Veľkonočný ostrov (polynézsky: Rapa Nui – „Veľký Rapa“, ) je ostrov v južnej časti Tichého oceánu patriaci Čile. Má rozlohu .[Easter island, Projekt Ostrov sôch "O Veľkonočnom ostrove. Poloha. ». Zdroj 04/13/2007] Nachádza sa na východnom okraji Polynézie. Na ostrove žije 7 750 obyvateľov (2017). Hlavným mestom je Hanga Roa. Veľkonočný ostrov je jedným z najviac izolovaných obývaných ostrovov na svete. Najbližší obývaný susedný ostrov je ostrov Pitcairn vzdialený . Vzdialenosť od pobrežia Južnej Ameriky je asi .
V juhozápadnej časti Veľkonočného ostrova sa nachádzajú malé, aj neobývané ostrovy Motu Iti a Motu Kau Kau (Motu Kao Kao). Na tomto ostrove sa vyskytuje magnetická anomália (odchýlka), Na západnej strane je ostrov Motu Tautara, na východ pri polostrove Poike sú ostrovy Marotiri a ostrov Motu Nui (najväčší z ostrovov, z ktorého v minulosti pochádzali volení bojovníci). Dohromady je pätnásť malých ostrovov vzdialených do poldruha kilometra od Veľkonočného ostrova.Fisher Steven Roger, Ostrov na konci sveta, Reaktion Books, 2005, ISBN 1-86189-245-4, str.7 Vzdialenosť od pevninskej časti pobrežia Čile je .
Pomenovanie ostrova Veľký Rapa bolo zaužívané tahitskými rybármi, ktorí navštívili ostrov v devätnástom storočí. Názov používali na rozlíšenie medzi Veľkonočným ostrovom a ostrovom „Rapa Iti“ („Malý Rapa“), ktorý leží južne od Tahiti. Ďalší názov ostrova je Te Pito o Te Henua (Pupok sveta). Rovnaké pomenovanie má aj zaokrúhlený kameň, ležiaci v blízkosti kamennej plošiny Ahu Te Pito Kura. Podľa rapa-nuiských legiend najstaršie meno ostrova bolo Te pito o te kainga a Hau Maka (Malý kúsok zeme Hau Maka).Thomas S. Barthel: The Eighth Land: The Polynesian Settlement of Easter Island (Honolulu: University of Hawaii 1978; Nemecko 1974) Sú známe aj ďalšie mená tohto ostrova, ako napríklad Waihu, Mata-ki-Te-rangi, (Oči, ktoré hľadia do neba) alebo Hiti Ai Rangi (Kraj nebies)Compendio Estadístico 2005, INE
Geografia náhľad|Vonkajší svah sopky Rano Raraku, kameňolomu sôch Moai s mnohými nedokončenými sochami Veľkonočný ostrov je vulkanického pôvodu. Najčastejšie horniny na ostrove sú čadič, obsidián, ryolit a trachyt. Útesy v zátoke La Perouse (Hanga Hoon) sa skladajú z červenej lávy. Najúrodnejšia pôda sa nachádza na severe ostrova. Pobrežný pás je skalnatý a mohutný. Na ostrove sú malé piesočné pláže, ktoré sa nachádzajú len na niekoľkých miestach, napríklad v zátoke Anakena na severnom pobreží, na juhozápadnom výbežku. Na východe na polostrove Poike útesy prudko stúpajú až do 300 metrovej výšky.
Ostrov je súčasťou Východomorského podmorského chrbta. Má tri vyhasnuté sopečné krátery (Rano) a v nich sladkovodné jazerá Rano Kau, Rano Raraku a Rano Aroi. Sú tam viaceré sopečné jaskyne a lávové trubice."Easter Island".Global Volcanism Program, Smithsonian institution. Prístup 2010-03-18.(
Východná časť ostrova zvaná Poike v minulosti bývala samostatným ostrovom. Vyvretým sopečným materiálom z krátera Terevaka sa spojila do väčšieho celku. Ostrov je súčasťou havajských čadičových vyvrelín, bohatých na železo; vykazujú afinitu (príbuznosť) s vyvretými horninami nájdenými na Galapágoch. Baker, P. E.; Buckley, F.; Holland, J. G. (1974). "Petrology and geochemistry of Easter Island". Contributions to Mineralogy and Petrology 44 (2): 85–100. Bibcode1974CoMP...44...85B. doi:10.1007/BF00385783.(
Veľkonočný ostrov, vrchy Pukao, Moai a okolité ostrovčeky, ako Motu Nui a Motu Iti tvoria vrchol veľkého sopečného vrchu týčiaceho sa dvetisíc metrov z morského dna. Vznikli v priebehu posledných 750-tisíc rokov a patria medzi najmladšie geologické útvary. Podľa geológov k ostatnej sopečnej aktivite došlo pred desaťtisíc rokmi. V prvej polovici 20. storočia z krátera Rano Kau údajne vyšla para. Tú odfotografoval guvernér ostrova Edmunds.Rapanui: Edmunds and Bryan Photograph Collection. Libweb.hawaii.edu. Prístup 2010-11-06. Žiadne sopečné aktivity v nedávnej dobe neboli pozorované, ale i napriek tomu sa spomínajú v starých mýtoch domorodcov.
