Paleoázijské jazyky alebo paleosibírske jazyky je skupina (spoločenstvo) jazykov používaných v severnej severovýchodnej Ázii, na Sachaline, na Kurilách a v severnej Amerike. Väčšinou sú to afixálne aglutinačné jazyky.
Patria sem tieto jazykové rodiny a izolované jazyky: paleoázijské jazyky v užšom zmysle: čukotsko-kamčatské jazyky (=paleoázijské jazyky v najužšom zmysle) nivština (=nivchčina, zast. giliacky jazyk) (388 hovoriacich) jenisejské jazyky (616) jukagirsko-čuvanské jazyky (604) eskimácko-aleutské jazyky (<100 tis.) ainčina (40) – často považovaná za izolovaný jazyk alebo skupinu jazykov, ojedinele považovaná za príbuznú a altajskými jazykmi
Rozsah skupiny je pomerne sporný, najčastejšie sa do nej nezaraďuje ainčina, potom eskimácko-aleutské jazyky a potom prípadne ďalšie z paleoázijských jazykov v užšom zmysle.