Žofia Pruská (iné meno: Sofia Pruská,HOLEC, Roman. Bratislavskí Habsburgovci. Bratislava : Marenčin PT, 2019. ISBN 978-80-569-0254-7. S. 251. , * 14. júl 1870† 13. január 1932) bola gréckou kráľovnou v rokoch 19131917 a v rokoch 19201921 ako manželka kráľa Konštantína I.
Ako členka rodiny Hohenzollernovcov bola Žofia dcérou nemeckého cisára Fridricha III. Žofia získala liberálne a anglofilské vzdelanie pod dohľadom svojej matky, Viktórie, Princeznej Royal. V roku 1889, necelý rok po smrti svojho otca sa vydala za svojho bratranca z tretieho kolena Konštantína, dediča gréckeho trónu. Po náročnom adaptačnom období v novej krajine Žofia porodila šesť detí a zapájala sa do pomoci chudobným po stopách svojej svokry, kráľovnej Oľgy. Avšak počas vojen, ktorým Grécko čelilo koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia prejavila Žofia najväčšiu spoločenskú aktivitu: zakladala poľné nemocnice, dohliadala na výcvik zdravotných sestier a ošetrovala zranených vojakov.
Žofia však bola za svoje činy sotva odmenená, dokonca aj po tom, čo ju jej babička, kráľovná Viktória, po Grécko-tureckej vojne v roku 1897 vyznamenala Kráľovským červeným krížom. Gréci kritizovali jej spojenie s Nemeckom. Jej najstarší brat, nemecký cisár Viliam II. bol spojencom Osmanskej ríše. Počas prvej svetovej vojny vzbudilo pokrvné puto medzi Žofiou a cisárom aj v dohode, ktorá kritizovala Konštantína I. za jeho neutralitu v konflikte.
Po uvalení blokády na Grécko a podpore povstaleckej vlády Eleftheriosa Venizelosa, ktorá spôsobila národnú schizmu, Francúzsko a jeho spojenci zosadili Konštantína v júni roku 1917. Žofia a jej rodina potom odišli do exilu do Švajčiarska. Žofiin druhý syn Alexander nahradil svojho otca na tróne. Grécko v rovnakom čase vstúpilo do vojny po boku trojitej dohody, čo mu umožnilo značne rásť. Po vypuknutí Grécko-tureckej vojny v roku 1919 a predčasnej smrti Alexandra v nasledujúcom v roku sa Venizelistovia vzdali moci, čo umožnilo kráľovskej rodine sa vrátiť do Atén. Porážka gréckej armády proti tureckým jednotkám Mustafu Kemala Atatürka však prinútila Konštantína abdikovať v roku 1922, kedy sa ich najstarší syn stal kráľom Jurajom II. Žofia a jej rodina boli potom nútení odísť do nového vyhnanstva a usadili sa v Taliansku, kde Konštantín o rok neskôr, v roku 1923 zomrel. Po vyhlásení republiky v roku 1924 strávila Žofia svoje posledné roky po boku svojej rodiny, kým v roku 1932 zomrela na rakovinu v Nemecku vo veku 61 rokov.
Skorý život Princezná Žofia sa narodila 14. júna 1870 v Neues Palais v Postupime ako dcéra pruského korunného princa Fridricha a Viktórie, Princeznej Royal. Jej otec bol synom pruského kráľa Viliama I. a jej matka bola najstarším dieťaťom kráľovnej Viktórie a princa Alberta. Fridrich a Viktória už boli rodičmi veľkej rodiny a ako predposledné dieťa bola Žofia o jedenásť rokov mladšia ako jej najstarší brat, budúci nemecký cisár Viliam II. Žofiini rodičia boli blízky pár, a to na sentimentálnej aj politickej úrovni. Ako zarytí liberáli žili ďaleko od berlínskeho dvora a veľmi trpeli intrigami veľmi konzervatívneho nemeckého kancelára Otta von Bismarcka a členov rodiny Hohenzollernovcov.Gelardi 2005, s. 9–10.
