Súbor:Gatunek jadalny.svg Bielopavučinovec () rod húb z čeľade čírovkovité (Tricholomataceae). Jeho jediným druhom je bielopavučinovec hľuznatý (lat. Leucocortinarius bulbiger).
Systematika Do polovice 20. stor. sa považoval za súčasť iných rodov, najmä rodu čírovka (Tricholoma), pavučinovec (Cortinarius) alebo rodu CortinellusSpecis Fungorum .
Staršie sa niekedy radil do čeľade pavučinovcovité (Cortinariaceae).
Opis Plodnica bielopavučinovca hľuznatého má 512 cm široký klobúk, najprv klenutý, neskôr plochý, hladký, holý, nehygrofánny, plavý až plavočervenkastý, za mladi na okraji ovešaný bielymi hodvábnymi zvyškami plachtičky. Lupene sú 510 mm široké, dosť husté, najprv biele alebo krémové, neskôr s hnedastým nádychom a často aj s hrdzavoškvrnitým ostrím. Hlúbik je 36 cm dlhý, 0,72 cm hrubý, takmer valcovitý, dolu zúžený, plný, často trochu excentrický, belavý. Dužina je belavá, nemeniaca sa, nevýraznej chuti a bez nápadnej vône. Výtrusy sú elipsoidné, hladké, bezfarebné, 79 × 4,55 μm veľké. Výtrusný prach je krémový alebo bledookrový.
Výskyt Vyskytuje iba v Európe.
Bielopavučinovec hľuznatý rastie od augusta do novembra zvyčajne v početných skupinách v humuse suchších ihličnatých (najmä v smrečinách) alebo zmiešaných lesoch, predovšetkým v teplejších oblastiach. U nás nie je hojný.
Praktický význam Je to chutná huba, vhodná na úpravu začerstva i na konzervovanie v octovom náleve.
Možnosť zámeny Zámena je možná s pavučinovcami, ktorých lupene sú však v dospelosti hrdzavé alebo tmavohnedé.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Jedlé huby Kategória:Čírovkovité