Rastislavice sú obec na Slovensku v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky.
Polohopis Ležia na juhozápadnom Slovensku na rovinatých terasách s úrodnými černozemnými pôdami. Obec sa nachádza 83 km východne od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, 25 km južne od krajského mesta Nitra a 24 km severne severne od okresného mesta Nové Zámky. Komunikačné spojenie má zabezpečené autobusovou dopravou do krajského a okresného mesta, ako aj k železničnej doprave v 7,5 km vzdialených Komjaticiach (trať Nitra – Nové Zámky) a 5,5 km vzdialenom Jatove (trať Nové Zámky – Bratislava).
Zemepisná charakteristika Rastislavice ležia na 48° 08' 25" s. z. š. a 18° 04' 14" v. z. d. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 120, stred obce má výšku Katastrálne územie obce má výmeru 1 959 ha (, .
Rastislavice susedia na východe s obcou Komjatice, na juhovýchode s mestom Šurany, na juhu s obcou Tvrdošovce, na západe s Jatovom, na severe s Poľným Kesovom a na severovýchode s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce).
Obec leží v Podunajskej nížine na južnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Jej odlesnený rovinný chotár tvoria široké, sprašou pokryté terasy s černozemnými pôdami.
Chotárom obce preteká Cabajský potok, na ktorého toku je na severe od obce (pri Poľnom Kesove) Vodná nádrž Rastislavice, a Tvrdošovský potok. Oba toky neskôr, západne od chotára, ústia do Dlhého kanálu, ktorý vteká do rieky Nitry na západe okresu Nové Zámky.
Časti obce Kalvín, Nová Švajčiareň, Nový Degeš, Stará Švajčiareň, Starý Degeš
Obyvateľstvo Obec Rastislavice má 903 obyvateľov, z toho 49,72 % žien a 50,28 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007). Vývoj počtu obyvateľov: 1940 – 1266, 1948 – 1099, 1961 – 1190, 1970 – 1096, 1991 – 926. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností z roku 2001 mala obec 928 obyvateľov (50 % žien a 50 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 455 obyvateľov (43,52 % žien a 56,48 % mužov), pracujúcich 344 (40,70 % žien a 59,30 % mužov) a nezamestnaných 88 (43,18 % žien a 56,82 % mužov). Roku 2001 bolo v obci 322 domov, trvalo obývaných 270 domov. Meno: rastislavický, Rastislavičan, -ka
Etnické zloženie Prevažná väčšina obyvateľov obce Rastislavice sa hlási k slovenskej národnosti. Etnické zloženie obyvateľstva (údaje ŠÚ SR z roku 2001) Slováci - 98,49 % Maďari - 0,97 % Česi - 0,22 % ostatní - 0,32 %
Náboženské zloženie Viac ako štyri pätiny obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu, vyše desatiny k evanjelickému náboženstvu. Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001) Rímskokatolícke - 81,90 % Evanjelické - 10,24 % Ostatné – 0,21 % Bez vyznania - 6,03 % Nezistené - 1,62 %
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Evanjelický kostol, jednoloďová funkcionalistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1937-1938. Autorom kostola je architekt Václav Ložek z Prahy. Kostol má plochú strechu v duchu dobového funkcionalizmu. Hladké fasády sú členené vysokými obdĺžnikovými oknami vytvárajúcimi na fasáde horizontálny pás. Veža je členená troma výraznými priebežnými lizénami, v podveží z nej vyrastá vykonzolovaný kubus s trojicou okien. Veža je ukončená zúženám v tvare kubusu s hodinami.
Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, jednoloďová funkcionalistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1939-1941. Autorom kostola je architekt Smit z Nitry. Kostol vznikol prebudovaním staršej sýpky. Hmota hostola je tvorená blokovou stavbou so sedlovou strechou, z ktorej vyrastá hranovová veža členená priebežnými lizénami, ukončená malou helmicou.
Kultúrne inštitúcie V obci je miestne národopisné múzeum s pamiatkami hmotnej ľudovej kultúry.
Kultúrna činnosť V obci je Miestne kultúrne stredisko, ktoré organizuje celoročne niekoľko tradičných kultúrno - spoločenských akcií a veľa príležitostných. Okrem toho v obci pracuje 13 spoločenských organizácií, ktoré sa spolu podieľajú na kultúrnom živote obce. Viac informácií nájdete na webovej stránke obce.
Hospodárstvo Obec má poľnohospodársky charakter, je známa ovocinárstvom, včelárstvom, živočíšnou výrobou a pestovaním technických plodín. Bol v nej liehovar (do r. 1950), trepáreň konopí (1940 – 1950), tehelňa (do r. 1961). Roku 1950 zriadili štátny majetok, 1955 založili JRD, ktoré 1963 prešlo do štátneho majetku. Časť obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve, ostatní v priemyselných podnikoch, firmách, v službách a obchode v mestách na okolí.
Literatúra encyklopédie SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter:: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005, 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 337
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Nové Zámky