Rusínčina (staršie: ruténčina, ruthénčina) je jazyk (resp. nárečie) Rusínov, t.j.: novšie: jazyk(y) Rusínov z území bývalého Uhorska (t.j. z dnešných území: východné Slovensko, Zakarpatská Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko) a malej priľahlej časti dnešného Poľska (na Ukrajine a v 50.-80. rokoch 20. stor. aj v Česko-Slovensku považovaný nie za samostatný jazyk, ale len za nárečie ukrajinčiny), , pozri rusínčina len časť z predchádzajúceho bodu, konkrétne:Baptie, Gavin (2011) Issues in Rusyn language standardisation.MPhil(R) thesis. jazyky/nárečia Rusínov z území bývalého Uhorska a malej priľahlej časti dnešného Poľska okrem Srbska a Chorvátska (teda okrem vojvodinskej rusínčiny), synonymum: karpatská rusínčina, pozri pod rusínčina jazyk/nárečie Rusínov na území dnešného Slovenska (aj oficiálny názov jeho kodifikovanej podoby), synonymum: lemkovsko-prešovská rusínčina, pozri pod rusínčina jazyk/nárečie Rusínov na území dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny (aj názov jednej jeho navrhovanej kodifikovanej podoby), pozri pod rusínčina jazyk/nárečie Rusínov na území dnešného Srbska (aj oficiálny názov jeho kodifikovanej podoby), synonymá: vojvodinská rusínčina, panónska rusínčina, pozri vojvodinská rusínčina spoločný (najmä literárny) jazyk predkov dnešných Ukrajincov, Rusínov a Bielorusov používaný zhruba v 14./15.-18. stor. (v užšom zmysle len v 16.-17. stor.), synonymá: západoruský literárny jazyk, starobieloruský (literárny či knižno-spisovný) jazyk, strednobieloruský jazyk, staroukrajinský jazyk, strednoukrajinský jazykPozri zdroje uvedené v článku stará bieloruština, pozri stará bieloruština staršie: v rokoch 1968-1991 v Česko-Slovensku: úradný alternatívny názov toho, čo sa vtedy oficiálne hodnotilo ako ukrajinské nárečie používané na Slovensku (z dnešného pohľadu išlo o označenie rusínčiny a ukrajinčiny na Slovensku); ústavný zákon z 27. októbra 1968 o postavení národností v Československej socialistickej republike, pozri rusínčina a ukrajinčina zhruba v 19. stor.: a) jazyk/nárečie zodpovedajúci/-ce tomu, čo je z dnešného pohľadu ukrajinčina a rusínčina, synonymum: maloruštinaVorrede. In: Slawische Sprachen. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. 14. Band. S. 1030, b) úradný názov tej časti tohto jazyka, ktorá sa vyskytovala na území habsburskej monarchie (t.j. v Halíči, Bukovine a v Uhorsku)MOSER. M. A. The Fate of the "Ruthenian or Little Russian" (Ukrainian) Language in Austrian Galicia (1772-1867). In: Harvard Ukrainian Studies Vol. 35, No. 1/4, THE BATTLE FOR UKRAINIAN: A COMPARATIVE PERSPECTIVE (2017-2018), pp. 87-104 , pozri ukrajinčina a rusínčina jazyk/nárečie zodpovedajúci/-ce tomu, čo je z dnešného pohľadu ukrajinčina, rusínčina a bieloruština, synonymum: maloruština CSOPEI, L. Rutén-magyar szótár. 1883. S. XXIII , pozri ukrajinčina, rusínčina a bieloruština najzápadnejšia skupina maloruských (t.j. z dnešného pohľadu ukrajinských vrátane rusínskych) nárečí, t.j. tie maloruské nárečia, ktorými sa hovorilo v habsburskej monarchii a západnej časti Podolia a Volyne, synonymum: červenoruské nárečie, červenoruština Kleinrussische Sprache und Litteratur. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. Band 9. S. 829 S. 490, pozri pod ukrajinčina jazyk/nárečie, ktorým hovorili Rusíni v ostatných významoch slova Rusín- pozri prehľad významov slova Rusín v úvodnej často článku Rusíni
Zdroje