Ptolemaios (), syn Thrasea, bol grécky vojvodca a vysoký štátny úradník, ktorý v rokoch cca 219 až 195 pred Kr. pôsobil ako stratég provincie Koilé Syria a Foinikia najprv v službách egyptských Ptolemaiovcov a po roku 201 pred Kr. sýrskych Seleukovcov. Je považovaný za posledného ptolemaiovského a zároveň prvého seleukovského miestodržiteľa tohto regiónu.

Kariéra a politický obrat Ptolemaios pochádzal z aristokratickej rodiny lojálnej ptolemaiovskému dvoru. Jeho otec Thraseas zastával úrad stratéga a Ptolemaios ho v tejto funkcii pravdepodobne priamo nahradil za vlády Ptolemaia V. Epigrafické nálezy potvrdzujú, že Ptolemaios kumuloval dve dôležité funkcie: bol stratégom (vojenským správcom) a zároveň veľkňazom (). Táto kombinácia moci bola v seleukovskom administratívnom systéme neobvyklá a predpokladá sa, že išlo o prevzatý ptolemaiovský model správy.

Zlom v jeho kariére nastal počas piatej sýrskej vojny (202 – 195 pred Kr.). Ptolemaios sa rozhodol zmeniť stranu a pridal sa k seleukovskému kráľovi Antiochovi III., pričom so sebou priniesol aj ním spravované územia. Tento prechod nebol len osobným aktom, ale znamenal faktické odovzdanie správy celej provincie Seleukovcom, čo Antiochovi III. výrazne uľahčilo ovládnutie Palestíny. Ako odmenu ho Antiochos III. potvrdil v úrade stratéga a udelil mu viaceré privilégiá, vrátane ochrany jeho súkromných majetkov, čo potvrdzuje dobová korešpondencia vytesaná na stéle z Hefzibah.

Stéla z Hefzibah Kľúčovým historickým dôkazom o jeho pôsobení je tzv. Stéla z Hefzibah (objavená v roku 1960 v Izraeli). Obsahuje vytesané kópie šiestich kráľovských listov a memoránd z rokov 201 až 195 pred Kr., ktoré adresoval Antiochos III. Ptolemaiovi. Tieto dokumenty chránili Ptolemaiov súkromný majetok pred ubytovaním vojakov a inými rekvizíciami, čo svedčí o jeho mimoriadnom postavení u kráľa.

Vzťah k Židom Podľa historika Flavia Iosepha bol práve Ptolemaios tým úradníkom, ktorému Antiochos III. adresoval známy list o udelení výsad Jeruzalemu. Kráľ v ňom nariadil Ptolemaiovi, aby finančne podporil obnovu jeruzalemského chrámu a oslobodil židovských kňazov a starších od daní, ako odmenu za ich pomoc pri vytlačení ptolemaiovskej posádky z jeruzalemskej citadely.Flavius Iosephus, Antiquitates Judaicae, XII, 138–144.

Jeho kariéra po roku 195 pred Kr. nie je známa. V úrade ho neskôr nahradil Apollónios, o ktorom sa na základe dobových prameňov predpokladá, že bol jeho mladším bratom.

Referencie

Literatúra CHRUBASIK, Boris. The Epigraphic Dossier Concerning Ptolemaios, son of Thraseas, and the Fifth Syrian War. In: Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik, roč. 209, 2019, s. 115–130. GERA, Dov. Judaea and Mediterranean Politics: 219 to 161 B.C.E. Leiden: Brill, 1998. ISBN 978-9004094413. GRAINGER, John D. The Seleukid Empire of Antiochus III, 223-187 BC. Barnsley: Pen & Sword Military, 2015. ISBN 978-1473854741.

Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.