odkaz=|náhľad|Dóris na hippokampovi nesie dve pochodne na svadobný sprievod Poseidóna a Amfitrity (reliéf z konca 2. stor. pred Kr., Mníchovská glyptotéka) Dóris ( – Dóris, ) je v gréckej mytológii starobylá morská bohyňa a jedna z veľkého počtu Oceánid.
Jej meno sa etymologicky odvodzuje od gréckeho slova pre „dar“ ( – dóron) alebo „hojnosť“, čo v kontexte morských mýtov naznačuje štedrosť a bohatstvo mora.
Pôvod a rodina Dóris bola dcérou boha svetového oceánu Titána Ókeana a jeho manželky aj sestry Téthye.Hésiodos, Teogónia 350.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 1, 1, 3. Stala sa manželkou morského boha Nérea, s ktorým splodila veľký počet (tradične päťdesiat) nižších morských bohýň či nýmf, nazývaných Néreidy (alebo Néreovny).Hésiodos, Teogónia 240–264. Podľa neskoršieho spisu Claudia Aeliana s ním splodila aj najmladšieho syna Nerita, ktorého boh Poseidón premenil na krásnu morskú mušľu.Claudius Aelianus, De Natura Animalium 14, 28.
Z jej početných dcér zohrali v mýtoch významnú úlohu najmä dve: Amfitríta – manželka najvyššieho morského boha Poseidóna, Thetis – manželka hrdinu Pélea a matka najväčšieho achájskeho bojovníka v trójskej vojne Achilla.Hésiodos, Teogónia 1004–1008.
Medzi ďalšie známe dcéry patrí GalateiaOvidius, Metamorfózy 13, 742. či Psamathé, ktorá z Dóridy urobila starú matku hrdinu Fóka. Zaujímavosťou je, že meno Dóris niesla aj jedna z jej dcér.Hésiodos, Teogónia 250.
Funkcia a zobrazenie v mýtoch V gréckom náboženskom kontexte Dóris personifikovala plodnosť oceánu a bohatstvo lovísk, najmä v oblastiach ústí riek, kde sa sladká voda miešala so slanou. Starovekí básnici ju často opisovali prostredníctvom morských epitet ako „sinavá“, „azúrová“ alebo ako bohyňu, „ktorá penou zahaľuje kryštálové jaskyne“.Ovidius, Metamorfózy 13, 742; Vergilius, Bucolica 10, 1; Statius, Silvae 3, 2, 1.
V textoch klasických mytografov sa objavuje zriedkavo, zväčša len ako matka Néreid. Výraznejšie ju však spomína Ovídius vo svojich Metamorfózach pri opise morských božstiev:
Alternatívne a neskoré verzie Byzantský polyhistor Ioannes Tzetzes vo svojich komentároch uvádza alegorický výklad, podľa ktorého je Néreus samotným morom a Dóris dcérou Ókeana, pričom ich spojením vzniká morská pena (potomstvo).Ioannes Tzetzes, *Ad Lycophoron* 162. V neskorých stredovekých a ranonovovekých kompiláciách (napr. Giovanni Boccaccio v Genealogia deorum gentilium) dochádzalo občas k zámene Dóridy s jej matkou Téthyou,Giovanni Boccaccio, Genealogia deorum gentilium I, 3. prípadne bola označovaná za manželku boha Tritóna.Mythographus Vaticanus Tertius 5, 1.
Referencie
Pozri aj Zoznam postáv gréckej mytológie Oceánidy
Iné projekty
Kategória:Grécke bohyne