1. československá partizánska brigáda Jana Žižku, alebo aj partizánska brigáda Jana Žižku z Trocnova, pôvodne partizánska organizátorská skupina Jána Ušiaka resp. oddiel „UšiakMurzin“, bola partizánska jednotka vysadená v auguste 1944 na Slovensku. Po prechode na Moravu sa stala najväčšou partizánskou jednotkou v Protektoráte Čechy a Morava počas nemeckej okupácie Československa. Jadro brigády pôsobilo v Moravsko-sliezskych Beskydoch. Partizánska činnosť zahŕňala sabotáže a zhromažďovanie spravodajských informácií. V máji 1945 sa brigáda zúčastnila na oslobodení Vsetína a Zlína.
História Vznik jednotky a výsadok Koncom roka 1943 požiadali československí komunistickí politici sovietsku vládu o zorganizovanie partizánskeho hnutia na Slovensku aj v Protektoráte. Partizánske jednotky určené na nasadenie v Československu absolvovali výcvik v Svjatošine na predmestí Kyjeva. Dvadsaťjeden členná partizánska organizátorská skupina pod velením podporučíka Jána Ušiaka určená pre výsadok na Slovensku bola tvorená Slovákmi (prebehlíkmi z Rýchlej a Zaisťovacej divízie, z ktorých niektorí bojovali v sovietskych partizánskych oddieloch v Bielorusku, na Kryme alebo v Odese), maďarskými prebehlíkmi (etnickými Slovákmi, medzi nimi bol aj veliteľ jednotky Ján Ušiak) a siedmimi sovietskymi občanmi vrátane kapitána Dajana Bajanoviča Murzina, zástupcu veliteľa.
+ Partizánska organizátorská skupina ppor. Jána Ušiaka vysadená na Slovensku 21.30. augusta 1944 Priezvisko a meno Funkcia ppor. Ušiak Ján veliteľ Turský Alexander komisár skupiny Murzin Dajan Bajanovič komisár skupiny Valaštiak Martin zástupca náčelníka štábu Morozov Pavel zástupca veliteľa pre spravodajskú činnosť Kudelja Pavel míner Kolomackij Vladimír hlavný radista Timochovová Alexandra radistka Latypov Ablaiz lekár Nikolajev Valentin „Pacan“ rozviedčik Dupkala Michal Tkáč František Petruš Štefan Ralbovský František Michálek Jozef Petruš Štefan Masaryk Michal Nemec Jozef Kolodžej Ján Melek Ondřej Segeč Ján Ščur Ján Ušiakova skupina bola vysadená v dvoch skupinách. prvý výsadok sa uskutočnil v noci z 21. na 22. augusta 1944 pri Sklabini. Deň pred príchodom prvej Ušiakovej skupiny partizánska skupina Piotra Alexejeviča Veličku obsadila Sklabiňu a verejne oznámila obnovenie československého štátu. V noci z 30. na 31. augusta bola vysadená pri Sklabini druhá časť oddielu pod velením Dajan Bajanoviča Murzina. Pôvodný rozkaz bol, aby jednotka prekročila pohorie Fatra a začala operácie na severozápadnom Slovensku. Plány však narušilo Slovenské národné povstanie, ktoré sa začalo 29. augusta. Jednotka spočiatku vykonávala prieskum počas nemeckého protipovstaleckého nástupu, ale Ušiak čoskoro dostal rozkaz na presun na Moravu. K jednotke sa pridalo mnoho dobrovoľníkov z Čiech a Moravy, ktorí chceli bojovať na vlastnom území. 6. septembra sa začal presun na dvoch nákladných autách do Rajeckej doliny, kde bola Ušiakova skupina v Kunerade posilnená partizánmi odvelenými od 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Ďalšou posilou bola čata slovenských vojakov, ktorá sa pridala k Ušiakovej jednotke pod velením Vendelína Budaja.
Prechod na Moravu Odchod na Moravu prebiehal peším pochodom. 12. septembra došlo pri pokuse o prechod Váhu pri Považskej Teplej k prestrelke s nemeckou hliadkou a privolanou posilou a prekročenie Váhu bol neúspešné. Prechod sa uskutočnil 13. septembra v niekoľkých skupinkách pre Plevníku a Predmieri. Oddiel sa zhromaždil 14. septembra ráno v okolí obce Podvažie. Počas presunu partizáni v Jasenici 15. septembra zajali a po výsluchu pre výstrahu popravili obecného veliteľa Hlinkovej gardy J. Lališa, 16. septembra odvliekli a pri Brvništi zastrelili obecného veliteľa HG v Štiavniku A Danielčíka, lebo vraj chcel nahlásiť ich pobyt. 20. septembra partizáni dosiahli pri obci Štiavnik protektorátne hranice.
