ktorá sprevádzala ukladanie terciérnych sedimentov a vulkanickú aktivitu mala prevažne zlomový charakter. Významnejšie posuny po zlomoch sa nepodarilo zistiť. V holocéne dochádza k formovaniu povodňového krytu nív riek.
Geologická stavba Geologická stavba územia katastra obce Lipovany pozostáva najmä z terciérnych sedimentov. Spodnými tektonickými jednotkami sú staropaleozoické kryštalinikum veporika a gemerika.
Sedimenty a vulkanity egenburského veku budujú Cerovú vrchovinu. Tvoria litologicky zásadne sa odlišujúce súvrstvia: fiľakovské súvrstvie morského pôvodu (spodné) a bukovinské súvrstvie kontinentálneho pôvodu (vrchné).
Zatiaľ, čo pre prvé súvrstvie je typický piesčitý vývoj a v niektorých vrstevných jednotkách bohatá morská fauna, pre bukovinské súvrstvie sú typické štrky až zlepence a pestré íly s úplnou absenciou morskej fauny, ale miestami s bohatými nálezmi teplomilnej flóry. Pre bukovinské súvrstvie je typická prítomnosť lavíc ryodacitových tufov, zatiaľ čo vo fiľakovskom súvrství sú polohy tufov a tufitov zriedkavé a majú malú hrúbku.
Fiľakovské súvrstvie predstavuje hlavnú horninovú masu Cerovej vrchoviny a podieľa sa na stavbe juhozápadnej časti Lučenskej kotliny. Leží na lučenskom súvrství. Jeho maximálna hrúbka je 250 metrov. Na základe litologických znakov bolo rozdelené na niekoľko nižších litostratigrafických jednotiek, z ktorých v katastrálnom území obce možno sledovať lipovianske pieskovce a čakanovské vrstvy. Lipovianske pieskovce sú sivé, v zvetranom stave hnedé, hnedozelené a hrdzavohnedé rozpadavé pieskovce. Sú v nich polohy siltovcov, ryodacitových tufov a polohy zlepencov, resp. rozptýlené valúny. Typickým znakom je pomerne hojný výskyt morskej makrofauny. Čakanovské vrstvy sa vyskytujú len v západnej časti Cerovej vrchoviny. Sú to sivé prachovce až jemnozrnné pieskovce. Majú bridličnatý rozpad a obsahujú pomerne hojnú tenkostennú morskú makrofaunu. Ryodacitové tufy a tufity tvoria v lipovianskych pieskovcoch resp. v čakanovských vrstvách pomerne hrubé polohy od do niekoľkých centimetrov. Sú svetlosivej farby. Niekedy je v nich pozorovateľná vnútorná textúra.
Bukovinské súvrstvie tvorí vrchnú časť egenburgu. Leží na fiľakovskom súvrství, v severzápadnej časti Lučenskej kotliny aj na lučenskom súvrství. Usadilo sa po denudačnom zreze a jeho kontakt s podložím je ostrý. Na povrch vystupuje medzi obcami Šiatorská Bukovinka a Kalonda. Hrúbka je nestála kolíše od niekoľkých do cca 200 metrov. Súvrstvie predstavuje cyklické striedanie štrkov, pieskov, pestrých ílov. Do týchto sedimentárnych hornín sa vkladajú lavice a polohy ryodacitových tufov a tufitov.
Sedimenty otnangského veku Sú rozšírené v juhozápadnej časti Lučenskej kotliny a v strednej časti Cerovej vrchoviny. Vytvárajú šalgotarjánske súvrstvie, ktoré pozostáva z dvoch vrstevných celkov: pôtorských vrstiev plachtinských vrstiev (tie sa v katastrálnom území obce nevyskytujú).
