Londýn () je hlavným a najväčším mestom Anglicka aj Spojeného kráľovstva, s počtom obyvateľov 9,1 milióna v roku 2024. Jeho širšia metropolitná oblasť je najväčšia v západnej Európe, s počtom obyvateľov 15,1 milióna. Londýn leží na rieke Temža v juhovýchodnom Anglicku, na začiatku 80 kilometrov dlhého prílivového estuáru smerujúceho do Severného mora, a je významným sídlom už takmer 2 000 rokov. Jeho starobylé jadro a finančné centrum, City of London, založili Rimania ako Londinium a zachovalo si svoje stredoveké hranice. Westminster, ktorý sa nachádza západne od City of London, je už po stáročia sídlom národnej vlády a parlamentu. Londýn rýchlo rástol v 19. storočí a stal sa vtedy najväčším mestom na svete. Od 19. storočia sa názov „Londýn“ vzťahuje na metropolu okolo City of London, ktorá bola historicky rozdelená medzi grófstva Middlesex, Essex, Surrey, Kent a Hertfordshire. Od roku 1965 túto oblasť vo veľkej miere tvorí administratívne územie Veľkého Londýna, spravované 33 miestnymi úradmi a Úradom pre Veľký Londýn (Greater London Authority).
Ako jedno z hlavných svetových miest,; ; Londýn silne ovplyvňuje svetové umenie, zábavu, módu, obchod, financie, vzdelávanie, zdravotníctvo, médiá, vedu, technológie, cestovný ruch, dopravu a komunikácie. Londýn je ekonomicky najväčším mestom v Európe a patrí medzi hlavné finančné centrá sveta. Londýn je domovom najväčšej koncentrácie vysokých škôl v Európe, zahŕňajúcej viac než 50 univerzít a vysokých škôl a v roku 2023 zapísaných viac ako 500 000 študentov. Je domovom niekoľkých popredných svetových akademických inštitúcií: Imperial College London, medzinárodne uznávanej za vynikajúce výsledky v prírodných a aplikovaných vedách, a University College London (UCL), komplexnej výskumom orientovanej univerzity, ktorá sa konzistentne umiestňuje medzi desiatimi najlepšími na svete. Medzi ďalšie významné inštitúcie patrí King's College London (KCL), vysoko cenený v oblasti práva, humanitných a zdravotníckych vied; London School of Economics (LSE), svetovo uznávaná v sociálnych vedách a ekonomike; a špecializované inštitúcie, ako Royal College of Art (RCA), Royal Academy of Music (RAM), Royal Academy of Dramatic Art (RADA), School of Oriental and African Studies (SOAS) a London Business School (LBS). Je to najnavštevovanejšie mesto v Európe a má najrušnejší mestský letiskový systém na svete. Londýnske metro (London Underground) je najstarší systém rýchlej dopravy na svete.
Rozmanité kultúry Londýna zahŕňajú viac než 300 jazykov. Počet obyvateľov Veľkého Londýna v roku 2025, ktorý presahuje 9,8 milióna, čo z neho robí tretie najľudnatejšie mesto Európy, predstavuje 13,1 % populácie Spojeného kráľovstva a 15,5 % populácie Anglicka. Zastavaná oblasť Veľkého Londýna je štvrtým najľudnatejším územím v Európe, s približne 9,8 milióna obyvateľov k roku 2011. Metropolitná oblasť Londýna je tretím najľudnatejším mestom v Európe, s približne 15 miliónmi obyvateľov v roku 2025, čo z Londýna robí megamesto.
V Londýne sa nachádzajú štyri lokality zapísané na zozname svetového dedičstva: Kew Gardens; Tower of London; lokalita zahŕňajúca Palác Westminster, kostol sv. Margaret a Westminsterské opátstvo; a historické osídlenie v Greenwichi, kde Kráľovské observatórium určuje nultý poludník (0° dĺžky) a Greenwichský stredný čas. Medzi ďalšie významné pamiatky patria Buckinghamský palác, London Eye, Piccadilly Circus, Katedrála sv. Pavla, Tower Bridge a Trafalgarské námestie. Mesto má najväčší počet múzeí, galérií, knižníc a kultúrnych inštitúcií vo Veľkej Británii, vrátane Britského múzea, Národnej galérie, Múzea prírodnej histórie, Tate Modern, Britskej knižnice a mnohých divadiel v oblasti West End. Medzi významné športové podujatia v Londýne patrí finále FA Cupu, tenisový turnaj Wimbledon a Londýnsky maratón. Londýn sa stal prvým mestom, ktoré hostilo tri letné olympijské hry, vrátane Letných olympijských hier 2012.