Sídlom štábu sa stala Nemčákova hájovňa. Počas pobytu oddielu v Štiavniku bol partizánskym súdom odsúdený na smrť partizán František Ralbovský pre pokus o krádež. Popravený bol Jánom Ušiakom. Partizáni odzbrojili viacero žandárskych staníc a vytvorili v nemeckom tyle partizánsku oblasť. V Štiavniku sa k jednotke pridali ďalší členovia, väčšinou Česi prekračujúci hranice z protektorátu, aby sa pridali k povstaniu, ale boli medzi nimi aj utečenci sovietski vojnoví zajatci, ktorí utiekli zo zajateckých táborov až v Sasku a s pomocou miestneho obyvateľstva prekročili slovenské hranice. V reakcii na prechody hraníc nemecký štátny minister pre Čechy a Moravu K. H. Frank vydal 15. septembra nariadenie stanovujúce trest smrti za pokus o prechod hranice. Počas pobytu jednotky v Štiavniku sa štáb rozhodol jednotku formálne pomenovať po Janovi Žižkovi.
Prvá osemčlenná skupinka partizánov prekročila protektorátne hranice 17. septembra. Celý oddiel sa pokúsil o prekročenie v noci z 21. na 22. v priestore Malých Karlovíc, no bol spozorovaný a po prestrelke sa stiahol na slovenské územie. Zranení boli dvaja nemeckí colníci ťažko a jeden ľahko.
Ďalší pokus o prekročenie hraníc oddiel podnikol v noci z 24. na 25. septembra. Hranicu prekročil v priestore „Podťaté“, kde na hranici vztýčil československú zástavu a partizáni po Ušiakovom príhovore zložili prísahu. Počas oddychu pri hájovni Františka Pietscheho však oddiel objavila nemecká hliadka a privolala posily. Výsledkom bol niekoľkohodinový boj, až do mája 1945 najväčší partizánsky boj na území protektorátu. Potom, ako partizáni dostali správy o nemeckej jednotke približujúcej sa od Makova, ktorá ich mala odrezať od hranice, sa oddiel stiahol opäť na slovenskú stranu do priestoru nad Štiavnik. Partizán Alexander Zábojník bol zabitý, Josef Hurdálek bol Nemcami zajatý, šesť partizánov bolo zranených. V dôsledku tohto neúspechu časť pôvodného slovenského výsadku vedená Alexandrom Turským pochybovala o účelnosti prechodu na Moravu a chcela ostať bojovať na Slovensku.
V noci 28. na 29. septembra sa podaril prechod menšej 60člennej jednotke vedenej Murzinom. Na odpútanie pozornosti od hranice českí odbojári 28. septembra umiestnili nálož do budovy meštianskej školy vo Velkých Karloviciach, kde sídlila nemecká jednotka. Výbuch nikoho nezranil, no účel splnil. Murzinova jednotka hranice úspešne prekročila.
Na Slovensku ostalo asi 300 partizánov, ktorých počet sa denne zvyšoval o nováčikov. Začiatkom októbra bola hranica posilnená približne 300 vojenskými policajtmi SS, čo sťažilo partizánom presun na Moravu. 10. októbra Nemci zaútočili na Štiavnik. Boje trvali približne tri dni a straty partizánov sa odhadovali na 200 mužov. Ján Ušiak rozdelil oddiel na menšie časti. Skupiny pod velením Jána Ušiaka a Ondreja Meleka zamierili na Moravu, no hranicu sa podarilo prekročiť iba 130140 partizánom. 15. a 16. októbra sa tieto skupiny stretli na Trojačke s Murzinovou skupinou. Značná časť oddielu ostala na Slovensku, vrátane dvanástich zo štrnástich Slovákov pôvodného výsadku, kde pokračovali v boji.
Konsolidácia na Čertovom Mlyne Murzinova skupina sa usídlila v poľovníckej chate na svahoch Magurky. Murzin vyslal dve skupiny na vsetínsko a valašskomeziríčsko pod velením Ivana Petroviča Stepanova a Viktora Ševcova-Grekovského. Tie nadviazali kontakt s miestnymi odbojármi vo Vsetíne a jeho okolí.
Ešte pred príchodom Ušiakovej skupiny sa na Murzinovu skupinu nakontaktoval československý výsadok Wolfram, vysadený 13. októbra do Beskýd zo základne z Talianska londýnskou vládou s rovnakou úlohou organizovať partizánsky boj. Po náhodnom útoku amerických bombardérov 14. októbra na Magurku (piloti zrejme pokladali partizánov za nemeckú jednotku) sa Murzinovi partizáni sa obávali nechcenej pozornosti nemeckých bezpečnostných síl skúmajúcich miesto útoku, a preto sa uchýlili na základňu skupiny Wolfram na Trojačke (tu došlo aj k spojeniu s Ušiakovou skupinou). Keďže skupina Wolfram očakávala letecký výsadok zásob z Británie, dvadsaťjeden partizánov bolo prevelených z Murzinovej skupiny do Wolframu. Murzin na oplátku dostal od kpt. Otiska 100 000 korún v ríšskych markách potrebných na financovanie svojich operácií. Peniaze však boli zrejme stratené alebo zničené v dôsledku prepadnutia štábu jednotky na Kněhyni alebo počas operácie Tetrov.
