náhľad|Peniaze Peniaze sú z ekonomického hľadiska čokoľvek, čo slúži najmä ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok teda prostriedok výmeny tovarov a služieb za iné tovary a služby a zúčtovacia jednotka (teda meradlo cien peniaze z právneho hľadiska sú najmä zákonné platidlo
Súhrn peňazí v danej ekonomike sa volá peňažná zásoba alebo množstvo peňazí, menová zásoba či peňažná masa, alebo najmä ak je sledovaný ako behaviorálna funkcia úrokovej miery alebo príjmu ponuka peňazí peňažná ponuka.
Peňažná jednotka či menej presne: oficiálne peniaze vôbec jedného štátu (zoskupenia štátov sa nazýva aj mena, ale slovo mena znamená aj a to predovšetkým peňažnú sústavu jedného štátu zoskupenia štátov.
Názvy Hovorovo: peniazpeniaz. In: , korunypeniaze. In: , moneymoney. In: ; hovorovo expresívne: fuky, fukfuk. In: , grošegroš. In: , grošík; hovorovo trochu expresívne: financiefinancie. In: , obeživo; žartovne: dudky; v subštandarde či slangu: prachy, many, šupy, dengi, dengy, love, lóvelóve. In: , chechtáky, bubáky.
Príklady definícií peňazí Zahraničné texty: Tobin: tovary alebo "tokens" [t.j. predmety nemajúce hodnotu ako také, ale len zastupujúce nejakú hodnotu] ako meradlá hodnoty a prostriedky výmeny v hospodárskych transakciách. money in: New Palgrave Dictionary of Economics online in Enc. Britannica: tovar akceptovaný všeobecným konsezom/súhlasom ("consent") ako prostriedok ekonomickej výmenymoney in: Encyclopedia Britannica online Issing: všetko, čo vykonáva funkcie peňazí, okrem kvázipeňazí (аutor ako funkcie peňazí uvádza: 1. prostriedok výmeny a platidlo, 2. uchovávateľ hodnoty, 3. zúčtovacia jednotka a uvádza aj definíciu kvázipeňazí, ale dodáva, že je sporná) Issing, O.: Einführung in die Geldtheorie, 2006 Mishkin: čokoľvek, čo je všeobecne akceptované ako platba za statky alebo služby alebo ako splatenie dlhov. Mishkin, F.: The Economics of Money, Banking, and Financial Markets, 2004 Handa: buď statok, ktorý slúži priamo ako platidlo (t.j. v moderných štátoch M1), alebo M2 alebo M3 atď.Handa, J.: Monetary Economics, 2009 Echaudemaison: likvidné aktívum, ktoré má v rôznych ekonomických a sociálnych štruktúrach rôzne formy a slúži na oceňovanie a vyrovnávanie obchodných záväzkov Echaudemaison, C.-D. et al.: Dictionnaire d'économie et de sciences sociales, 1993 Black: prostriedok výmeny a uchovávateľ hodnoty Black, J.: A dictionary of economics, Oxford University Press, 2002 Samuelson-Nordhaus: platidlo a "mazivo" na uľahčenie výmeny statkov. Samuelson, Nordhaus: Economics, 1995 (15. vyd.) Mankiw: súbor aktív v ekonomike, ktoré ľudia pravidelne používajú na nákup statkov a služieb od iných ľudí Mankiw: Principles of Macroeconomics, 2011 http://books.google.sk/books?id=EwhMBt-DvwYC&pg=PA324&lpg=PA324&dq=%22set+of+assets+in+an+economy+that+people+regularly%22&source=bl&ots=bEFGg0g5-U&sig=6SNN5zb0b3ZjlIQZZOTpMG6sZQk&hl=sk&sa=X&ei=H5pNT6srqrHRBevOoZ4F&ved=0CE4Q6AEwBQ#v=onepage&=%22set%20of%20assets%20in%20an%20economy%20that%20people%20regularly%22&f=false Blanchard: Finančné aktíva, ktoré možno použiť priamo na kúpu statkov Blanchard, O.: Macroeconomics, 2003 Marx: tovar, ktorý funguje (z celospoločenského hľadiska často, primárne alebo výlučne) ako meradlo hodnoty a, buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu, ako prostriedok obehu (Zirkulationsmittel). Marx tieto dve funkcie označuje aj ako "všeobecný ekvivalent".http://www.marxists.org/glossary/terms/m/o.htm#money, http://www.marx-forum.de/marx-lexikon/lexikon_g/geld.htmlhttp://www.marxists.org/glossary/terms/m/o.htm#money Metzger - Budzinski: prostriedok výmeny a platidlo všeobecne uznávané v spoločnosti resp. záväzky (centrálnej alebo komerčnej) banky voči nebankám resp. aktíva, ktoré na základe trhovej konvencie alebo zákonnej povinnosti veritelia prijímajú na krytie záväzkov Geld in: Gabler Wirtschaftslexikon online http://wirtschaftslexikon.gabler.de/Definition/geld.html Belke-Polleit: všeobecne akceptovaný prostriedok výmenyBelke, A., Polleit, T.: Monetary Economics in globalised financial markets, 2009 Woll: 1. ekonomicky: finančné aktívum definované svojimi funkciami.., 2. právne: platidlo zákonne predpísané štátom (zákonné platidlo), ako aj prostriedok výmeny a platidlo