Týždeň po Žofiinom narodení prípad týkajúci sa nástupníctva na španielsky trón21. júna 1870 Madrid ponúkol španielsky trón Leopoldovi, princovi z Hohenzollernu, vzdialenému bratrancovi Viliama I. Druhá francúzska ríša okamžite deklarovala svoj nesúhlas s projektom a princ Leopold nakoniec ponuku odmietol. Bismarck však využil túto príležitosť a prinútil Francúzsko vyhlásiť vojnu Prusku. Kancelár, vedomý si pruskej vojenskej prevahy, bol skutočne presvedčený, že môžu Francúzov poraziť, a tak ukončil zjednotenie Nemecka . poškodil francúzsko-pruské vzťahy. Tón medzi Parížom a Berlínom sa ešte viac zhoršil po tom, čo Bismarck 13. júla 1870 zverejnil ponižujúcu emžskú depešu. O šesť dní neskôr francúzska vláda cisára Napoleona III. vyhlásila vojnu Prusku a štáty Nemeckého spolku ponúkli Prusku podporu, ktoré potom vystupovalo ako obeť francúzskeho imperializmu. V tomto ťažkom kontexte bola Žofia pokrstená nasledujúci mesiac, hoci všetci muži boli v uniformách, keďže Francúzsko vyhlásilo Prusku vojnu. Žofiina matka opísala túto udalosť kráľovnej Viktórii: „Krst dopadol dobre, ale bol smutný a vážny, ustarané tváre a uplakané oči a šero a predzvesť všetkej biedy, ktorá nás čaká, rozprestreli oblak nad obradom, ktorý mal byť radosťou a vďakyvzdaním“.Gelardi 2005 , s. 4.
Konflikt trval len niekoľko mesiacov a dokonca viedol k brilantnému nemeckému víťazstvu, ktoré viedlo k vyhláseniu Žofiinho starého otca Viliama I. za prvého nemeckého cisára 18. januára 1871.Gelardi 2005 , s. 4.
Anglofilné vzdelanie vľavo|náhľad|Princezná Žofia so svojimi rodičmi a súrodencami. Zľava doprava: princ Henrich, korunná princezná Viktória, korunný princ Fridrich s princeznou Margarétou, princ Viliam a princezná Šarlota. (sedí zľava doprava) Princezná Viktória, princezná Žofia a princ Waldemar. 1875 Žofia počas svojho detstva bola známa ako „Sossy“ (myslelo sa, že bolo vybrané, pretože sa rýmovalo s „Mossy“ prezývkou jej mladšej sestry Margaréty).
Deti páru korunného princa sa rozdelili do dvoch skupín podľa veku: Viliam, Šarlota a Henrich boli v obľube ich starí rodičia z otcovej strany, zatiaľ čo Viktóriu, Žofiu a Margarétu vo veľkej miere ignorovali.Gelardi 2005 , s. 9. Ďalší dvaja Žofiini bratia, Žigmund a Valdemar, zomreli v detstve (Žigmund zomrel ešte pred jej narodením a Valdemar, keď mal 11 rokov a ona 8 rokov), toto zblížilo korunnú princeznú a jej tri najmladšie dcéry a nazývala ich „moje tri sladké dievčatá“ a „moje trio“.Gelardi 2005, s. 11.
