thumb|Sikorsky UH-60M švédskych vzdušných síl

Sikorsky UH-60 Black Hawk je dvojmotorová, štvorlistová, stredne ťažká viacúčelová helikoptéra, ktorú vyrába spoločnosť Sikorsky Aircraft. Dizajn helikoptéry bol vytvorený pre konkurz Utility Tactical Transport Aircraft System (UTTAS) v roku 1972, ktorý usporiadala armáda United States Army. Armáda označila prototyp ako UH-60A a vybrala Black Hawk ako víťazná helikoptéra programu v roku 1976.

Helikoptéra sa dostala do služby u americkej armády v roku 1979, kedy nahradila taktickú transportnú helikoptéru Bell UH-1 Iroquois. Následne boli vyrábané varianty helikoptéry Black Hawk na elektronický boj či pre špeciálne operácie. Tiež boli vyvinuté vylepšené varianty UH-60L a UH-60M. Upravené verzie boli vyvinuté pre armádu, vzdušné sily, námornictvo a pobrežnú stráž Spojených štátov amerických. Takisto boli tieto helikoptéry exportované do iných krajín. Helikoptéry Black Hawk sa zúčastnili aj niekoľkých bojových konfliktov v Grenade, Paname, Iraku, Somálsku, na Balkáne, v Afganistane a ďalších krajinách Blízkeho východu.

Vznik a vývoj UH-60 "Black Hawk" bol výsledkom ponaučení, ktoré získala americká armáda počas vojny vo Vietname. Hoci vojna v juhovýchodnej Ázii potvrdila užitočnosť vrtuľníkov v modernom konflikte, Spojené štáty za toto poznanie zaplatili vysokú cenu v podobe enormných strát vrtuľníkov a ich posádok. Z celkového počtu 11 827 vrtuľníkov, ktoré slúžili vo Vietname, bolo v boji zostrelených až 5 086. Z toho 3 305 pripadalo na najobľúbenejší vrtuľník svojej doby UH-1 Iroquois.

Po vietnamskej vojne investovala americká armáda do vývoja helikoptér značné finančné prostriedky, pretože si uvedomovala, že keď jej ľahko ozbrojení vietnamskí vojaci dokázali spôsobiť 50 percentné straty, tak stret s vojskami Varšavskej zmluvy by bol fatálny. Obavy z možných strát v ďalšom konflikte viedli k novým požiadavkám na budúci vrtuľník, ktorý mal byť rýchlejší a lepšie obrnený.

V januári 1972 získali spoločnosti Boeing-Vertol a Sikorsky zmluvu na vývoj a výrobu prototypov. V tejto súťaži zvíťazil prototyp Sikorskeho YUH-60A, ktorý americká armáda v decembri 1976 uprednostnila pred YUH-61A od Boeing-Vertol. Prvé sériovo vyrobené UH-60A získala americká armáda v októbri 1978 a v júni 1979 bol tento typ oficiálne zaradený do služby.The U.S. Army's Black Hawk Helicopter Could Serve for 50 Years (or More)

Konštrukcia thumb|Turecký UH-60 prepravovaný lietadlom C-17 Globemaster III UH-60 je vybavený hlavným a chvostovým rotorom, ktoré sú štvorlisté a sú poháňané dvomi turbohriadeľovými motormi General Electric T700. Vrtuľník má dlhý a nízky profil, aby spĺňal požiadavku armády na prepravu dopravným lietadlom C-130 Hercules.

Vrtuľníky UH-60 môžu vykonávať širokú škálu misií vrátane taktického transportu vojakov, elektronického boja a leteckej evakuácie. VIP verzia známa ako VH-60N sa používa na prepravu dôležitých vládnych činiteľov (napr. členov Kongresu) alebo amerického prezidenta (volací znak "Marine One"). Black Hawk môže prepravovať 1 200 kg nákladu interne alebo 4 100 kg nákladu zaveseného externe (UH-60L/M). Vrtuľník tak dokáže pri bojových operáciách prepraviť 11 vojakov s vybavením alebo húfnicu M119 s 30 nábojmi a štvorčlennú posádku.

