Magura V5 je ukrajinské viacúčelové bezpilotné hladinové plavidlo (angl. unmanned surface vehicle, USV). Bolo navrhnuté na plnenie širokej škály úloh – sledovanie, prieskum, hliadkovanie, pátranie a záchranu, boj proti mínam, ochranu námorných koridorov a najmä bojové údery. V praxi sa najviac preslávilo v úlohe tzv. „samovražedného“ (kamikadze) plavidla, ktoré s výbušnou náložou pôsobí proti nepriateľským cieľom.

Plavidlo bolo vyvinuté pre Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR) a do širšieho povedomia sa dostalo počas ruskej invázie na Ukrajinu, keď sa stalo jednou z hlavných zbraní Ukrajiny v boji proti ruskej Čiernomorskej flotile.

Existuje niekoľko teórií ohľadom pôvodu názvu Magura V5. Podľa jednej je dron pomenovaný podľa Mahury (Magury), bohyne vojny zo slovanskej mytológie. Iné zdroje naznačujú, že názov Magura V5 je skratka z anglického označenia „Maritime Autonomous Guard Unmanned Robotic Apparatus V-type“, t.j. „námorný autonómny hliadkovací bezpilotný robotický prostriedok typu V“.

Celý systém netvorí len samotné plavidlo, ale aj pozemná autonómna riadiaca stanica, prepravný a skladovací systém a dátové centrum. Náklady na jeden komplet sa podľa rôznych odhadov pohybujú približne medzi 250 000 a 300 000 USD, pričom najčastejšie uvádzaná hodnota je okolo 273 000 USD.

Vývoj Dron Magura V5 vyvinula a vyrobila ukrajinská súkromná spoločnosť Spetstechnoexport. O samotnej spoločnosti sa z bezpečnostných dôvodov vie len veľmi málo. Nie je však tajomstvom, že prvé prototypy ponúkla táto spoločnosť Bezpečnostnej službe Ukrajiny (SBU). Tieto prvé modely sa výrazne líšili od verzií, ktoré poznáme dnes. Drony boli spočiatku jednoduchej konštrukcie a spoliehali sa na jeden komunikačný kanál cez Starlink. Z nejakého dôvodu však ukrajinská bezpečnostná služba o tento produkt neprejavila záujem. Jedným z dôvodov mohlo byť, že už mala rozbehnutý projekt vývoja dronu Sea Baby.

Vývojári sa však nevzdali a so svojím výtvorom oslovili Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ukrajiny (HUR). Je dôležité poznamenať, že HUR v tej dobe už skúmalo potenciál námorných a leteckých dronov. Dokonca zriadilo špecializovanú divíziu pre bezpilotné systémy s názvom „Skupina 13“. Je známe, že táto skupina začala svoju prácu v lete 2022 a položila základy pre vlastné iniciatívy vývoja dronov.

Členovia „Skupiny 13“ sa spočiatku zameriavali na úpravu existujúcich plavidiel pridaním systémov diaľkového ovládania a výbušných náloží do plavidiel, ako sú vodné skútre a motorové člny. Dokonca sa uskutočnili prvé pokusy o použitie týchto hladinových plavidiel na prieskum, sledovanie a útoky v štýle kamikadze. Tieto operácie sa vykonávali v oblasti rieky Dneper v Záporožskej oblasti.

Členovia „Skupiny 13“ si však rýchlo uvedomili, že tieto úpravy nestačia. Preto začali na rôznych vojenských výstavách hľadať pokročilejšie platformy. Keď nenašli nič, čo by spĺňalo ich požiadavky, rozhodli sa osloviť domácich výrobcov. Vtom čase sa začala spolupráca so spoločnosťou Spetstechnoexport, ktorej výsledkom bol projekt Magura. O existencii nového ukrajinského hladinového dronu s dosahom približne 800 km informoval verejnosť prezident Volodymyr Zelenskyj koncom roka 2022.

Predstavenie a výroba Verejnú premiéru malo plavidlo na medzinárodnom obrannom veľtrhu International Defence Industry Fair (IDEF) 2023 v tureckom Istanbule, ktorý sa konal 25. – 28. júla 2023. Tam ukrajinská delegácia zverejnila názov i základné parametre. Krátko nato, 29. júla 2023, odvysielala stanica CNN reportáž, ktorá potvrdila, že nejde len o výstavný model, ale o plne funkčný a do výzbroje zaradený systém.

Označenie „V5“ naznačuje, že ide už o piatu generáciu vývoja tohto typu plavidla. Ukrajina v roku 2024 uvádzala, že je schopná domácej výroby rádovo desiatok kusov ročne (rádovo do 50 jednotiek). V roku 2025 boli predstavené ďalší členovia rodiny – nebojový variant Magura V6P určený na prieskum, hliadkovanie, záchranné operácie a prepravu nákladu a väčší bojový variant Magura V7.