Korunná princezná, veriaca v nadradenosť všetkého anglického, mala svoje detské jasle podľa vzoru svojho detstva. Žofia bola vychovávaná s veľkou láskou k Anglicku a všetkým veciam, ktoré s tým súvisia, a často cestovala za svojou babičkou, kráľovnou Viktóriou, ktorú milovala.Je taká milá, že sa bozkáva, že si to nedokážete predstaviť," povedala Žofia vo veku 11 rokov. Žofia sa často zdržiavala v Anglicku na dlhé obdobia, najmä na ostrove Wight, kde so svojimi súrodencami rada zbierala mušle.Gelardi 2005, s. 10. náhľad|Žofia v roku 1887 Jej starí rodičia z otcovej strany sa jej vo všeobecnosti vyhýbali. Žofiu formovali najmä jej rodičia a stará matka z matkinej strany. Ako malé dievča bola tak hlboko pripútaná ku kráľovnej Viktórii, že korunná princezná neváhala nechať svoju dcéru na dlhé obdobie v opatere svojej starej matky.
V Nemecku Žofia väčšinou bývala so svojimi rodičmi v dvoch hlavných rezidenciách: Kronprinzenpalais v Berlíne a Neues Palais v Postupime.Gelardi 2005 , s. 3 a 10. Podobne ako jej sestry Viktória a Margaréta mala k rodičom obzvlášť blízko a ich vzťah sa ešte viac po smrti Valdemara, obľúbeného syna korunného princa Fridricha a korunnej princeznej Viktórie v roku 1879.
Stretnutie a zasnúbenie s Konštantínom vľavo|náhľad|Princezná Žofia Pruská a Konštantín, vojvoda zo Sparty V roku 1884 mal Konštantín, grécky korunný princ šestnásť rokov a grécka vláda ho vyhlásila za plnoletého. Potom získal titul vojvoda zo Sparty. Čoskoro potom Konštantín dokončil svoj vojenský výcvik v Nemecku, kde strávil celé dva roky v spoločnosti tútora Dr. Lüdersa. Slúžil v Pruskej garde, chodil na hodiny jazdenia v Hannoveri a študoval politológiu na univerzitách v Heidelbergu a Lipsku.Mateos Sainz de Medrano 2004 , s. 78.
Po dlhom pobyte v Anglicku pri oslavách zlatého jubilea svojej starej mamy sa Žofia lepšie zoznámila s Konštantínom v lete roku 1887. Kráľovná sledovala ich rastúci vzťah a napísala: „Je šanca, že by sa Žofia vydala za Tina. Bolo by to pre ňu pekné, lebo je veľmi dobrý“.Gelardi 2005 , s. 18. Korunná princezná Viktória tiež dúfala, že Žofia uzavrie dobré manželstvo, pretože ju považovala za najpríťažlivejšiu zo svojich dcér.
Konštantín počas svojho pobytu na dvore Hohenzollernovcov v Berlíne, kde zastupoval Grécke kráľovstvo na pohrebe cisára Viliama I.,Driault, Édouard; Lhéritier, Michel (1926). Histoire diplomatique de la Grèce de 1821 à nos jours : La Grèce et la Grande Guerre - De la Révolution turque au traité de Lausanne (1908-1923) (vo francúzštine). Vol. V. PUF. kde opäť videl Žofiu. Rýchlo sa do seba zaľúbili a 3. septembra 1888 sa oficiálne zasnúbili.Van der Kiste 1994 , s. 47. Žofiin starší brat Viliam a jeho manželka Augusta Viktória však ich vzťah vnímali podozrievavo. Toto zasnúbenie nebolo úplne podporované ani v gréckej kráľovskej rodine: kráľovná Oľga prejavila určitú neochotu k plánovanému sobášu, pretože Žofia bola luteránka a Oľga by bola radšej, keby sa jej syn oženil s pravoslávnou kresťankou.Mateos Sainz de Medrano 2004 , s. 79. Napriek ťažkostiam bola svadba naplánovaná na október 1889 v Aténach.Van der Kiste 1994, s. 48.
