Chrám svätého Ména () je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z prvej polovice 20. storočia, ktorý sa nachádza v meste Kiustendil v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Stavba má pridelený štatút kultúrnej miestneho významu. Chrám bol postavený ako katedrálny chrám pre mesto Kiustendil.
Chrámový sviatok sa slávi 11. novembra.
Iné názvy Chrám je známy aj ako Chrám svätého veľkomučeníka Ména (), alebo Katedrálny chrám svätého mučeníka Ména ()
Lokalita Chrám svätého Ména sa nachádza v západnej časti mesta Kiustendil medzi ulicami „Car Osvoboditel“ a „Chadži Joakim“. Leží v bezprostrednej blízkosti staršieho rovnomenného chrámu z obdobia bulharského národného obrodenia.
Dejiny V roku 1923 cirkevní predstavitelia farnosti pri kiustendilskom obrodeneckom Chráme svätého Ména rozhodli o výstavbe nového chrámu. V roku 1925 prebehla verejná súťaž v ktorej získal prvé miesto sofijský architekt Anton Torňov.
Základný kameň budovy bol položený 20. júna 1926. Výstavba prebiehala do roku 1933, keď bola budova 12. júla skolaudovaná. Chrám bol následne vysvätený 4. novembra 1934, pričom svätiteľom bol sofijský metropolita Stefan, neskorší bulharský exarcha.
Pohľad na chrám zvrchu|náhľad|vľavo
V roku 1973 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. V súčasnosti je chrám plne funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi.
Charakteristika Autorom projektu budovy bol významný sofijský architekt Anton Torňov. Chrám bol postavený v štýle tzv. národného romantizmu. Myšlienkou Torňova bolo rozvinúť architektúru, ktorú použil pri projektovaní sofijského Chrámu svätej Paraskevy. Išlo o Torňovov tretí úspešný a realizovaný projekt chrámovej budovy po Chráme svätého Mikuláša Sofijského a spomínanom Chráme svätej Paraskevy. Budova chrámu sa vyznačuje mnohými prvkami, charakteristickými pre Torňovovu tvorbu.
Detailný pohľad na kupolu chrámu|náhľad|vľavo
Z architektonického hľadiska chrám pripomína zmenšenú kópiu sofijského Chrámu svätého Alexandra Nevského. Vzdialene typovo pripomína aj katedrálu Santa Maria del Fiore vo Florencii.
Chrám je dvojposchodový, s pivnicou pod celým priestorom budovy. Ide o krížovo-kupolovú stavbu s vysokou kupolou v centrálnej časti a zvonicou v západnej časti. Priestor zvonice je obkolesený otvoreným nartexom, ktorý sa nachádza pri západnej a častiach južnej a severnej fasády. Arkáda nartexu pozostáva z deviatich veľmi tenkých stĺpov. Zvonica je vo vrchnej časti ukončená pologuľovou kupolou.
Centrálna kupola chrámu je zhotovená v neobyzantskom štýle a je postavená na vysokom tambure, ktorý je lemovaný šestnástimi úzkymi oknami zakončenými vo vrchnej časti arkádovým oblúkom.
Budova je bohato zdobená fasádnymi rímsami a ornamentmi.
Hlavný vchod do chrámu sa nachádza v západnej fasáde, ďalšie dva vchody sa nachádzajú v južnej a severnej fasáde. Pred južným aj pred severným vchodom sa nachádza portikus.
Výzdoba interiéru Ikonostas a ikony Ikonostas je dielom Kostu, Evtima a Petăra Filipovovcov z dediny Osoj (v dnešnom Severnom Macedónsku). Ikonostas sa vyznačuje zložitou drevorezbou s mnohými ornamentmi a štylizovanými byzantskými prvkami. Bol zhotovený v roku 1935.
Autorom ikon ikonostasu je sofijský umelec Apostol Christov Frăčkov.
Fresková výzdoba Interiér je pokrytý freskami. Fresky sú zhotovené v secesnom slohu. Boli zhotovené v rokoch 19331934. Autorom freskovej výzdoby je sofijský umelec Apostol Christov Frăčkov, ktorý zhotovil aj ikony ikonostasu. Aj keď Frăčkov býva uvádzaný ako jediný autor fresiek a je jediným podpísaným autorom v chráme, v skutočnosti na výzdobe nepracoval sám, čo je aj zreteľne viditeľné na freskách, ktoré sa štýlom líšia.
Pohľad na fresku nad západným vchodom do chrámu|náhľad|vľavo
Okrem biblických motívov a výjavov s evanjelií sú fresky zamerané aj bulharskú národnú tématiku. Zobrazení sú viacerí svätci bulharskej pravoslávnej cirkvi. Zobrazení sú napríklad svätý Gorazd, svätý Sáva, svätý Kliment Ochridský, svätý Naum Ochridský a v priestore proskinitária na stene napravo od ikonostasu je veľká kompozícia, ktorá zobrazuje svätých Cyrila a Metoda.
Ostatné elementy Metropolitný trón je vyrezávaný z dreva s prírodnými motívmi. Bočné podrúčky sú umiestnené na telách levov, ktorá majú symbolizovať moc a silu cirkvi. Metropolitný trón bol darom od predstaviteľov 13. rilského pechotného pluku.
Kráľovský trón je širší, dvojitý, taktiež vyrezávaný z dreva, s dvoma levmi vedľa neho, bočné podrúčky sú na prednom konci podopreté o telá vtákov a po jeho stranách pod klenutými krivkami so stĺpmi sa nachádzajú z dreva vyrezávaní fénixovia.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1973 je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre architektonicko-staviteľskú, od roku 1996 aj pre umeleckú hodnotu stavby.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Katedrály v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Kiustendile Kategória:Kostoly zasvätené svätému Мénovi Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska Kategória:Architektúra z 1933