Lupu Coci, známy ako Vasile Lupu (* 1595 – † 1661), bol moldavským kniežaťom medzi rokmi 1634 a 1653. Lupu si zaistil trón po sérii komplikovaných intríg a podarilo sa mu ho udržať neobvykle dlho. Bol schopným správcom a skvelým finančníkom, často nazývaným „najbohatší muž kresťanského východu“. Jeho dary osmanským vládcom boli jednou z príčin jeho dlhej doby pri moci.
Život Rodina Coci snáď pochádzala z Bulharska (podľa Dimitrie Cantemira z Albánska). Na Valašsku sa usadila v prvej polovici 16. storočia. Vasilov otec, Nicolae (Neculai) Coci, bol obchodník, ktorý v roku 1593 získal šľachtický titul.
Lupu zastával vysoké úrady a roku 1634 bol zvolený za kniežaťa, čo bola zrejme reakcia domorodých bojarov na príliv gréckych a levantských migrantov (rovnaký proces sa súbežne odohral aj v druhom rumunskom kniežatstve, vo Valašsku, kde vyniesol k moci Mateia Basaraba). Vybraný bol zrejme preto, že viedol povstanie proti Grékom vedeným Alexandrum Iliaşom. Napriek tomu Lupu udržiaval silné väzby na Konštantínopolský patriarchát a podporoval grécku ortodoxiu (a gréčtinu ako liturgický jazyk, hoci gréčtinu často označovanú za ľudovú) – z väčšej časti preto, že túžil stať sa novým byzantským cisárom.
Jeho vláda sa vyznačovala okázalosťou. Bol staviteľom významných pamiatok (okrem inho jedinečný kláštor Trei Ierarhi v Jasy, dnes pamiatka UNESCO, a kostol sv. Paraskevy vo Ľvove). Bol mecenášom kultúry a umenia, uviedol do Moldavska kníhtlač, založil vyššiu školu Academia Vasiliană, ktorá potom existovala až do roku 1821 (ako Școala mare domnească). Učilo sa na nej po grécky a latinsky. Kvôli tejto veľkorysej kultúrnej a vzdelávacej politike však zvýšil daňové zaťaženie, podľa jeho poddaných až na neúnosnú úroveň.
Vasile Lupu nechal tiež vyhotoviť prvý zákonník v Moldavsku, Carte Româneascǎ de învățătură (1646), známy ako Pravila lui Vasile Lupu (Kódex Vasilea Lupu). Dokument nadväzuje na byzantskú tradíciu, je preloženým prehľadom byzantských zvykov a je takmer totožný s jeho valašským súčasným ekvivalentom.
Vasile Lupu strávil veľkú časť svojej vlády bojom proti valašskému kniežaťu Mateiovi Basarabovi. Kvôli tomu tiež vytvoril vojenskú alianciu s ukrajinským hajtmanom Bohdanom Chmelnickým (zariadil aj sobáš svojej vlastnej dcéry Ruxandry s Chmelnického synom Tymišom). Snažil sa presadiť na trón v Bukurešti svojho syna Ioana. Jeho armáda aj napriek pomoci Ukrajincov bola ale zakaždým porazená, rozhodnými bitkami boli obzvlášť tie pri Ojogeni a Nenișori v roku 1639 a pri Finte v roku 1653. Po tejto poslednej prehranej bitke sa moldavskí bojári vzbúrili, Vasila zvrhli a nahradili ho Gheorgheom Ștefanom, ktor bol vnímaný ako valašský spojenec. Vasile Lupu potom odišiel do exilu. Nakoniec bol zadržaný Osmanmi a zomrel v ich väznici Yedikule v Konštantínopole.
Rodina Priezvisko Coci bolo ďalej nesené Ștefănițăom Cocim, synom Vasileho Lupua, ktorý sa oženil s dcérou Petrua Rareșa, moldavského vojvodu. Meno Coci však pokračovalo aj cez potomka Gabriela Coci, zvaného Hatmanul. Rodová línia rodu Coci sa pretína s aristokratickými rodmi z Moldavska ako Buciocovej, Boulestiovej a Abazestiovej.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Narodenia v 1595 Kategória:Úmrtia v 1661 Kategória:Vládcovia Moldavska