Smrť cisára Fridricha III. náhľad|Žofia, Viktória a Margaréta smútia nad smrťou svojho otca. Toto obdobie bolo pre Žofiinu rodinu veľmi nešťastné, pretože jej otec cisár Fridrich III. umieral na rakovinu hrdla. Jeho manželka a deti nad ním bdeli v Neues Palais. Dokonca oslavovali aj Žofiine narodeniny a ponúkli jej ako darček kyticu kvetov. Fridrich zomrel na druhý deň.Gelardi 2005, s. 19–20. Žofiin najstarší brat Viliam sa stal nemeckým cisárom. Rýchlo prehrabal veci svojho otca v nádeji, že nájde „usvedčujúce dôkazy“ o „liberálnych sprisahaniach“.Gelardi 2005 , s. 20 Vdova cisárovná, s vedomím, že jej tri najmladšie dcéry sú od nej závisle viac ako kedykoľvek predtým, pokiaľ ide o emocionálnu podporu. Vdova cisárovná im zostala nablízku: „Mám svoje tri sladké dievčatátak ich veľmi milovalto sú moja útecha“.
Vdova cisárovná bola šokovaná postojom svojho najstaršieho syna, bola hlboko zarmútená nadchádzajúcim sobášom Žofie a presťahovaním do Atén.V liste svojej matke kráľovnej Viktórii cisárovná vdova napísala: „ ...moje trio je teraz rozbité a cítim sa zatrpknutá. Napriek tomu privítala šťastie svojej dcéry a utešovala sa v rozsiahlej korešpondencii so Žofiou. Od roku 1889 až do roku 1901 si obe vymenili najmenej 2000 listov.Gelardi 2005, s. 22. Pri niekoľkých príležitostiach sa stretli v domoch v Aténach a Kronbergu im Taunus. Prípravy Žofiinej svadby boli „sotva prekvapivým vývojom vzhľadom na pohrebnú atmosféru, ktorá vládla v dome jej ovdovenej matky“.Gelardi 2005 , s. 21.
Grécka korunná princezná
Manželstvo s Gréckym korunným princom 27. októbra 1889 sa Žofia vydala za Konštantína v Aténach počas dvoch náboženských obradov, jedného verejného, pravoslávneho a ďalšieho súkromného a protestantského.Luteránska bohoslužba sa konala v súkromnej kaplnke kráľa Juraja I., zatiaľ čo pravoslávny obrad sa slávil v novej metropolitnej katedrále v Aténach. Boli to bratranci z tretieho kolena od ruského cára Pavla I. a ešte bratranci z druhého kolena prostredníctvom pruského kráľa Fridricha Viliama III. Žofiinými svedkami boli jej brat Henrich a jej bratranci princovia Albert Viktor a Juraj z Walesu. Konštantínovi svedkovia boli: jeho bratia Juraj a Mikuláš a jeho bratranec ruský cárovič.Van der Kiste 1994, s. 50. Ich manželstvo (prvé veľké medzinárodné podujatie, ktoré sa konalo v Aténach) bolo medzi Grékmi veľmi populárne. Mená páru pripomínali verejnosti starú legendu, ktorá tvrdila, že keď kráľ Konštantín a kráľovná Žofia nastúpia na grécky trón, že Konštantínopol a Hagia Sofia padnú do gréckych rúk. Ihneď po svadbe korunného princa sa gréckym obyvateľom zrodila nádej na naplnenie Megali Idea, teda spojenie všetkých Grékov v jednom štáte. V zahraničí vyvolalo manželstvo Konštantína a Žofie oveľa menšie nadšenie. Vo Francúzsku sa obávali, že príchod pruskej princeznej do Atén presunie Grécke kráľovstvo na stranu Trojspolku.Takto to tvrdili aj francúzske, talianske a rakúske noviny. V Berlíne bol tiež sobáš nepopulárny, nemecké záujmy boli v Osmanskej ríši boli skutočne dôležité a cisár nemal v úmysle pomôcť Grécku jednoducho preto, že grécky korunný princ bol jej novým švagrom.Driault & Lhéritier 1926 , s. 262–263. vľavo|náhľad|Akropola v Aténach, Grécko