Milan Kundera (* 1. apríl 1929, Brno† 11. júl 2023, Paríž, Francúzsko) bol česko-francúzsky spisovateľ, žijúci od roku 1975 vo Francúzsku a od konca 80. rokov píšuci po francúzsky. Je svetovo najúspešnejším a najprekladanejším autorom českého pôvodu a jeho romány a eseje výrazne prispeli k vývoju románu ako žánru. V mladosti publikoval tiež básne, drámy a preklady.

Životopis Je synom významného muzikológa Ludvíka Kunderu, bratrancom básnika a prekladateľa Ludvíka Kunderu. V roku 1948 maturoval na brnianskom gymnáziu a zapísal sa na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity. Štúdium však skoro prerušil a prešiel na štúdium hudobnej skladby. Absolvoval potom aj Filmovú fakultu AMU a v rokoch 1958 – 1970 tu prednášal svetovú literatúru (od roku 1964 ako docent.)

V rokoch 1948 – 1950 bol členom KSČ (spoločne s Janom Trefulkom vylúčený pre „protistranícku činnosť“). V roku 1956 mu bolo obnovené členstvo. V 60-tych rokoch sa angažoval v reformnom hnutí, napr. v júni 1967 vystúpil na IV. zjazde Zväzu československých spisovateľov, ktorý je všeobecne považovaný za začiatok tzv. Pražskej jari s prejavom, v ktorom kritizoval cenzúru umenia zo strany vládnucej komunistickej strany. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa bol v roku 1970 zo strany znova vylúčený a počas normalizácie sa stal pre komunistov definitívne nepohodlným - a tajnou službou sledovaným - umelcom. V bývalom Československu prestali oficiálne vychádzať jeho diela, stal sa disidentom.

V roku 1975 mu bolo ponúknuté miesto hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes, ktoré prijal, a hneď nato do Francúzska odišiel. Neskôr prednášal aj na univerzite École des Haute Études v Paríži. Z dôvodu emigrácie mu bolo v roku 1979 odobrané česko-slovenské štátne občianstvo. Zostal teda vo Francúzsku a v roku 1981 získal tamojšie občianstvo.

Kundera bol dvakrát ženatý. Prvou jeho manželkou bola dcéra hudobného skladateľa Pavla Haasa Olga, druhou televízna hlásateľka Věra Hrabánková (sobáš v roku 1963).

Do Česka sa po roku 1989 vracal len sporadicky a aj vydávanie svojich diel v češtine výrazne obmedzoval (napríklad román Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel v Česku až v roku 2006). Svoje posledné diela napísal po francúzsky a do roku 2020 blokoval ich preklad do češtiny. V roku 2019, na podnet premiéra Babiša, požiadal o navrátenie českého občianstva, ktoré mu bolo vrátené. Milan Kundera zomrel 11. júla 2023 v Paríži vo svojom byte.

Kontroverzia Podľa informácií, ktoré zverejnil týždenník Respekt 13. októbra 2008, poslalo na začiatku 50. rokov 20. storočia udanie mladého Kunderu do komunistického väzenia Miroslava Dvořáčka. V článku Petr Třešňák a Adam Hradilek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov tvrdí, že na základe ním objaveného záznamu, sa mal 14. marca 1950 Kundera dostaviť na ZNB vypovedať, že si nejaký muž nechal v úschove kufor u jednej Kunderovej spolubývajúcej na internáte. Majiteľ kufra Dvořáček bol potom zatknutý a odsúdený na 22 rokov väzenia, z ktorých strávil takmer 14 rokov v ťažkých podmienkach pracovných táborov, kde fáral do uránových baní. Dôvodom mal byť obsah kufru, z ktorého ZNB usúdila že Dvořáček je západný agent. O údajnej Kunderovej účasti v tejto kauze má svedčiť aj dokument z roku 1952, kde je uvedená spolupráca Kunderu s orgánmi ZNB. Spisovateľ sa k celej záležitosti vyjadril s prekvapením a udavačstvo poprel. Existuje výpoveď svedka, ktorá za udavača označuje inú osobu, nie Kunderu alebo úvahy, že Kundera bol do záznamu zapísaný len ako jeden zo študentov prítomných na koleji Letná. Z Kunderových neskorších textov čitatelia pochopili, že z oduševneného študenta - stalinistu sa stal dospelý muž, ktorý komunistický režim odmietal, respektíve, ktorý jasne videl, ako život v komunizme človeka morálne zdeformoval. Hriechy z mladosti mu odpustili. Nie však všetci.

3. novembra 2008 podporilo obhajobu Kunderu jedenásť medzinárodne uznávaných spisovateľov vrátane štyroch laureátov Nobelovej ceny Orhana Pamuka, Gabriela Garcíu Márqueza, Nadine Gordimer a J. M. Coetzee, ako aj Carlosa Fuentesa, Juana Goytisola, Philipa Rotha, Salmana Rushdieho a Jorgeho Semprúna.

Tvorba Veľký úspech zaznamenal Kundera prvým románom Žert z roku 1967. Bol to však jediný román, ktorý vyšiel v bývalom Československu. Po roku 1989 sa opäť na pultoch kníhkupectiev objavil až v roku 1996.

Po básnických začiatkoch písal filozoficky založené poviedky a romány modelujúce ľudské osudy na pozadí krízy dejinného vedomia. Jeho rané diela boli poplatné komunistickej ideológii; neskôr ich zavrhol. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problémy vnútornej a vonkajšej slobody človeka a zodpovednosti.