Black Hawk je vybavený pokrokovou avionikou vrátane navigačného systému GPS.

UH-60 môže byť vybavený krídelným systémom, ktorý sa nazýva ESSS (External Stores Support System). Na tieto krídla môžu byť upevnené externé palivové nádrže alebo rôzna výzbroj. Na každom krídle má dva závesné body a celkovo tak dokáže vrtuľník niesť štyri palivové nádrže (2x 870 litrov a 2x 1700 litrov). Pod krídla môže byť zavesená aj výzbroj do hmotnosti 4500 kg, ako sú rakety, riadené strely a guľomety.

Operačné nasadenie thumb|UH-60A počas intervencie na Grenadu v roku 1983 K prvému bojovému nasadeniu vrtuľníkov Black Hawk došlo v roku 1983 počas invázie do Grenady.

Jeden UH-60 a dva MH-60 sa v roku 1989 zúčastnili operácie Just Cause, čo bol názov pre americkú intervenciu v Paname.

V roku 1991 sa viac ako 300 vrtuľníkov Black Hawk zapojilo do vojny v Perzskom zálive. Dňa 27. februára 1991 boli dva UH-60 zostrelené počas toho, ako sa snažili zachrániť pilota havarovanej stíhačky F-16C a posádku vrtuľníka UH-1H.

Vrtuľníky UH-60 sa v roku 1993 zapojili aj do bojov v somálskom meste Mogadišo, v ktorých stáli americké jednotky podporované OSN proti k samozvanému prezidentovi Mohamedovi Farrahovi Aididovi. Počas tejto operácie boli dva UH-60 zostrelené. Táto udalosť bola spopularizovaná vďaka filmovému spracovaniu Ridleyho Scotta "Čierny jastrab zostrelený".

V 90. rokoch 20. storočia sa Black Hawky zúčastnili bojov na Balkáne a v roku 2003 sa podieľali aj na intervencii do Iraku. UH-60 našli uplatnenie aj počas operácií v Afganistane.

Dva špeciálne upravené Black Hawky sa 1. mája 2011 zúčastnili operácie Neptune Spear, v rámci ktorej bol zabitý Usáma bin Ládin. Počas operácie sa jeden z vrtuľníkov zrútil a jeho posádka ho následne zneškodnila výbušninou, aby nedošlo k úniku technológií.

Verzie UH-60A Black Hawk: pôvodná verzia určená pre americkú armádu, ktorá dokáže prepraviť 4 až 11 vojakov. UH-60C Black Hawk: upravená verzia pre potreby riadenia a velenia. UH-60L Black Hawk: UH-60A s vylepšenými motormi T700-GE-701C, s odolnejšou prevodovkou a vylepšeným systémom riadenia letu. UH-60V Black Hawk: UH-60L vylepšený o sklený kokpit, prevzatý z verzie UH-60M. UH-60M Black Hawk: V porovnaní so staršími verziami je vybavený výkonnejšími a spoľahlivejšími motormi General Electric T700-GE-701D, vylepšenými lopatkami rotora a plne digitálnym "skleneným" kokpitom. Výroba tejto verzie sa začala v roku 2006.

Vojenskí používatelia

Súčasní používatelia thumb|Nórski vojaci v UH-60 thumb|Black Hawk v medicínskej konfigurácii Vzdušné sily Slovenskej republiky

Austrália Australian Army Aviation Rakúsko Rakúske vzdušné sily Bahrajn Kráľovské bahrajnské vzdušné sily Brazília Brazílske vzdušné sily Brazílske pozemné sily Brazílske námorníctvo (pozri SH-60 Seahawk) Brunej Kráľovské brunejské vzdušné sily Čile Čilské vzdušné sily Čína Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády Kolumbia Kolumbijské vzdušné sily Národná armáda Kolumbie Egypt Egyptské vzdušné sily Unit 777 Izrael Izraelské vzdušné sily Japonsko Pozri Mitsubishi H-60 Jordánsko Kráľovské jordánske vzdušné sily Malajzia Kráľovské malajzijské vzdušné sily Mexiko Mexické vzdušné sily Mexické námorníctvo

