Praha (, , , ) je hlavné a najväčšie mesto Česka. Má okolo 1,384 milióna obyvateľov. Preteká cez ňu rieka Vltava. Mesto má mierne oceánske podnebie s relatívne teplými letami a chladnými zimami.
Je politickým, kultúrnym a hospodárskym centrom strednej Európy s bohatou históriou a románskou, gotickou, renesančnou a barokovou architektúrou. Bola hlavným mestom Českého kráľovstva a sídlom niekoľkých cisárov Svätej ríše rímskej, predovšetkým Karola IV. (vládol 13461378) a Rudolfa II. (vládol 15751611).
Bolo dôležitým mestom Habsburskej monarchie a Rakúsko-Uhorska. Mesto zohralo významnú úlohu v českej a protestantskej reformácii, tridsaťročnej vojne a v histórii 20. storočia ako hlavné mesto Česko-Slovenska medzi svetovými vojnami a povojnovou komunistickou érou.
Praha je domovom množstva známych kultúrnych atrakcií, z ktorých mnohé prežili vojnové udalosti v Európe 20. storočia. Medzi hlavné atrakcie patrí Pražský hrad, Karlov most, Staromestské námestie s pražským orlojom, Židovská štvrť, Petřín a Vyšehrad. Od roku 1992 je historické centrum Prahy zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Mesto má viac ako desať veľkých múzeí spolu s mnohými divadlami, galériami, kinami a ďalšími historickými exponátmi. Prahu spája rozsiahly moderný systém verejnej dopravy. Sídli tu široká škála verejných a súkromných škôl vrátane Karlovej univerzity v Prahe, najstaršej univerzity v strednej Európe.
Praha je podľa štúdií GaWC klasifikovaná ako „Alfa-“ globálne mesto. V roku 2019 bolo mesto zaradené na 69. miesto s najlepšou obývateľnosťou na svete, podľa Mercer. V tom istom roku index PICSA zaradil mesto na 13. miesto s najlepšou obývateľnosťou na svete. Jej bohatá história z nej robí obľúbenú turistickú destináciu a od roku 2017 mesto ročne navštívi viac ako 8,5 milióna medzinárodných návštevníkov. V roku 2017 bola Praha po Londýne, Paríži, Ríme a Istanbule piatym najnavštevovanejším európskym mestom.
Geografia náhľad|vľavo|Pohľad na Vltavu a Staré mesto|alt=VLTAVA Vodstvo Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku a je v Prahe dlhá , má priemerný spád 0,5 na , najväčšiu hĺbku a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykomMísař, Z., Dudek, A., Havlena, V., Weiss, J., 1983, Geologie ČSSR I Český masív. SPN, Praha, 333 s.. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta náhľad|vľavo|Kňažná Libuša veští slávu Prahy, obraz Josefa Mathausera náhľad|upright=.6|Staromestský orloj bol inštalovaný v roku 1410 Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“. Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek náhľad|vľavo|Pohľad na Prahu, drevorezba, 1493 Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. , synovec svätej Anežky Českej, udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,Česká televízia, Deset století architektury – Nové Mesto pražské ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.Historický lexikon obcí České republiky 18692005 (anglicky) (anglicky)Pre-Industrial Cities and Technology By Colin Chant, David Goodman. (anglicky)Before European Hegemony: The World System A.D. 1250-1350 By Janet L. Abu-Lughod. (anglicky)The Sovereign State and Its Competitors: An Analysis of Systems Change By Hendrik Spruyt. (anglicky)
Zjednotenie pražských miest náhľad|vľavo|Karlov most, rok 1840 K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.V roku 1890 mala podľa Ottovho náučného slovníka 182 530 obyvateľov, ďalšími väčšími českými mestami bolo už len Brno (92 327 obyvateľov) a Plzeň (50 221 obyvateľov). Do úvahy treba zobrať aj vtedy ešte samostatné pražské predmestia Žižkov (41 236 obyvateľov), Královské Vinohrady (34 531 obyvateľov), Smíchov (32 646 obyvateľov) a Karlín (19 540 obyvateľov). V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha náhľad|Mosty ponad Vltavu, pohľad z Letnej Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna náhľad|Emauzský kláštor a pamätníkPraha svým vítězným synům