Komunizmus (z ← commun„spoločný“ ← ) môže označovať: spoločenský a hospodársky systém založený na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a na beztriednej spoločnosti (jestvujúci ako myšlienkový konštrukt); politická ideológia vychádzajúca z teórie marxizmu-leninizmu súhrnné označenie pre socializmus (myslí sa socializmus v zmysle reálny socializmus) a spoločenský a hospodársky systém z predchádzajúcej odrážkykomunistická spoločensko-ekonomická formácia; komunizmus; spoločensko-ekonomická formácia. In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 277, 638 politické hnutia usilujúce sa o presadenie komunistického spoločenského systému v praxi (nepresne, ale často:) štátne zriadenie (režim, politický a spoločenský systém) a/alebo politická ideológia a prax sovietskeho totalitárneho typu s komunistickou stranou ako jedinou vládnucou stranou, ktorý prvýkrát vznikol Októbrovou revolúciou v cárskom Rusku a následne napríklad vo východnej Európe krátko po roku 1945 (pozri aj komunistický režim) nesprávne: socializmus (v akomkoľvek zmysle) prvotnopospolná spoločnosťIVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. Bratislava: SPN. 1979. S. 472 V prvých dvoch (najmä druhom význame) je synonymom aj komunistická spoločensko-ekonomická formácia (podrobnosti porovnaj v článku spoločensko-ekonomická formácia).
Raný „komunizmus“
„Komunizmus“ v Starovekom Grécku Idea „komunizmu“ vznikla už pred naším letopočtom v Starovekom Grécku.
V Starovekom Grécku ako v prvej krajine na celom svete zaviedli úplné súkromné vlastníctvo pôdy, čo znamenalo, že s ňou jej majiteľ mohol nakladať podľa jeho vlastného úsudku. Mohol ju predať, alebo si naopak kúpiť ďalšiu. (Prvá krajina, ktorá zaviedla neúplné súkromné vlastníctvo, bol Staroveký Izrael. Súkromné vlastníctvo nebolo úplné, keďže cirkev nepovoľovala predaj a kúpu nových pozemkov.)
Hésiodos v 7. storočí pred naším letopočtom vo svojej básni Práce a dni spomenul tzv. Zlatý vek, keď ešte žiadne súkromné vlastníctvo neexistovalo. Podľa neho súkromné vlastníctvo zapríčinilo, že sa "ľudia začali hnať za hanebnou žiadostivosťou po majetku". Zlatý vek sa objavil aj v niekoľkých dielach Vergília a Ovídia.
Najstaršie dielo, ktoré opisuje svet bez súkromného vlastníctva je dialóg Štát od Platóna. Opisuje v ňom krajší svet bez súkromného vlastníctva a kolektívnu výchovu detí.
Vo svojom ďalšom diele – Zákony, opisuje svet v ktorom sa ľudia delia o svoje deti, manželky, rodinných príslušníkov. Taktiež opisuje, že sa raz spoločnosť bude snažiť, aby sa pre nás typické okolnosti od prírody stali spoločné, teda
Platónov žiak Aristoteles však teóriu mieru bez súkromného vlastníctva spochybnil, totižto podľa neho sú ľudia s majetkom v spoločnom vlastníctve náchylnejší sa o pozemok hádať ako ľudia s pôdou v súkromnom vlastníctve.
Komunizmus a náboženstvo Po niekoľkých storočiach od Ježišovej smrti si viacerí mysleli, že komunizmus (neskôr aj socializmus) je jeden z typov kresťanskej cirkvi. Toto presvedčenie vzniklo podľa faktu, že i Ježiš ponúkal iným možnosť rozdať svoj majetok chudobným, aby ľahším spôsobom dosiahli spásu. Vladimir Soloviev, ruský filozof vysvetlil rozdiel: komunisti totižto chceli rozdávať pozemky a pôdy iných, dokým Ježiš dobrovoľné rozdanie majetku svojim učeníkom len odporúčal.
V stredoveku sa dostala v Európe katolícka cirkev k moci. Kresťania a farári nikdy nepodporovali ideu komunizmu a najmä nie chudobu, avšak Zlatý vek sa z mysli Európanov nikdy nevytratil.
Utópia a komunizmus Keď Krištof Kolumbus objavil Ameriku a stretol tam žijúcich nahých Indiánov, bol presvedčený, že našiel komunitu ľudí, ktorí žili podľa Platónovho Zlatého veku. Po návrate Krištofa Kolumbusa do Európy sa neskôr dozvedeli, že Zlatý vek nenašli.
