Staatliche Museen zu Berlin (skrátene SMB; v preklade Štátne múzeá v Berlíne; do roku 1918 Kráľovské múzeá v Berlíne) je združenie pätnástich významných umeleckých, archeologických a etnologických zbierok a štyroch vedeckovýskumných inštitúcií v nemeckom Berlíne. Ide o jedno z najväčších a najkomplexnejších univerzálnych múzeí na svete. Celkový zbierkový fond inštitúcie tvorí približne 5,3 milióna predmetov, ktoré mapujú vývoj svetového umenia a kultúry od staroveku až po súčasnosť.

Celý komplex spravuje Nadácia pruského kultúrneho dedičstva (nem. Stiftung Preußischer Kulturbesitz, skrátene SPK) a spoločne ho financuje nemecká spolková vláda v spolupráci so všetkými šestnástimi spolkovými krajinami. Hlavné materiálne centrály organizácie predstavujú Múzejný ostrov (Museumsinsel) v mestskej štvrti Mitte a kultúrne centrum Kulturforum v štvrti Tiergarten. Múzejný ostrov bol v roku 1999 zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. V roku 2019 zaznamenali múzeá spoločnú návštevnosť 4,2 milióna ľudí, v roku 2024 to bolo 3 671 370 návštevníkov.

Dejiny

Pôvod zbierok a založenie (1550 – 1830) Zárodok dnešných mamutích zbierok siaha do polovice 16. storočia, kedy brandenburský kurfirst Jáchym II. založil kabinet kuriozít (nem. Kunstkammer). Počas pustošenia v tridsaťročnej vojne bol kabinet kompletne vyplienený. Systematickú obnovu takzvanej „Brandenbursko-pruskej umeleckej komory“ začal od roku 1640 Veľký kurfirst Fridrich Viliam a po roku 1700 ju prvý pruský kráľ Fridrich I. nechal presťahovať do priestorov Berlínskeho mestského paláca (Berliner Schloss).

Počas napoleonských vojen v roku 1807 francúzske vojská zbierku skonfiškovali a odviezli ako vojnovú korisť do Paríža, odkiaľ sa späť do Berlína vrátila po porážke Napoleona v roku 1815. V priebehu 19. storočia sa pôvodný kabinet kuriozít rozpustil a jeho predmety sa prerozdelili medzi novovznikajúce Kráľovské múzeá a Univerzitu Fridricha Viliama (dnešná Humboldtova univerzita cs).

Inštitúciu oficiálne založil v roku 1823 pruský kráľ Fridrich Viliam III. pod názvom Kráľovské múzeá (nem. Königliche Museen zu Berlin). Prvou verejnou múzejnou stavbou v Prusku sa stalo Kráľovské múzeum (dnešné Altes Museum), vybudované v rokoch 1823 až 1830 na námestí Lustgarten podľa plánov významného architekta Karla Friedricha Schinkela.

Formovanie Múzejného ostrova a rozvoj (1839 – 1918) V roku 1839 vymenoval kráľ Fridrich Viliam IV. prvého generálneho riaditeľa múzeí, ktorým sa stal Ignaz von Olfers. V nasledujúcom storočí prebiehala na severnej časti ostrova na rieke Spréva masívna kultúrna výstavba. Postupne tu vyrástli budovy Neues Museum, Alte Nationalgalerie, Múzeum cisára Friedricha (dnešné Bode-Museum) a napokon komplex Pergamonmuseum. Týmto krokom vznikol ucelený urbanistický unikát známy ako Múzejný ostrov.

Niektoré expozície však sídlili mimo tohto ostrova; napríklad Múzeum úžitkového umenia fungovalo v budove Martin-Gropius-Bau a Etnologické múzeum malo od 80. rokov 19. storočia vlastnú budovu na vtedajšej Prinz-Albrecht-Straße v Kreuzbergu. Zaujímavosťou je, že vstup do všetkých týchto kráľovských múzeí bol pre verejnosť štyri dni v týždni úplne bezplatný.

