Fajs (začiatok 10. storočia – † 955) bol asi od roku 947 – 955 uhorským (veľko)kniežaťom z rodu Arpádovcov.
Rodina
otec: Jutaš, syn Arpáda matka: neznáma
Životopis vľavo|náhľad|329x329bod|Obraz Fajsa od Jozefa Kriehubera Bol jediným synom Jutaša, tretieho syna Arpáda, ktorý viedol staromaďarské kmene do Karpatskej kotliny medzi rokmi 895 až 907. Po smrti Arpáda došlo k zásadným zmenám vo vláde kmeňovej konfederácie. Hoci rôzne kmene mohli aj potom konať v zhode s nájazdmi, už sa nepodriadili silné ústrednej autorite. Napriek tomu vláda Arpádovcov prinajmenšom oficiálne pokračovala, čo dokladajú správy od byzantského cisára Konštantína VII. Fajsov otec, Jutaš, panoval zrejme na území medzi Dunajom a Zagyvou alebo na území medzi Rabou a Enžou.
Jediná zmienka o Fajsovi pochádza z listu Konštantína VII. Porfyrogenneta. Ten v roku 948 tituloval Fajsa ako kráľa Maďarov. O jeho vláde sa nevie nič. Podľa Lászlóa Kontlera boli za Fajsovej vlády položené základy kresťanstva. Istá nie je ani jeho účasť v bitke pri Lechu, kde Maďari utrpeli katastrofickú porážku. Podľa Marcela Eliáša sa bitky nezúčastnil. Potom však zrejme abdikoval a novým kniežaťom sa stal Takšoň. Niekedy potom zomrel.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Arpádovci