Definícia Londýna Dnes sa pod pojmom „Londýn“ zvyčajne označuje londýnske súmestie známe ako Veľký Londýn, ktorý bol administratívne založený v roku 1965. Je rozdelený na 33 správnych obvodov. Z nich dva historické obvody si podržali štatút mesta: City of London a City of Westminster. Historicky bola Londýnom nazývaná štvorcová míľa londýnskeho City, čo bolo akési centrum, od ktorého sa mesto rozrastalo na všetky strany. Medzi rokmi 1889 a 1965 bol tiež Londýnom označovaný okres Londýn, ktorý pokrýval oblasť dnes známu ako Vnútorný Londýn.
Ako stred Londýna je označovaný pomník na Charing Cross, ležiaci hneď vedľa rovnomennej stanice. Starí Rimania stred Londýna označili Londýnskym kameňom v City.
Geografia a podnebie Veľký Londýn má rozlohu ; je tiež prístavom na rieke Temža, ktorá je prispôsobená na lodnú dopravu. Londýn (City of London) bol založený na severnom brehu Temže a mnoho storočí cez ňu viedol iba jediný most, tzv. London Bridge. V 18. storočí boli postavené ďalšie mosty, čo malo za následok expanziu mesta do všetkých smerov, pretože rovná alebo mierne zvlnená krajina okolo rieky nepredstavovala žiadnu prírodnú prekážku. Aj keď v meste je niekoľko kopcov, napríklad Parliament Hill alebo Primrose Hill, sú neveľmi rozľahlé a nepredstavovali pre rozvoj mesta žiadnu prekážku. Vďaka týmto skutočnostiam má Londýn takmer kruhový pôdorys.
Rieka Temža bola kedysi ďaleko širšia a plytšia ako je dnes. Rieka, ktorá preteká Londýnom dnes, bola zovretá do brehov a mnoho prítokov do Temže preteká Londýnskym podzemím. Temža je prílivová rieka a kvôli tomu Londýn bol a stále je ohrozovaný záplavami. Táto hrozba sa časom stávala stále reálnejšia vďaka pomalému zdvíhaniu hladiny rieky a tiež kvôli pomalému „nakláňaniu“ Veľkej Británie (na severe zvyšovaniu a na juhu znižovaniu), spôsobené post-ľadovcovým izostatickým zdvíhaním. Ako ochrana pred možnými záplavami boli vybudované bariéry na Temži vo Woolwichi. Na začiatku roku 2005 sa objavili špekulácie, že tieto bariéry by nemuseli byť dostačujúce a bolo odporúčané, aby boli postavené ďalšie, 10 míľ dlhé bariéry po prúde rieky10-mile Thames flood barrier plan.
Londýn má mierne podnebie. Letá sú teplé, ale iba výnimočne príliš horúce, zimy chladné, ale iba výnimočne mrazivé a zrážky sú pravidelné, ale nie príliš husté. Letné teploty iba občas prekročia 33 °C, aj keď sa tieto vysoké letné teploty v poslednej dobe stávajú bežnými. Najvyššia zaznamenaná teplota v Londýne je 37,9 °C. Bola nameraná na letisku Heathrow počas horúceho leta 2003. Husté sneženia sú tu takmer neznámou skutočnosťou. Počas niekoľkých posledných zimných období sa sneh objavil asi dvakrát a napadol do výšky cca . Priemerné ročné zrážky v Londýne (pod ) sú nižšie ako v Ríme alebo Sydney. Londýnska zástavba, s teplými vyhrievanými budovami, vytvára mikroklímu, ktorá občas zvyšuje teplotu vnútri Londýna o 5 °C oproti okoliu.
Obyvateľstvo náhľad|Pyramída obyvateľstva Londýna (2021). Počet obyvateľov Londýna v roku 1801 bol asi 860 000 (pre porovnanie Paríž mal v roku 1802 asi 670 000 obyvateľov). Londýn bol najľudnatejším mestom od roku 1825 do 1925, keď bol prekonaný New Yorkom.
Pre obyvateľov a ich prízvuk Londýna sa používa pojem Cockney. Veľký Londýn () má oficiálne 8 908 081 obyvateľov (2018), čo ho radí po Istanbule (15 mil.) a Moskve (12,5 mil.) na 3. najľudnatejše mesto Európy.
Pri sčítaní v roku 2001 klasifikovali obyvatelia Londýna svoju etnickú skupinu takto: 76 % - beloch („britský beloch“, „írsky beloch“ alebo „iný beloch“), 10 % - Ind, Bangladéšan a Pakistanec, 5 % - Afričan, 5 % - Karibik, 3 % - miešanec, 1 % - Číňan. Náboženstvo: 58,25 % – kresťania, 15,8 % - bez vyznania. Asi 21,8 % obyvateľov uvádzalo miesto narodenia mimo Európsku úniu. Íri, s počtom asi 200 000, sú najpočetnejšou skupinou ľudí narodených mimo Spojeného kráľovstva.