Medzivojnové obdobie a rozdelenie počas studenej vojny (1918 – 1990) Po páde monarchie a novembrovej revolúcii v roku 1918 prevzal správu nad objektmi Slobodný štát Prusko, ktorý inštitúciu reorganizoval a premenoval na Štátne múzeá v Berlíne. Do tohto zväzku bolo začlenené aj Zámocké múzeum umiestnené priamo v priestoroch cisárskeho Berlínskeho paláca.

Po skončení druhej svetovejvojny a následnom rozdelení Berlína spojencami došlo aj k dramatickému rozdeleniu umeleckých zbierok: Východný Berlín (NDR): Historický Múzejný ostrov zostal v sovietskej okupačnej zóne. Východné nemecké úrady si pre múzeá na ostrove ponechali tradičný názov Staatliche Museen zu Berlin. Pod ich správu patril aj barokový Zámok Köpenick či Otto-Nagel-Haus. Západný Berlín (NSR): Umelecké predmety, ktoré zostali na Západe alebo tam boli evakuované, našli dočasné útočisko v komplexe v štvrti Dahlem. V roku 1957 boli tieto západoberlínske zbierky zverené pod novo sformovanú Nadáciu pruského kultúrneho dedičstva a fungovali pod názvom Staatliche Museen Preußischer Kulturbesitz. Časť úžitkového umenia vystavovali v priestoroch zámku Charlottenburg. V roku 1968 bola pre západné zbierky otvorená moderná budova Neue Nationalgalerie v novom centre Kulturforum, ku ktorej sa v roku 1985 pridal aj nový komplex pre úžitkové umenie.

Pokles po zjednotení a veľká štrukturálna reforma (1992 – 2025) Znovuzjednotenie Nemecka umožnilo opätovné právne aj fyzické spojenie oboch rozdelených vetiev k 1. januáru 1992 na základe Zmluvy o zjednotení Nemecka. S otvorením novej budovy Obrazovej galérie (Gemäldegalerie) na Kulturfore v roku 1998, rozsiahlou rekonštrukciou Múzejného ostrova a otvorením Humboldtovho fóra (2021) v znovupostavenom Berlínskom zámku sa zbierky opäť koncentrovali v historickom centre mesta. Do Humboldtovho fóra sa natrvalo presťahovalo Etnologické múzeum a Múzeum ázijského umenia, ktoré dovtedy sídlili v Dahleme.

V júli 2020 nemecká Vedecká rada (Wissenschaftsrat) vydala kritické odporúčania pre reštrukturalizáciu celej Nadácie pruského kultúrneho dedičstva. Správa upozornila, že Štátne múzeá v Berlíne začínajú v digitálnej transformácii, verejnej prezentácii a v modernom poňatí výstav zaostávať za medzinárodnými trendmi. Existujúca štruktúra nedovoľovala flexibilnú spoluprácu medzi rôznymi zbierkami a chýbal dostatok personálu aj financií. Rada odporučila organizačné osamostatnenie SMB v rámci nadácie.

V júni 2021 bolo v rámci celkovej reformy SPK schválené úplné zrušenie tradičnej funkcie generálneho riaditeľa Štátnych múzeí v Berlíne. Operatívne riadenie cez generálne riaditeľstvo bolo nahradené k 1. januáru 2024. K definitívnemu zániku úradu došlo 1. mája 2025, pričom celá reforma organizácie sa oficiálne uzavrela 1. decembra 2025 prijatím nového zákona o SPK a vymenovaním nového kolektívneho predstavenstva.