Jedným z partizánov preložených k výsadku Wolfram bol Stanislav Kotačka, drobný zlodej, ktorý sa pridal k partizánom, aby sa vyhol zadržaniu v koncentračnom tábore. Kvôli peniazom zavraždil Josefa Bierského z Wolframu a zbehol. Po zatknutí kriminálnou pozíciou sa sám prihlásil a ponúkol gestapu spoluprácu. 23. októbra o 4:30 viedol 300 nemeckých vojakov na Trojačku, ale partizánom sa v zlom počasí za prestrelky podarilo utiecť. Zatiaľ čo nemecké bezpečnostné sily pálili budovy a terorizovali civilistov v oblasti okolo Trojačky, Žižkovi partizáni sa oddelili od skupiny Wolfram a zriadili novú, trvalejšiu základňu v zemľanke na Čertovom Mlyne. Partizánov zásobovalo a podporovalo české civilné obyvateľstvo. Partizánske skupiny zhromažďovali oblečenie a zásoby na zimu a prepadávali policajné stanice (prepad stanice Zubří 15. októbra sa odohral v spolupráci s veliteľom stanice strážmajstrom Jánom Rychlíkom) kvôli strelným zbraniam a munícii. Od 15. do 21. októbra bolo prepadnutých 5 žandárskych staníc. Do konca októbra sa jednotka rozrástla na viac ako 200 mužov a žien.
Nemecké protiopatrenia, Ušiakova smrť Stíhacie oddiely poriadkovej polície vykonávali nepravidelné prehliadky. 27. októbra došlo pri pokuse o vyhodenie mostu pri Ústí u Vsetína k náhodnému stretu partizánov s hliadkou Einsatzkommanda SD I Ruhsam. V stajni pri Novom Hrozenkove zhorelo 8 partizánov. V ten istý deň došlo aj ku tragickej udalosti na píle v Ratiboři, kde pri stretnutí partizánov zo skupiny ŠevcovaGrekovského s neznámymi odbojármi (Vladimír Krajčík) kvôli vzájomnej nedôvere došlo k prestrelke, pri ktorej boli zabití partizáni Viktor ŠevcovGrekovskij a jeho pobočník Pavel Pimenov. V tom čase došlo k pokusu o zhodenie zbraní na Kněhyňu, no lietadlo potom ako spozorovalo blížiacich sa Nemcov, zhodenie neuskutočnilo.
Gestapo sa pokúsilo vylákať partizánskych vodcov na stretnutie s agentmi Miroslavom Jaškom a Vladimírom Hoffmanom, ktorí sa predstavili ako vodcovia komunistických odbojových skupín. Ušiak nevedel, že takmer všetky odbojové organizácie boli infiltrované gestapom a ich členovia boli chytení a popravení. Preto súhlasil so stretnutím 2. novembra na mieste neďaleko základne na Čertovom Mlyne. Bez vedomia gestapa však boli v oblasti nasadené aj protipartizánske armádne jednotky z Holešova, ktoré sa na stretnutí náhodou objavili, čím gestapu zmarili plány. Ušiak aj Murzin boli v následnej prestrelke zranení a utiekli rôznymi smermi. Nasledujúci deň došlo k nemeckému útoku na základňu v Čertovom Mlyne, kde boli zabití štyria partizáni a dvaja ďalší boli zajatí. Zvyšku partizánov pod velením Ondreja Meleka sa podarilo utiecť. Pri presune na vsetínsko sa partizáni zastavili v Malej Bystřici. Tu boli v stodole počas prestrelky s nemeckou hliadkou prečesávajúcou okolie zabití radisti Vladimír Kolomackij a Alexandra Timochovová a vysielačka spolu s knihami spravodajských hlásení padla do rúk Nemcov.
Zraneného Ušiaka ukrývala vo svojom dome rodina Machandrová v Čeladnej, no 3. novembra počas systematickej protipartizánskej razie spáchal samovraždu, aby sa vyhol zajatiu. Príklad veliteľa nenasledoval jeho spoločník Ján Dvořák, ktorý sa nechal zajať a vstúpil do nemeckých služieb. Murzin sa tri týždne ukrýval v lesnom kryte, ani partizáni nevedeli, kde sa nachádza.