akceptovaný/-é verejnosťou. Woll: Wirtschaftslexikon 1988 citované v: http://books.google.sk/books?id=AA1eUvuSg7EC&pg=PA113&dq=%22juristisch+das+vom%22&hl=sk&sa=X&ei=LYJNT7rRIqOl0AWfhoxT&ved=0CD4Q6AEwAg#v=onepage&q=%22juristisch%20das%20vom%22&f=false Columbia Encyclopaedia: Termín peniaze označuje dva koncepty: abstraktnú zúčtovaciu jednotku, prostredníctvom ktorej možno porovnávať hodnotu statkov, služieb a záväzkov; a čokoľvek, čo je v širokom rozsahu etablované ako platidlo. Spomínaný štandard hodnoty často slúži aj ako prostriedok výmeny, ale nie je to tak vždy. Dictionary of Banking Terms: čokoľvek všeobecne akceptované ako obeživo slúžiace ako zákonné platidlo na platenie dlhov.Fitch, T. P.:Dictionary of Banking Terms, 2005 Schubert - Klein: prostriedok výmeny obchodovateľný proti všetkým ostatným tovarom a službám Schubert, Klaus/Martina Klein: Das Politiklexikon, 2006 http://www.bpb.de/popup/popup_lemmata.html?guid=OXOAQU Law Dictionary: Razený kov, obyčajne zlato alebo striebro, na ktorý vláda vytlačila svoju pečať na označenie jeho hodnoty. Kedysi sa peniazmi mysleli len "mince ríše", v bežnej reči sa pojem vzťahuje na akékoľvek obeživo, mince z nedrahých kovov, bankovky a podobne používané ako prostriedok výmeny, Gifis, S.H.: Law Dictionary, 2010 Uniform Commercial Code (t.j. obchodný zákonník USA) §1-201(24): prostriedok výmeny schválený alebo prijatý domácou alebo cudzou vládou [štátom] ako súčasť jej meny Köbler: platidlo (schválené štátom alebo ním zmocneným orgánom) určené na obeh na verejnostihttp://koeblergerhard.de/zwergg-l.htm početné ďalšie (často aj veľmi filozofické) definície sú (v nemčine) uvedené tu
Slovenské a české texty (väčšinou - v minulosti výlučne - preberajú Marxovu definíciu): Všeobecný encyklopedický slovník: univerzálny tovar, ktorý sa na základe všeobecnej dohody a v súčasnosti najmä z rozhodnutia štátu prijíma ako prostriedok ekonomickej výmenypeniaze in: Paulička, I.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002 Enc. Slovenska: všeobecný ekvivalent, forma hodnoty všetkých ostatných statkovpeniaze in: Encyklopédia Slovenska MČSE: univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent, slúžiaci najmä na vyjadrovanie ostatného tovaru (na jeho kúpu, predaj a vykonávanie rôznych platieb), t.j. slúžiaci na peňažné vyjadrenie hodnoty tovaru.peníze. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. Praha: Academia, 1986. s. 839-840. Pyramída:zvláštny druh tovaru, ktorý v priebehu historického procesu začal plniť funkciu všeobecného ekvivalentupeniaze in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, 1982, str. 4351 Ekonomická encyklopédia: univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent, ktorý slúži predovšetkým na vyjadrovanie cien tovarov, na ich kúpu a predaj a na realizáciu rôznych platieb Michník, Ľ. et al. (ed.): Ekonomická encyklopédia. Slovník A-Ž , 1995 Ekonomická encyklopedie: univerzálny tovar (všeobecný ekvivalent, zvláštny tovar, statok), ktorý slúži predovšetkým na vyjadrovanie cien ostatného tovaru, na jeho kúpu a predaj a na vykonávanie rôznych platiebPENÍZE. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie 2 P-Z. 2., přeprac. vyd. Praha: Svoboda, 1984. s. 18-21.
V početných prakticky zameraných textoch sa peniaze najčastejšie definujú ako peňažný agregát M1 (alebo peňažný agregát M1 plus peniaze na bežných účtoch v centrálnej banke) alebo peňažný agregát M2 alebo peňažný agregát M3
Treba dodať, že: definícia peňazí sa historicky menila, dlhý čas (najmä pred koncom 19. storočia) peniaze zahŕňali len mince (aj vtedy, keď už existovali iné formy toho, čo dnes označujeme ako peniaze) alebo u iných autorov len mince a (nezameniteľné) bankovky, ale definícií bolo celkovo veľmi veľa neodborne sa slovom peniaze dnes označuje: aj všeobecne majetok, aktíva, bohatstvo (ponímané z hľadiska ich monetárnej hodnoty) alebo aj príjem Porovnaj napr. Blanchard: Macroeconomics, 3. vydanie; American Heritage Dictionary; Longman Dictionary of Business English, 1989 len bankovky a mince Krátky slovník slovenského jazyka (táto definícia môže byť ale odborná z právneho hľadiska, teda ak sa ako peniaze chápe len zákonné platidlo)
Druhy peňazí Peniaze možno členiť z rôznych hľadísk.