Povrch Veľkonočný ostrov je trojuholníkového tvaru, asi dlhý, široký. Povrch pozostáva z dvadsiatich sopečných kužeľov. Najvyšším bodom je vrchol vyhasnutej sopky Terevaka Erwin Koch: Upozornenie na svet, TIME, dokumentácia, 28 Mája 2009, č 23, str 19
Podnebie Podnebie je subtropické, mierne teplé. Prevažujú silné pasáty. Zrážky asi ročne. Priemerná ročná teplota je 21 °C. Relatívna vlhkosť 77 %. Najchladnejšie mesiace sú júl a august (19,2 °C), najteplejšie január a február (24,6 °C). Najdaždivejšie mesiace sú apríl a máj, najsuchší november a február. Priemerná teplota vody je 18 °C. Ostrov leží v blízkosti južnej hranice letného prúdenia vetrov. V zime prevažujú severozápadné vetry, ale vyskytuje sa aj juhozápadné a juhovýchodné prúdenie. Vzhľadom na blízkosť studeného Humboldtovho prúdu a neexistujúcej akejkoľvek pevniny medzi ostrovom a Antarktídou, napriek blízkosti trópov, podnebie je na ostrove relatívne chladné. Vietor z Antarktídy v júli a auguste často zníži denné teploty až o 20 °C. Hlavným zdrojom pitnej vody na ostrove sú jazerá, ktoré vznikli v kráteroch sopiek. Na ostrove netečie žiadna rieka. Dažďová voda ľahko presakuje cez pôdou a vytvára podzemnú vodu, ktorá vteká do oceána. Pitnej vody preto na ostrove nie je veľa. Obyvatelia si v minulosti vykopali studne a malé vodné nádrže. Najhlbšia navŕtaná studňa na ostrove sa nachádza pri letisku Mataveri.
Dejiny náhľad|Starobylé sochy Moai na Veľkonočnom ostrove Veľkonočný ostrov bol osídlený polynézskym obyvateľstvom. Ranú históriu Veľkonočného ostrova je ťažké rekonštruovať, pretože písomné záznamy chýbajú. Aj dejiny jeho osídlenia sú sporné. Predpokladané osídlenie siaha do rokov 300 až 1200 nášho letopočtu, približne sa zhoduje s príchodom prvých osadníkov na Havajské ostrovy. Podľa ústnych legiend, ktoré zaznamenal tahitský biskup Tepano Jaussen, miestom pristátia dvoch kánoí prvých polynézskych osadníkov, vedených Hotu Matuom, bola pláž Anakena. Veľké kanoe priviezli údajne tristo až štyristo ľudí z ostrovov Maroe-Orega a Maroe-Tohio.Stéphen-Chauvet, Easter Island and Its Mysteries, kap. Traditions and history Predpokladá sa osídľovanie v dvoch vlnách. Prvá vlna predpokladá založenie osady v piatom alebo šiestom storočí, druhá vlna rozšírenie osídlenia v štrnástom storočí. Genetické štúdie v roku 1990 nepochybne dokázali západný pôvod obyvateľov Veľkonočného ostrova (z polynézskej oblasti) a nie z Južnej Ameriky, ako sa prv predpokladalo a ako sa domnieval Thor Heyerdahl.Hagelberg Erika a kol, DNA ostrovanov starovekého Veľkonočného ostrova, Nature č. 369 dňa 5. mája 1994 str 25 – 26 Okrem iných starších teórií jedna teória bola založená na tvrdení, že pôvodní obyvatelia pochádzajú z východnej strany Ameriky (ako prvý s ňou vystúpil španielsky misionár Joacquin M. de Zuňiga, po mnohých rokoch ju vzkriesil nórsky bádateľ Thor Heyerdahl). Najstaršie predmety, ktoré archeológovia na ostrove našli, sú z roku 380 nášho letopočtuMgr. Martina Bucková, PhD. (1974) Záhada moai z Veľkonočného ostrova ff UCM Trnava, KO SAV Bratislava. Výskumy