Dielo 1953 – Člověk zahrada širá, básnická zbierka, debut 1955 – Poslední máj, poéma rozvíjajúca obraz pokušenia väzneného Júlia Fučíka gestapáckym komisárom Böhmom z dobovej mytológie 1957 – Monology, posledná básnická zbierka, milostne deziluzívna poézia 1960 – Umění románu: Cesta Vladislava Vančury za velkou epikou, marxistická literárnovedná štúdia 1962 – Majitelé klíčů, dráma o konflikte generácie, ktorá má skúsenosti z vojny a dorastajúcej mládeže 1970 – Směšné lásky, poviedková séria (středoškolská synopse) 1963 – Směšné lásky (podtitul tři melancholické anekdoty) 1965 – Druhý sešit směšných lásek 1968 – Třetí sešit směšných lásek 1965 – Žert, román, tragický obraz dezilúzie hlavného hrdinu zo série žartov, kvôli ktorým sa zaplieta do sveta komunistických fanatikov a udavačov; najprv sa jeho nevinný študentský žart berie smrteľne vážne a je zaňho prenasledovaný, túži sa pomstiť, ale odplata (zvedenie udavačovej ženy) sa minie účinku, pretože sa prijíma s vďakou (aj on je žene neverný), celá situácia je najväčší žart osudu. Román bol sfilmovaný. 1973 – Život je jinde (napísané v 1969; francúzsky 1973, česky Sixty-Eight Publishers Toronto 1978), román o deformácii osobnosti básnika, ktorý sa zapredá komunistickému režimu 1969 – Ptákovina, divadelná hra 1971 – Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi, dramatizácia Diderotovho románu 1976 – Valčík na rozloučenou (francúzsky 1976, Toronto 1978, Brno 1997), román o živote plnom intríg a neuveriteľných náhod 1978 – Kniha smíchu a zapomnění, román, niekoľko príbehov s témou mravnej devastácie českých ľudí doma aj v cudzine 1984 – Nesnesitelná lehkost bytí (francúzsky 1984, česky Toronto 1985), román, mnohovýznamová filozofická próza, prelínanie dejových línií. Román bol sfilmovaný. 1986 – L’Art du roman (Umenie románu), eseje 1990 – L’Immortalité (česky Nesmrtelnost 1993), román, dielo postmodernizmu, prelína sa veľké množstvo dejových línií a vystupuje rad historických osobností (Johann Wolfgang Goethe, Ernest Hemingway atď.) 1993 – La Lenteur (Pomalosť), román 1995 – Les Testaments trahis (Zradené testamenty), eseje 1997 – L’Identité (Identita), román 2003 – L’Ignorance (Nevedomosť), román 2004 – Můj Janáček (Atlantis, 80 s., ISBN 80-7108-256-2), dve eseje a záznam rozhlasového rozhovoru 2005 – Zneuznávané dědictví Cervantesovo (Atlantis, 48 s., ISBN 80-7108-258-9), dve eseje z knihy L’Art du roman, okrem titulného aj Jeruzalémský projev: Román a Evropa 2006 – Kastrující stín svatého Garty 2006 – Nechovejte se tu jako doma, příteli 2013 – La Fête de l’insignifiance (sk: Sviatok bezvýznamnosti, Artforum, 2020, preložila Elena Flašková, ISBN 97-8808-1503016)

Ocenenia 1963 – Štátna cena Klementa Gottwalda za drámu Majitelia kľúčov 1968 – Cena Zväzu československých spisovateľov 1973 – Prix Médicis – najlepší zahraničný román za román Život je inde 1978 – Premio Mondello za román Valčík na rozlúčku 1981 – American Common Wealth Award za Knihu smiechu a zabudnutia 1985 – Jerusalem Prize pre Freedom Individual in Society 1987 – Rakúska štátna cena za európsku literatúru 1987 – Cena Nelly Sachsovej 1987 – Cena kritikov Francúzskej akadémie za esej Umenie románu 1990 – Rad čestnej légie 1991 – Cena britského denníka The Independent (Independent Foreign Fiction Award) 1992 – Cena Vilenice (Slovinsko) 1993 – novinárska cena Prix Aujourd'hui za Les testaments trahis 1994 – Cena Jaroslava Seiferta 1995 – Medaila Za zásluhy – I. stupeň 1997 – Cena prepelíc 2000 – Herderova cena 2004 – Cena mesta Brna v oblasti literárnej činnosti 2001 – Veľká cena Francúzskej akadémie za celoživotné dielo 2007 – Štátna cena za literatúru za román Neznesiteľná ľahkosť bytia s prihliadnutím na doterajšiu prozaickú a esejistickú tvorbu 2009 – Svetová cena Nadácie Simone a Cino del Duca za celoživotné dielo 2010 – čestné občianstvo mesta Brna za celoživotné dielo a ako brnenský rodák 2020 – Cena Franza Kafku

Referencie

Pozri aj Největší Čech

Iné projekty

Externé odkazy Stránka venovaná spisovateľovi Milanu Kunderovi Heslo v encyklopedii KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století Kunderov prejav na IV. zjazde česko-slovenských spisovateľov roku 1967 Články o Kunderovi, recenzie anglických prekladov nových kníh atď. v Britských listech

Kategória:Spisovatelia postmoderny Kategória:Českí spisovatelia Kategória:Francúzski spisovatelia Kategória:Českí spisovatelia románov Kategória:Francúzski spisovatelia románov Kategória:Českí básnici Kategória:Českí dramatici Kategória:Českí emigranti a exulanti Kategória:Nositelia Radu čestnej légie Kategória:Českí ateisti Kategória:Francúzski ateisti Kategória:Spisovatelia píšuci po česky Kategória:Francúzske osobnosti českého pôvodu Kategória:Osobnosti z Brna Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)