Stará Halič je obec na Slovensku v okrese Lučenec. Najvýznamnejšou pamiatkou je románsko-gotický kostol sv. Juraja.

Polohopis Obec leží na severozápadnom okraji Lučenskej kotliny, severne sa stretávajú Ostrôžky a Revúcka vrchovina. Centrom obce preteká Tuhársky potok, pričom údolie Tuhárskeho potoka bolo v roku 1975 vyhlásené za chránené územie.Obce regiónu. [online]. [cit. 2015-06-04] http://www.noslc.sk/index_subory/obce.htm Najvyšším bodom katastra je vrch Sedem chotárov - , na vrchole ktorého sa naozaj zbiehajú chotáre siedmych obcí: Stará Halič, Gregorova Vieska, Podrečany, Tuhár, Ružiná, Lovinobaňa a Halič.

Prístup zabezpečuje cesta III/2664, ktorá je pri Haliči napojená na cestu I/75 (Veľký Krtíš – Lučenec). Na Tomášovce vedie z obce cesta III/2663 a do obce Tuhár vedie cesta III/2665. Okresné mesto leží juhovýchodne, Veľký Krtíš je vzdialený juhozápadne, Zvolen severozápadne a do krajského mesta je to severným smerom .

Dejiny Názory na presný rok vzniku obce sa líšia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1350, kedy tu už existovala farnosť, doložená pod názvom Gaach. Obecná kronika však hovorí, že Stará Halič vznikla už v roku 1238 a patrila haličskému panstvu, pôvodne rodu Tomajovcov. V roku 1548 ju nachádzame vo vlastníctve rodu Lučenských a v 17. storočí už patrila rodu Forgáčovcov.

V roku 1712 padla za obeť moru väčšia časť obyvateľstva obce. Pri súpise poddaných v roku 1715 žilo v obci 11 rodín poddaných, 2 rodiny želiarov a 3 rodiny taxalistov. V roku 1763 jej bolo udelené právo na vydržiavanie jarmokov štyrikrát do roka. V roku 1770 bol zemepánom Ján Forgách a patrilo mu 25 rodín poddaných a 6 rodín želiarov. Haličské panstvo grófa Forgácha vyžadovalo od svojich poddaných výlučne roboty. V chotári obce sa nachádzal veľký rybník. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, obchodovaním s drevom a povozníctvom. V roku 1828 žilo v 82 domoch 574 obyvateľov.História obce [online]. [cit. 2015-06-04] http://www.starahalic.sk/historia-obce.html

Názov Vývin názvu obce 1350 – Gaach 1424 – Galch 1773 – Gacsfalva 1808 – Welká Halič 1920 – Stará Halič

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky Kostol sv. Juraja, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, z tretej štvrtiny 13. storočia. Dal ho postaviť Dionýz, zakladateľ rodu Lossonczyovcov, v tej dobe vlastník neďalekého zámku Halič. Nachádza sa v opevnenom areáli s drevenou zvonicou, na miernej vyvýšenine na južnom okraji obce. V roku 1350 dal kostol prestavať Magister Tomáš, keď vzniklo polygonálne presbytérium. V roku 1524 bola realizovaná goticko-renesančná prestavba kostola, keď vznikla sieťová klenba lode a víťazný oblúk. V 70. rokoch 17. storočia bol kostol vypálený Turkami, následne bol obnovený. Obnovou prešiel v rokoch 1964 – 1965 a 1978. Loď je zaklenutá neskorogotickou sieťovou klenbou s vročením 4251 v jednom svorníku, ktoré chybne vytesal pravdepodobne negramotný kamenár v roku 1524. V interiéri sa nachádzajú hodnotné gotické fresky zobrazujúce Ukrižovanie a svätomikulášsky cyklus, od autora inšpirovaného dobovou talianskou nástennou maľbou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou so svorníkom s erbom donátorov kostola, rodom pánov z Lučenca. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným záklenkom a kamennými osteniami. Kostol a zvonica sú ohradené obranným múrom.

Drevená zvonica, ľudová stavba inšpirovaná renesanciou, z roku 1673. Zvonica sa nachádza v areáli kostola. Podľa záznamu, nájdeného v makovici ju dal postaviť Ján Makfalvay, kapitán haličského hradu, ktorý roku 1666 padol do tureckého zajatia a tam sľúbil, že po vyslobodení dá postaviť vežu v Starej Haliči. Zvonicu dokončil podľa nápisu na veži mlynár Ján Polóni v roku 1673 (orig. nápis Exstructum a Molitore Joanne Poloni A. D. 1673). Vo zvonici sú zavesené štyri zvony, jeden asi z 15. storočia a tri zvony z roku 1924, pričom všetky majú svoje mená (Ďuro, Paľo, Jano a Mišo). Zvonica je pokrytá šindľom, v hornej časti je priebežná ochodza krytá zvonovitou šindľovou helmicou.

Zaujímavosti Odtlačok pečatidla, ktoré pochádza z roku 1633, patrí medzi najstaršie v regióne.

Od 4. marca 1763 získala Stará Halič právo na vydržiavanie jarmokov, štyrikrát do roka.

Uznesením OZ zo dňa 4. 10. 1933 bol učiteľ Dezider Švajko poverený viesť Obecnú kroniku, ako prvý kronikár a začal ju viesť od 1. 1. 1934.

Dňa 7. mája 2009 udelili čestné občianstvo sestre Agnes Franziske Kerschbaumer, generálnej predstavenej pápežsky schváleného misijného spoločenstva PDF-Rodina Panny Márie. Sr. Agnes pochádza z rakúskeho Tirolska a v Starej Haliči pôsobí od roku 1993, kedy apoštolské sestry priviedol do obce J.E. Eduard Kojnok, vtedajší diecézny rožňavský biskup. Na zriadenie Materského domu centrály ich misijného spoločenstva im dal k dispozícii priestory bývalého trojizbového kantorského domu pri kostole a o krátky čas na to i priestory starej obecnej školy.

Turistika Pamiatky v obci a blízkom okolí predurčujú lokalitu na atraktívny cieľ výletov. Priamo v obci leží Kostol sv. Juraja i renesančná zvonica, južne od obce stojí Haličský zámok.

Obcou vedie červeno značený chodník, vedúci z Haliče na vrch Sedem chotárov (). Z tejto významnej turistickej križovatky sa dá (okrem iných možností) pokračovať k Divínskemu hradu alebo k vodnej nádrži Ružiná.

Osobnosti obce Rodáci František Kalesný (* 1918 – † 2007), spisovateľ literatúry faktu, etnograf, kultúrny historik Emil Huraj (* 1924 – † 1999), ortopéd-traumatológ, vysokoškolský pedagóg, rektor Univerzity Komenského v rokoch 1969-76. Držiteľ mnohých vyznamenaní, členom vedeckých spoločností a autor viacerých odborných publikácií.

Referencie

Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Stará Halič

Iné projekty

Externé odkazy

Apsida.sk– profil románsko-gotického kostola

Kategória:Obce okresu Lučenec