Chronologický zoznam vedúcich osobností (1839 – 2025) Pred zrušením riaditeľského úradu v roku 2025 stáli na čele inštitúcie títo generálni riaditelia: 1839 – 1871: Ignaz von Olfers 1872 – 1879: Guido von Usedom 1880 – 1905: Richard Schöne (poverený vedením od r. 1879) 1905 – 1918: Wilhelm von Bode 1920 – 1927: Otto von Falke 1927 – 1934: Wilhelm Waetzoldt 1934 – 1945: Otto Kümmel 1945: Herbert Dreyer 1946 – 1948: Ludwig JustiObdobie rozdeleného Berlína (1948 – 1991) Generálni riaditelia v r. 1948 – 1991 (Východný Berlín) Generálni riaditelia v r. 1948 – 1991 (Západný Berlín) 1948 – 1957: Ludwig Justi 1958 – 1976: Gerhard Rudolf Meyer 1976 – 1983: Eberhard Bartke 1983 – 1991: Günter Schade 1948 – 1957: Ernst Heinrich Zimmermann 1957 – 1964: Leopold Reidemeister 1965 – 1983: Stephan Waetzoldt 1983 – 1991: Wolf-Dieter DubeObdobie po zjednotení Nemecka 1992 – 1999: Wolf-Dieter Dube 1999 – 2008: Peter-Klaus Schuster 2008 – 2022: Michael Eissenhauer 2022 – 2023: Christina Haak (zastupujúca riaditeľka) 2023 – 2025: Florentine Dietrich (komisárka poverená vedením úradu do jeho oficiálneho zrušenia)

Prehľad zbierok pod správou inštitúcie

Zbierky v lokalite Mitte Na Múzejnom ostrove: Pergamonmuseum – zastrešuje tri veľké zbierky: Antická zbierka (Antikensammlung), Múzeum islamského umenia (Museum für Islamische Kunst) a Múzeum Blízkeho východu (Vorderasiatisches Museum). Bode-Museum – obsahuje Zbierku sochárskeho umenia a Múzeum byzantského umenia, plus rozsiahlu numizmatickú zbierku (Münzkabinett). Alte Nationalgalerie – zbierky maliarstva a sochárstva 19. storočia. Altes Museum – hlavná časť Antickej zbierky (grécke a rímske umenie). Neues Museum – sídlo Egyptského múzea vrátane papyrusovej zbierky a Múzea praveku a ranej histórie. Kostol Friedrichswerder (Friedrichswerdersche Kirche) – expozícia klasicistických sôch. V priestoroch Humboldtovho fóra (Berlínsky zámok): Etnologické múzeum (Ethnologisches Museum) Múzeum ázijského umenia (Museum für Asiatische Kunst)

Zbierky v lokalite Tiergarten a Moabit (Kulturforum) Gemäldegalerie – svetoznáma obrazová galéria starých európskych majstrov. Kunstgewerbemuseum – múzeum umeleckého remesla a dizajnu. Kupferstichkabinett – kabinet grafiky, kresieb a knižných ilustrácií. Kunstbibliothek – špecializovaná verejná umelecká knižnica. Neue Nationalgalerie – klasické moderné umenie 20. storočia. Hamburger Bahnhof – múzeum súčasného vizuálneho umenia.

Zbierky v lokalitách Charlottenburg, Dahlem a Köpenick Štvrť Charlottenburg''': Museum Berggruen (moderné umenie: Picasso, Klee, Matisse) Museum für Fotografie (Múzeum fotografie zastrešené Nadáciou Helmuta Newtona) Zbierka Scharf-Gerstenberg (surrealistická tvorba) Štvrť Dahlem: Múzeum európskych kultúr (Museum Europäischer Kulturen) Štvrť Köpenick: Umeleckoremeselné expozície na Zámku Köpenick. V blízkej lokalite Köpenick-Friedrichshagen sa nachádza aj centrálny depozitár SMB.

Výskumné inštitúcie Inštitúcia prevádzkuje štyri dôležité výskumné a dokumentačné centrá: Gipsformerei (Charlottenburg) – unikátna manufaktúra na repliky a sadrové odliatky historických sôch. Inštitút pre múzejný výskum (Institut für Museumsforschung, Dahlem). Rathgenovo výskumné laboratórium (Rathgen-Forschungslabor, Charlottenburg). Centrálny archív Štátnych múzeí v Berlíne (Zentralarchiv''), umiestnený v modernom Archeologickom centre priamo oproti Múzejnému ostrovu.

Referencie

Pozri aj Berlín

Iné projekty

Externé odkazy Oficiálny web Štátnych múzeí v Berlíne

Kategória:Stavby v Berlíne Kategória:Múzeá v Nemecku