a rádiouhlíkové analýzy zmenili takmer všetky skoršie poznatky o Polynézii. Nedávno boli upravené a zúžené na rozpätie rokov 700 až 1100 nášho letopočtu. Prebiehajúce skúmania amerických archeológov Terryho Hunta a Carla Lipoa naznačujú ešte neskorší dátum. "Rádiouhlíkové dáta získané z prvých stratigrafických (usadených) vrstiev na území zátoky Anakena, taktiež aj z analýzy predchádzajúcich rádiouhlíkových analytických dát vyplýva, že ostrov bol osídlený neskoršie, čiže asi v roku 1200 nlHunt, TL, Lipo, CP (2006)."Neskoré kolonizácie na Veľkonočnom ostrove". Science311 (5767):. 1603-6 Bibcode 2006Sci… 311.1603H. doi :10.1126/science.1121879. PMID 16527931. Na základe legendy o náčelníkovi Hotu Mutuovi, taktiež na základe archeologických, genealogických, jazykových výskumov, sa dospelo k názoru, že osídlenie prebiehalo zo západu z ostrovov Mangareva (Gambierske ostrovy, ) a Markézy (Francúzska Polynézia, ). Podstatné vplyvy na životné prostredie, budovanie monumentálnej architektúry a sochárstva tak začali bezprostredne po osídlení.Hagelberg Erika a kol, DNA ostrovanov starovekého Veľkonočného ostrova, Nature č 369 dňa 5 Mája 1994 str 25 – 26 Podľa ústnej tradície prvá osada vznikla na území zvanom Anakena okolo roku 1200. Jared Diamond konštatoval, že "zátoka Anakena ako miesto pristátia poskytuje najlepšiu ochranu pred prevládajúcim vlnobitím, rovnako ako piesočné pláže na spúšťanie a pristávanie kanoí". Sprvu osídlili len pobrežné oblasti s desiatimi nezávislými kmeňmi (mutu), ktoré boli spojené s rôznymi časťami ostrova, hoci medzi nimi neexistovali žiadne definované hranice.Routledge Katherine : Tajomstvo Veľkonočného ostrova, Londýn,1919, str. 221 Keď James Cook navštívil ostrov, jeden z jeho členov posádky, pochádzajúci z polynézskeho ostrova Bora Bora, bol schopný komunikovať v reči ostrovanov na Rapa Nui, keďže ich jazyk je na osemdesiat percent podobný jazyku obyvateľov ostrova Mangareva. V roku 1999 skúšobná plavba s rekonštruovanými polynézskymi loďami dokázala, že boli schopné dosiahnuť Veľkonočný ostrov od ostrova Mangareva za devätnásť dní."Cesta do Rapa Nui 1999–2000". Polynézska objaviteľská plavebná spoločnosť.
Asi okolo roku 1100 nášho letopočtu začala výstavba rozsiahlych kamenných štruktúr asi 250 kultových plošín (ahu), kamenných sôch (moai). Obdobie kultúrneho rozkvetu trvalo až do roku 1650. Mieth Andreas, Hans-Rudolf Bork, Ingo Feeser: Praveké a posledné účinky využívania pôdy na polostrove Poike, Easter Island (Rapa Nui), Rapa Nui Journal, vol 16, 2002 Asi od roku 1500 až do príchodu Európanov sú podľa archeológov zaznamenané zvýšené nájazdy a kmeňové vojny s použitím nových zbraní (mata), ktoré mali ostré hrany, boli vyrobené z obsidiánu a upevnené na krátkych oštepoch.PV Kirch, Na ceste vetrov. Archeologické História tichomorských ostrovov pred kontaktom Európanov, Los Angeles, 2000, s 273-274 Pravdepodobne sa šíril aj kanibalizmus.Fisher SR: Na zubov divochov v Rapa Nui vestník č 6, 1992. Pp. 72 - 7
Spoločenská štruktúra náhľad|Tradičný tanec ostrovanov