Aj keď bol objav Zlatého veku vyvrátený, mnohí umelci sa inšpirovali a malovali, či písali o Indiánoch. Medzi nimi bol Thomas More, ktorý vo svojej knihe Utópia (1516) rozpísali život v Zlatom veku, alebo aj Tommaso Campanella, autor diela Slnečný štát (1623).thumb|right|Thomas MoreDnešný význam slova utópia sa nezhoduje s tým v 16. storočí. More vo svojom diele opísal komunitu ľudí, ktorí sa prísne kontrolovali navzájom. Nikto z ľudí nemohol nikam cestovať, peniaze a súkromné vlastníctvo boli zrušené a vyjadrenie názoru na verejnosti bolo trestané smrťou.
Vývoj „komunizmu“ pred Marxom a Engelsom V západnej Európe bola predstava o Morovej Utópii spochybnená. Mnohí totižto verili, že človek pozostáva z tela a duše, ktoré stvoril Boh. Podľa nich sa človek s ľudskými vlastnosťami narodí, teda ak je niekto majetkuchtivý, tak takým aj zostane.
Tieto teórie neskôr spochybnil anglický filozof John Lock, ktorý vo svojom diele Esej o ľudskom rozume (1690) rozpísal svoju ideu. Podľa neho by sa ľudská duša dala prirovnať k čistej tabuli, ktorú nazval tabula rasa. S týmto prirovnaním chcel poukázať na to, že by sa mladého človeka inou výchovou dalo pozbaviť majetkuchtivosti.
Podľa francúzskeho filozofa Helvétiusa by sa dalo ľudí dobrou výchovou doviesť k duševnému majstrovstvu. Podľa Helvétiusovej filozofie sa neskôr inšpiroval aj Lenin.
V 17. storočí sa myšlienka komunizmu objavila znovu v Anglicku. Gerard Winstanley, vodca radikálnej strany zvaná Diggers (slov. kopáči), napísal niečo podobné ako komunistickú doktrínu. Jeho nápad sa však nepreslávil. Hlavne Diggers zastávali čisté komunistické, roľnícke myšlienky a postoj Olivera Cromwella, ktorý bol rozpoltený a často nepriateľský.
Francúzski radikáli začali v 18. storočí podávať návrhy zrušiť súkromné vlastníctvo mysliac, že je pôvodom všetkého zlého.
V 18. storočí Joseph Fouché hovoril o verejnom vlastníctve, ale svoje plány nikdy nezrealizoval a sa zabudlo na ne. thumb|right|Gracchus Babeuf
Eduard Bernstein vo svojom diele Cromwell and communism prejednáva niekoľko zoskupení v Anglickej občianskej vojne. Hlavne Diggers zastávali čisté komunistické, roľnícke myšlienky a postoj Olivera Cromwella ku týmto skupinám bol prinajlepšom rozpoltený a často nepriateľský.
Kritika myšlienky súkromného vlastníctva pokračovala aj v ére osvietenstva v 18. storočí, prostredníctvom mysliteľov ako bol Jean Jacques Rousseau, ktorý neskôr ovplyvnil marxistickú filozofiu. Aj niekoľkí významní politici podporovali verejné vlastníctvo. Takíto boli Jean-Paul Marat a François-Noël Babeuf.
Spisovateľ Robert Owen je v niektorých literatúrach tiež považovaný za komunistu. Po prvýkrát použil slovo komunista John Goodwyn Barmby v roku 1840, počas rozhovoru s François-Noëlom Babeufom a Benjaminom Constantom o rovnostárstve. John Barmby bol dopisovateľom Friedricha Engelsa.
Marxizmus náhľad|Karl Marx Rovnako ako ostatní socialisti, aj Marx a Engels usilovali o koniec kapitalizmu, ktorý považovali za zodpovedný z vykorisťovania pracujúcich. Zatiaľčo skorší socialisti preferovali dlhodobú sociálnu reformu, Marx a Engels verili, že ľudová revolúcia je nevyhnutná a zároveň jediná cesta k zavedeniu socializmu.
V súlade s marxistickým argumentom pre komunizmus, hlavnou charakteristikou života ľudí v triednej spoločnosti je vykorisťovanie; komunizmus je potrebný, pretože má za následok plnú realizáciu slobody ľudstva. Marx nasledoval Georga Wilhelma Friedricha Hegela v pochopení slobody nielen ako neprítomnosti nátlaku, ale ako prítomnosti morálneho uspokojenia. Verili, že komunizmus umožní ľuďom robiť to čo chcú, ale tiež dosiahnuť také medziľudské vzťahy, že ľudia nebudú potrebovať vykorisťovanie. Na rozdiel od Hegela, u ktorého existencia tohto mravného žitia v histórii je riadená oblasťou ideí, pre Marxa komunizmus vyšiel z materiálu, predovšetkým rozvojom výroby.