Maroko Kráľovské marocké žandárstvo Filipíny Filipínske vzdušné sily 252. prezidentská vrtuľníková letka Saudská Arábia Kráľovské saudské vzdušné sily Kráľovské saudské pozemné sily Kórejská republika Vzdušné sily Kórejskej republiky Pozemné sily Kórejskej republiky Námorníctvo Kórejskej republiky Slovensko Vzdušné sily Slovenskej republiky (9 dodaných + 2 objednané)https://presov.korzar.sme.sk/c/22300076/v-presove-pristali-posledne-tri-vrtulniky-black-hawk.html Švédsko Švédske vzdušné sily Taiwan Vzdušné sily Čínskej republiky Pozemné sily Čínskej republiky (60 objednaných) Námorníctvo Čínskej republiky (pozri SH-60 Seahawk) Thajsko Kráľovské thajské pozemné sily Turecko Turecké vzdušné sily (6 objednaných) Turecké pozemné sily Spojené arabské emiráty Vzdušné sily Spojených arabských emirátov Spojené štáty United States Army United States Marine Corps (pozri VH-60 Presidential Hawk)

Budúci používatelia Lotyšsko Lotyšské vzdušné sily - v novembri 2018 objednali štyri vrtuľníky UH-60M v hodnote 200 miliónov amerických dolárov. Do roku 2021 chcú nimi nahradiť zastarané sovietske vrtuľníky Mi-17.Latvia signs for Black Hawk helos

Civilní používatelia Slovensko

súkromná spoločnosť Slovak Training Academy v Košiciach prevádzkuje 4 staršie vrtuľníky UH-60 na výcvik pilotov. Je jediným civilným užívateľom UH-60 v Európe.

Takticko-technické údaje (UH-60M) right|300px 250px|right|thumb|Nákres z armádneho manuálu Dáta pochádzajú z Encyclopedia of Modern Warplanes,Gunston, Bill. The Encyclopedia of Modern Warplanes. London: Aerospace Publishing Ltd, 1995. ISBN 1-56619-908-5. International Directory,Frawley, Gerald. The International Directory of Military Aircraft, 2002/2003. Fyshwick, ACT, Australia: Aerospace Publications, 2002. ISBN 1-875671-55-2. Black HawkTomajczyk 2003, pp. 11, 14–15. Hlavné charakteristiky Posádka: 2 piloti a 2 členovia obsluhy zbraní Kapacity: 1 200 kg nákladu vnútri, vrátane 11 vojakov alebo 6 nosidiel, alebo 4100 kg (UH-60L) externého nákladu Dĺžka: Dĺžka trupu: Šírka trupu: Priemer hlavného rotora: Plocha rotora: 210 m² Výška: Hmotnosť prázdnej helikoptéry: Hmotnosť plne naloženej helikoptéry: Pohonná jednotka. 2 × turbohriadeľový motor General Electric T700-GE-701D, každý s výkonom 1500 kW/2000 koní

Výkony Maximálna cestovná rýchlosť: /h Stúpavosť: /sSIKORSKY UH-60M BLACK HAWK HELICOPTER Prevádzkový dostup: Plošné zaťaženie rotora: 35,4 kg/m² Pomer výkon/hmotnosť: 158 W/kg Preletový dolet: s ESSS krídlami a externými nádržami Bojový rádius:

Výzbroj Zbrane: 2 × 7,62 mm guľomet M240Bishop 2008, p. 11. 2 × 7,62 mm guľomet M134 Minigun alebo 2 × 12,7 mm guľomety GAU-19 typu gatling

Nosné body: 4 Rakety: 70 mm Hydra 70 Riadené strely: laserom navádzané strely AGM-114 Hellfire, riadené strely vzduch-vzduch AIM-92 StingerMH-60L DAP - Americanspecialops.com Ostatné: guľomety M230 kalibru 7,62 mm, 12,7 mm, 20 mm alebo 30 mm

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Black Hawk U.S. Army fact file Sikorsky Aircraft BLACK HAWK stránka

Zdroj

Kategória:Vojenské lietadlá USA Kategória:Vrtuľníky Sikorsky Kategória:Vojenské vrtuľníky