Napríklad podľa materiálu sa rozlišujú: primitívne peniaze (= tovarové peniaze v užšom zmysle) - t.j. peniaze v podobe rozličných obyčajných alebo symbolických predmetov, napr. mušle; patria sem aj kovové peniaze iné než mince hotovostné peniaze (=obeživo) mince papierové peniaze (a peniaze z podobného materiálu) - konvertibilné (zameniteľné) alebo nekonvertibilné (nezameniteľné); bankovky alebo štátovky peniaze na bežných účtoch v centrálnej banke (táto položka sa často z praktickej definície peňazí vynecháva) bezhotovostné peniaze peniaze na bežných účtoch komerčných bánk - t.j. tzv. žíro-peniaze (=žírové peniaze, účtovné peniaze [v užšom zmysle], depozitné peniaze [v užšom zmysle], bankové peniaze) všetky alebo časť toho, čo sa nazýva kvázipeniaze (=skoro-peniaze, takmer-peniaze, pseudopeniaze) (táto položka sa niekedy z definície peňazí vynecháva)
Peňažné agregáty
Na sledovanie peňažnej masy v ekonomike sa používajú súhrnné ukazovatele - peňažné agregáty. Peňažné agregáty sa na základe svojej likvidity (v niektorých deleniach a zjednodušene) delia na: M1 - bankovky, mince a neterminované vklady v komerčných bankách (najlikvidnejšie) M2 - zahŕňa M1 a termínované vklady v komerčných bankách M3 - zahŕňa M2 a termínované vklady v komerčných bankách s vyšším objemom a dlhšou výpovednou lehotou L - zahŕňa M3 a niektoré cenné papiere (toto je zriedkavo používaný agregát) Každá centrálna banka má v detailoch odlišné definície a značenie peňažných agregátov.
Najčastejšie sa v praxi medzi ekonómami ako peňažná zásoba či peniaze definuje M1 alebo M2 (menej často M3).
Funkcie peňazí Ako prvý (známy) text základné funkcie peňazí uviedol Aristoteles: prostriedok výmeny (obeživo) zúčtovacia jednotka (meradlo cien/hodnoty, numéraire) uchovávateľ hodnoty (uchovávateľ bohatstva)
Funkcie peňazí - podobne ako definícia peňazí- sú v literatúre viacmenej sporné, ale Aristotelov zoznam je asi najbežnejší. Niektorí autori (napr. A. Schumpeter) pridávajú ako 4. funkciu štandard pre odložené platby. K. Marx zas k vyššie uvedeným trom funkciám pridáva ešte ako 4. funkciu peňazí platidlo a ako 5. funkciu funkciu svetových peňazí. L. von Mises naopak považuje za funkciu peňazí iba prostriedok výmeny, ostatné funkcie považuje za sekundárne.
Vývoj peňazí Prehľad Spočiatku existoval len výmenný obchod. Ten bol neskôr dlhú dobu sprevádzaný a len nedávno takmer úplne nahradený peniazmi (a kvázipeniazmi) v tomto poradí (poradie sa vzťahuje na vývoj na Zemi ako celku): 1. primitívne peniaze (= tovarové peniaze v užšom zmysle) 2. mince (z drahého kovu, t.j. zlata, striebra, medi, alebo z iného kovu, napr. železa, niklu atď. 3. papierové peniaze (a peniaze z podobného materiálu): 3.1 konvertibilné 3.2 nekonvertibilné 4. peniaze na bežnom účte a prípadne aj časť tzv. kvázipeňazí (napr. zmenky) 5. ostatné kvázipeniaze: 5.1 peniaze na termínovanom účte 5.2 ďalšie
Podrobnejšie Primitívne peniaze a mince
Za základnú funkciu peňazí sa obyčajne považuje umožnenie, uľahčenie výmeny tovarov (tovarov, služieb) medzi jednotlivcami či skupinami ľudí. K tomu prišlo už v predhistorickej dobe, keď určité predmety majúce v príslušnej spoločnosti širší význam a uznávanú hodnotu (plátno, dobytok, mušle, neskôr kovy, najmä drahé) sa vsunuli do predtým priamej výmeny predmetov za predmety iného druhu. Hodnota vymieňaných predmetov sa začala udávať v zodpovedajúcom množstve peňažnej jednotky (napríklad počet uncí zlata vyjadroval hodnotu tovaru). Peniaze tak nadobudli ďalšiu funkciu stanovovania hodnoty iných predmetov.