náhľad|Severovýchodná zem zachytená družicou Severovýchodná zem () je neobývaný ostrov v Severnom ľadovom oceáne a druhý najväčší ostrov súostrovia Špicbergy.
Geografia Ostrov sa nachádza severovýchodne od súostrovia Svalbard a od jeho hlavnej časti je oddelený úzkym prielivom Hinlopenstretet. Má rozlohu 14 443 km², pričom približne 75 % jeho povrchu pokrývajú ľadovce Vestfonna (2 511 km²) a Austfonna (8 120 km²). náhľad|Poloha ostrova Severovýchodná zem je rozdelená na päť regiónov: Zem Haralda V., Zem Gustava Adolfa, Zem Gustava V., Zem Orvina a Zem princa Oscara. Ľadovec Vestfonna pokrýva celé územie Zeme Gustava V., zatiaľ čo Austfonna pokrýva celú Zem Haralda V. a väčšiu časť území Zeme Gustava Adolfa a Zeme Orvina. Zem princa Oscara je takmer úplne bez ľadu, s výnimkou malej ľadovej čiapky Ahlmannfonna.
Celý ostrov je súčasťou prírodnej rezervácie Nordaust-Svalbard.
Dejiny Ostrov bol objavený v 17. storočí, keď anglickí a holandskí veľrybári často využívali prieliv Hinlopenstretet na lov. Hlavné črty ostrova boli dobre známe už okolo roku 1700. Holandská mapa z roku 1710, ktorá sa neskôr ukázala ako pozoruhodne presná, označila ostrov názvom Noord Ooster Land (v preklade „Severovýchodná zem“).
Názov Nordaustlandet vznikol ako nórsky preklad pôvodného holandského pomenovania po uzavretí Špicbergskej zmluvy v roku 1920. V priebehu 20. rokov 20. storočia uskutočnili vedci z Oxfordskej univerzity viacero arktických expedícií na ostrove, pričom prvá z nich dorazila v roku 1923. Tieto expedície významne prispeli k podrobnému zmapovaniu územia a k rozvoju poznatkov o geológii a glaciológii ostrova.
Od roku 1973 je Severovýchodná zem súčasťou prírodnej rezervácie Nordaust-Svalbard.
Fauna a flóra Fauna náhľad|Kolónia mrožov na ostrove Severné pobrežie ostrova je bohaté na vtáčie útesy a hniezdiská, kde hniezdi množstvo druhov morských vtákov. Medzi najbežnejšie patria fulmare ľadové (Fulmarus glacialis), čajky bledé (Larus hyperboreus), čajky trojprsté (Rissa tridactyla), alky malé (Alle alle) a alky hrubozobé (Uria lomvia).
Ľadové medvede (Ursus maritimus) sa na ostrove môžu vyskytovať počas celého roka a je možné ich vidieť prakticky kdekoľvek. Zo zástupcov morských cicavcov sa tu nachádzajú tulene krúžkované (Pusa hispida), tulene bradaté (Erignathus barbatus), mrože (Odobenus rosmarus), vráskavce minke (Balaenoptera acutorostrata) a bieluhy (Delphinapterus leucas).
Na ostrove žije aj malá populácia sobov, ktoré sa pohybujú v nezamrznutých častiach Severovýchodnej zeme. Bežným obyvateľom je aj polárna líška (Vulpes lagopus). V početných jazerách a vodných tokoch sa vyskytuje sivoň alpský (Salvelinus alpinus). náhľad|Severovýchodná zem
Flóra Viac než tri štvrtiny ostrova sú trvalo pokryté ľadom, čo výrazne obmedzuje priestor pre rozvoj vegetácie. Len približne 1 % povrchu ostrova pokrýva bohatšia trávnatá vegetácia. Väčšina územia patrí do arktickej polárnej púštnej zóny. Medzi rastlinami, ktoré sa na ostrove vyskytujú, patria napríklad Luzula confusa a Luzula nivalis.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Svalbard Kategória:Ostrovy Nórska