Počet obyvateľov Londýna vrátane prímestských častí (Veľký Londýn) bol podľa výsledkov sčítania ľudí v roku 2001 8 278 251.Usual resident population: Census 2001 Počtom obyvateľov bol v tom čase Londýn tretím najväčším mestom v Európe po Moskve (11,7 miliónov obyvateľov v roku 2000) a Paríži (9,6 miliónov obyvateľov v roku 1999). náhľad|Graf znázorňujúci podiel etnických skupín v Londýne, 1961-2021. Na rozdiel od iných štátov neposkytuje Spojené kráľovstvo národne koordinované počty obyvateľov oblasti hlavného mesta (angl. London’s metropolitan area) s ohľadom na sledovanie osôb dochádzajúcich do Londýna do zamestnania a ekonomický vplyv. Tento údaj tak každé mesto spracováva podľa vlastných pravidiel. Podľa niektorých zdrojov zahrňuje metropolitná oblasť Londýna plochu s počtom obyvateľov 13 945 000 – čo je viac ako počet obyvateľov Škótska, Walesu a Severného Írska dohromady.Southest England Population by Area from 1891 Podľa tejto definície je oblasť Londýna spolu s oblasťou Moskvy (asi 14 miliónov obyvateľov) najväčšou metropolitnou oblasťou Európy a je väčšia ako oblasť Paríža (11,5 miliónov v roku 2004). Ale definíciu oblasti z tohto prameňa je potrebné brať s maximálnou opatrnosťou, lebo obsahuje miesta dosť vzdialené od Londýna, napr. Dover, ležiaci na brehoch Lamanšského prielivu alebo Colchester mesto na severe Essexu. Po odčítaní východného Kentu, severného Essexu a West Berkshire je tento počet medzi 12 až 12,5 miliónmi.
V roku 2004 zastupiteľstvo Veľkého Londýna oficiálne vyhlásilo londýnsky metropolitný región (angl. metropolitan region) s centrom v Londýne s rozlohou a počtom obyvateľov približne 18 000 000. Toto územie zahrňuje Veľký Londýn, celé juhovýchodné Anglicko a jednu tretinu východného Anglicka. Metropolitný región je odlišný pojem od metropolitnej oblasti. Zahrňuje územia s obrovským množstvom spojení a sieti medzi obývanými oblasťami. Je potrebné poznamenať, že metropolitný región, tak ako je tu definovaný, má málo spoločného s tým, čo je pod pojmom “Londýn” označované v britskom prostredí.
História náhľad|Royal Albert Hall. náhľad|Tower Bridge za súmraku náhľad|Buckinghamský palác. náhľad|Výmena stráží pred Buckinghamským palácom. Hlavný článok o historickom vývoji Londýna - Dejiny Londýna.
Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn, bolo Londinium. Bola to vtedy osada, ktorú v roku 43 po Kristovi založili rímske légie cisára Claudia. Gaius Iulius Caesar však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tej dobe ale nezanechal akékoľvek stopy osídlenia.
Na začiatku 7. storočia prišla do Londýna kresťanská misia z Ríma. Bol založený prvý chrám Sv. Pavla – malý drevený kostolík – a mesto sa začalo obnovovať ako obchodný prístav. V roku 851 vtrhli do Londýna Vikingovia a zničili značnú časť mesta. V roku 886 sa kráľ Alfréd Veľký podľa legendy znovu zmocnil Londýna a vybudoval ho tak, že sa stal najväčším mestom kráľovstva a predstihol dokonca aj hlavné mesto Winchester.
Rok 1066, najznámejší dátum anglických dejín, je rokom poslednej invázie a okupácie cudzími vojskami. Viliam I. Dobyvateľ si nárokoval anglickú korunu a vyslal cez Lamanšský prieliv svoju armádu a v bitke pri Hastingse porazil kráľa Haralda.
Pozostatky normanských výšinných hradov v Anglicku podávajú svedectvo o vojenskej moci slúžiacej nájazdníkom k udržaniu vplyvu na dobytých územiach, aj keď Wales a Škótsko im odolávali niekoľko storočí. Normani zaviedli feudálny systém s aristokraciou, ktorá zaobchádzala s domorodými Anglosasmi ako s nevoľníkmi. Vládnuca trieda hovorila po francúzsky až do 13. storočia, keď sa reč zmiešala so starou angličtinou roľníkov. O vplyve stredovekej cirkvi svedčia katedrály, ktoré sú dnes ozdobou britských miest.