Veľké Dravce sú obec na Slovensku v okrese Lučenec.
Dejiny V mladšej dobe kamennej sa na území obce zdržiavali ľudia známi svojou špecifickou technikou zdobenia keramiky, išlo o zdobenie líniovými vzormi.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, kedy sa názov obce prvýkrát spomína v rokoch 1332 – 1337 v evidencii pápežských desiatkov. Názvy obce, ktoré sa spomínali v listinách boli v roku 1350 – "Daroch" a v r. 1385 – "Dray". Názov je slovenského pôvodu, odkazujúci na chov dravcov, v maďarčine slovo daróc označuje lovca kožušín.
Podľa archívnych záznamov zo 14. storočia bolo územie obce majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stalo majetkom rodiny Daróczy. V roku 1548 boli majitelia okolitých panstiev Andrej Daróczy, Albert a Ladislav Gál, Peter Pinczy, Juraj Nagy, Anton Török a s nimi susedilo aj panstvo Františka Bubeka. V rokoch 1554 – 1593 bolo územie Veľkých Draviec pod tureckou nadvládou. V roku 1598 bolo panstvo pripísané na meno Ján Wyszary.
V záznamoch matriky sa uvádza, že v roku 1715 bolo na území Veľkých Draviec 7 maďarských a 1 nemecká domácnosť. V roku 1720 to už bolo 8 maďarských domácností. V rokoch 1754 – 1755 bolo územie Veľkých Dravciec panstvom Juraja, Pavla, Františka a Ladislava Kovácsa. V roku 1770 patrilo panstvo grófovi Ignácovi Kohárymu a Ladislavu Jaanovi. V roku 1826 okrem Koháryovcov patrilo toto územie dravčanskej rodine Kovácsovcov, neskôr Horkovicsovcom a Vattayovcom.
Na začiatku 20. storočia tu mali väčšie panstvá princ Filip Coburg a Július Horkovics.
V obci boli postavené dva panské domy, prvý z nich postavil Jozef Horkovics v roku 1821 a druhý postavil v roku 1865 Žigmund Zmeškal. V roku 1885 veľký požiar zničil značnú časť dediny, v ktorej blízkosti sa tiež ťažil bazalt.
K územiu Veľkých Draviec patrilo aj panstvo Dóra, Fülöp puszta a Záložná. Záložná pôvodne patrila k Ožďanom, ale v druhej polovici 16. storočia turecký fiľakovský beg toto územie daroval Veľkým Dravciam na úkor Oždian.
Obyvatelia obce sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, chovom zvierat a hlavne chovom koní.
V roku 1910 bolo v obci 957 obyvateľov, prevažne maďarských. Po vzniku Česko-Slovenska pripadlo toto územie k okresu Lučenec.
V roku 1932 bol v bani veľký štrajk baníkov. V rokoch 1938 až 1944 obec patrila k Maďarsku.
V roku 2001 mala obec 621 obyvateľov, z toho 455 maďarskej národnosti a 145 slovenskej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky Kostol sv. Gála opáta, jednoloďová pôvodne románska stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, pravdepodobne z 13. storočia. Výraznou barokovou prestavbou prešiel v roku 1715, keď bola zbúraná stredoveká loď aj presbytérium. Zo staršieho kostola sa tak dochovala len veža. Kostol prešiel stavebnými úpravami v roku 1909 a 1958. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra z druhej polovice 18. storočia. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od značky Rieger z roku 1928. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a oknami s polkruhovým záklenkom. Na veži sa nachádzajú románske združené okná – bifóriá. Členená je lizénovým rámom a ukončená barokovou helmicou s laternou.
Horkovicsova kúria, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, z roku 1821. Úpravami prešiel v druhej polovici 19. storočia. Od roku 2020 prechádza komplexnou obnovou. Hlavnej fasáde dominuje trojosový rizalit s priebežnou kordónovou rímsou a polkruhovými suprafenestrami. Na korunnej rímse je nápis odkazujúci na stavbu kúrie. Krídla kúrie majú okná so šambránami s rímsovými suprafenestrami. Nárožia sú doplnené o pilastre.
Osobnosti obce Rodáci Květa Fialová (19292017), česká herečka slovenského pôvodu, divadelná, filmová a televízna diva
Referencie
Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Veľké Dravce
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Lučenec