Konštrukcia Trup dronu je vytvorený z tkaniny z uhlíkových vlákien a epoxidovej živice. Kompaktná veľkosť a vynikajúca manévrovateľnosť plavidla sú v ostrom kontraste s vlastnosťami dronu Sea Baby, ktorý je určený na ničenie stacionárnych cieľov.

Magura V5 má dĺžku približne 5,5 m, šírku okolo 1,5 m a ponor zhruba 0,4 m. Plne naložené dosahuje hmotnosť do jednej tony (uvádza sa okolo 1,1 tony).

V závislosti od konfigurácie môže byť plavidlo poháňané buď dieselovým alebo benzínovým motorom. Výkon motora je približne 50-100 konských síl. Motor umožňuje dosiahnuť dronu cestovnú rýchlosť približne 41 km/h a maximálnu rýchlosť až 78 km/h. Operačný dosah sa udáva približne 800 km (niektoré zdroje uvádzajú až 833 km), čo plavidlu umožňuje dosiahnuť Krymský polostrov i ruské pobrežie.

Na navigáciu plavidlo využíva kombináciu metód – automatickú satelitnú navigáciu (GNSS), inerciálnu a vizuálnu navigáciu. Dokáže prenášať až tri streamy videa vo vysokom rozlíšení vrátane nočného videnia a komunikáciu chráni 256-bitové šifrovanie; ako spojenie sa uvádza rádiová sieť alebo satelitné spojenie.

Hlavnú výzbroj pôvodne tvorila výbušná nálož s hmotnosťou až 300 – 320 kg, ktorá je dostatočná na potopenie vojnovej lode. Plavidlo bolo neskôr upravené aj na nesenie protilietadlových rakiet – ide o modifikované rakety vzduch-vzduch R-73 v konfigurácii označovanej ako „Sea Dragon“, ktoré z dronu urobili prvý hladinový prostriedok schopný ničiť aj vzdušné ciele.

Bojové nasadenie Plavidlá Magura V5 prevádzkuje vojenská spravodajská služba HUR, predovšetkým prostredníctvom špeciálnej jednotky Group 13 (Skupina 13). Do bojovej prevádzky boli zaradené v priebehu roka 2023.

K prvým medializovaným nasadeniam patril útok na ruskú spravodajskú loď Ivan Churs (Projekt 18280) v máji 2023 a zničenie výsadkových člnov triedy Serna (D-144) a Akula (D-295) v ruskej námornej základni na západnom Kryme v novembri 2023.

Najvýznamnejšie úspechy prišli začiatkom roka 2024. V noci na 1. februára 2024 zaútočil roj plavidiel Magura V5 na ruskú raketovú korvetu Ivanovec (trieda Molnia) pri jazere Donuzlav na Kryme; loď bola potopená. Tým sa Magura stala prvým námorným dronom, ktorý v boji potopil nepriateľskú vojnovú loď. Dňa 14. februára 2024 plavidlá potopili veľkú výsadkovú loď Cézar Kunikov (trieda Ropucha) pri Alupke a 5. marca 2024 hliadkovú loď Sergej Kotov (projekt 22160) pri Kerčskom prielive. Nasledovali útoky na menšie rýchle člny (okrem iného typy KS-701 Tunec a RIF-75) počas jari a leta 2024.

Podľa vyjadrení ukrajinskej spravodajskej služby z augusta 2024 zasiahli plavidlá Magura počas približne roka a pol osemnásť ruských plavidiel, z ktorých deväť utrpelo nezvratné poškodenie. Skoršie odhady hovorili o ôsmich zničených a šiestich poškodených lodiach a o škodách prevyšujúcich 500 miliónov USD spôsobených ruskej flotile.

Mimoriadny medzník predstavovalo nasadenie z 31. decembra 2024, keď plavidlo Magura V5 vyzbrojené raketou R-73 zostrelilo pri myse Tarchankut na západnom Kryme ruský vrtuľník Mi-8 (druhý vrtuľník bol poškodený). Išlo o prvý prípad v histórii, keď námorný dron zničil vzdušný cieľ.

Dňa 2. mája 2025 ukrajinská spravodajská služba oznámila zostrelenie ruského viacúčelového stíhacieho lietadla Su-30 nad Čiernym morom pri Novorossijsku raketou odpálenou z hladinového dronu, čo bol prvý takýto prípad zničenia bojového lietadla na svete. Pri tejto udalosti sa však zdroje rozchádzajú v tom, aký typ plavidla bol použitý: časť zdrojov vrátane samotnej HUR pripisuje úder plavidlu Magura V5 s raketou R-73, iné zdroje identifikovali plavidlo ako novší a väčší variant Magura V7 vyzbrojený raketami AIM-9 Sidewinder.

Požívatelia Ukrajina Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny

Referencie

Iné projekty

Kategória:Ukrajinské zbrane Kategória:Plavidlá