Pôtorské vrstvy tvoria spodnú časť šalgotarjánskeho súvrstvia. Ležia konkordne na bukovinskom súvrství a bývajú zakryté plachtinskými vrstvami. V okolí Čakanoviec a Lipovian predstavujú denudačný relikt. Hrúbka vrstiev kolíše od 35 do , ojedinele aj . Sú tvorené hlavne pieskami vzácne alebo slabo stmelenými, v ktorých sú uložené uhoľné sloje a polohy piesčitých ílov až prachovcov. Uhoľné sloje sú typickým prvkom pôtorských vrstiev.
Kvartérne sedimenty tvoria nerovnomerný pokryv. Pre vývoj sedimentov pri nerovnomernom zdvihu územia (cca ) je charakteristický polycyklický vývoj. Vypĺňajú najmä dná dolín. V katastrálnom území obce sú významnejšie zastúpené sedimenty mladadšieho pleistocénu (würm). Ide najmä o : eolické deluviálne sedimenty, spraše a sprašové hliny deluviálne sedimenty – hlinité a hlinito-ílovité (sprašovité) hliny
Do najmladšieho obdobia kvartéru – holocénu začleňujeme fluviálne (povodňové) sedimenty, ktoré sú hlinitopiesčitej až ílovitej štruktúry.
Geomorfologické pomery Kataster obce Lipovany je situovaný do subprovincie vnútorných Západných Karpát, do jej Matransko-slanskej oblasti. V rámci celku Cerová vrchovina sa rozprestiera v podcelku Mučínska vrchovina. Ide o vrchovinný reliéf s eróznymi brázdami a kotlinami.
Cerová vrchovina je súčasťou morfoštruktúry Lučensko-košickej zníženiny. V rámci nej má charakter mierne pozitívnej čiastkovej morfoštruktúry v rámci depresie.
Nadmorská výška v katastrálnom území sa pohybuje medzi až Na základe morfologicko-morfometrických parametrov možno povedať, že má charakter silne členitej pahorkatiny.
Povrchová tvárnosť Cerovej vrchoviny je výsledkom deštrukcie pôvodného sopečného reliéfu. Výrazne sa tu prejavuje závislosť povrchových foriem od odolnosti hornín. Na neogénnych sedimentoch, zväčša málo odolných, sa vyvinul hlboko modelovaný prevažne pahorkatinový reliéf. Inverzná pozícia plio-pleistocénnych bazaltov naznačuje, že dnešný reliéf sa formoval počas kvartéru. Počas zdvihu klenby Cerovej vrchoviny došlo k reogranizácii riečnej siete. Mučínsky potok pôvodne tečúci na juh vtedy zmenil smer toku na opačný s reorganizáciou riečnej siete.
Orientácia reliéfu v katastrálnom území obce je prevažne severovýchodná, sčasti juhozápadná. Sklon reliéfu sa pohybuje v rozpätí od roviny až po príkre svahy so sklonom do 25º.
Klimatické pomery Obec Lipovany patrí podľa Končekovej klasifikácie do teplej klimatickej oblasti s priemerne viac ako 50 letných dňami za rok (s denným maximom teploty vzduchu viac alebo rovným 25 °C). Na základe indexu zavlaženia je územie začlenené do teplého, mierne suchého okrsku s chladnou zimou s januárovými teplotami ≤ −3 °C a indexom zavlaženia Iz = 0 až −20.
Podľa klimatickogeografického členenia Slovenska, ktoré vypracoval Tarábek je obec zaradená do typu horskej klímy do mierneho subtypu v oblasti pohraničných vrchov a teplého subtypu v centrálnej časti katastra obce a smerom na sever.
Keďže v obci ani v jej blízkosti sa okrem zrážkomernej nenachádza žiadna meteorologická stanica, možno hodnoty pre obec odvodiť zo starších dlhodobých meraní zo stanice v Lučenci alebo z hodnôt za rok 2005, ktoré boli získané zo stanice Boľkovce. Keďže obe stanice patria do iného klimatického okrsku so suchšou a teplejšou klímou, údaje pre obec budú len približné.