Marx zastával názor, že proces triedneho konfliktu a revolučného boja vedie k víťazstvu proletariátu a založeniu komunistickej spoločnosti, v ktorej sa súkromné vlastníctvo časom zruší, čo znamená, že výrobky a životné prostriedky budú patriť spoločnosti. Marx napísal niekoľko diel o živote v komunizme, čím načrtol len najzákladnejšie znaky komunistickej spoločnosti. V populárnom slogane, ktorý si osvojilo komunistické hnutie, bol komunizmus svet, v ktorom každý dáva podľa svojich možností a dostáva podľa svojich potrieb. The German Ideology bola jedna z mnohých Marxových prác, pojednávajúcich o komunistickej budúcnosti.
Na konci 19. storočia sa pojmy socializmus a komunizmus často zamieňali. Marx a Engels zastávali názor, že komunizmus nevyšiel z kapitalizmu v rozvinutom štáte, ale vyšiel z tzv. „prvej fázy“, v ktorej boli triedne rozdiely čiastočne eliminované. Prvá fáza nakoniec určila cestu „vyššej fáze“, v ktorej boli rozdiely zrušené a štát už viac nie je potrebný. Lenin povedal, že komunizmus je vyšší stupeň socializmu.
Neskoršia orientácia, čiastočne rozšírená Leninom poskytla podporu pre mobilizačné znaky komunistických strán v 20. storočí. Neskorší spisovatelia modifikovali Marxovu víziu pridelením ústrednej pozície štátu vo vývoji spoločnosti a dlhotrvajúcom období prechodu z prvotného socializmu na dosiahnutie plnohodnotného komunizmu.
Niektorí Marxovi vrstovníci, ako napríklad anarchista Michail Bakunin obhajovali podobné idey, ale s rozličným názorom na to, ako dosiahnuť beztriednu spoločnosť. Anarchisti sa totiž snažia o zrušenie akejkoľvek štátnej organizácie.
Ak by sme mali Marxovu ideológiu v krátkosti zhrnúť, mohli by sme povedať, že sa snažil o beztriednu spoločnosť ("Všetci sme si rovní"), ktorá by sa mala dosiahnuť revolúciou.
Prvá internacionála V roku 1864 sa v Londýne založila Prvá internacionála (Medzinárodné robotnícke združenie).
Táto socialistická strana sa hneď spočiatku dostala do konfliktov s anarchistami.
Richard Pipes vo svojej knihe Komunizmus (2001) píše, že socialisti a anarchisti mali rovnaký cieľ, a to beztriednu spoločnosť pomocou revolúcie. Podľa Pipesa sa ich názory rozlišovali v troch bodoch: +Porovnanie socialistov a anarchistovAnarchistiMarxistiVideli revolučný potenciál v bezzemkoch a nezamestnanýchVideli revolučný potenciál v robotníkochOdmietali štát v hocijakej forme. Predpovedali (a správne), že prechodná fáza socialistov by viedla k dlhotrvajúcej diktatúre.Verili, že medzi prechodom z kapitalizmu do komunizmu bude prechodná fáza, počas ktorej donucovacími prostriedkami štátu vyvlastnia kapitál buržoázie a znárodnia výrobné aktíva.Chceli zmeniť nevyhovujúci systém čím skôr.Verili, že revolúcia bude plodom vývoja kapitalistického hospodárstva Richard Pipes poznamenal, že v tomto prípade mali Anarchisti pravdu vo všetkých troch bodoch, totižto revolúcie vypukli aj v agrárnych krajinách, dočasná fáza (proletariárska diktatúra) sa v socialistických štátoch zmenila na dlhotrvajúcu diktatúru a aj v Rusku vypukla v roku 1917 revolúcia ako výsledok útoku na cárizmus, vtedajšiu vládu.
Prvá internacionála sa v roku 1876 rozpadla. V roku 1889, už po Marxovej smrti založili Druhú internacionálu.
Druhá internacionála náhľad|Friedrich Engels V roku 1889, už po Marxovej smrti, sa založila Druhá internacionála (Medzinárodné združenie socialistických strán), ktorá mala za úlohu zjednocovať socialistov z rôznych a krajín a zabrániť vojne, ktorú má za následok kapitalizmus. Najväčšou stranou bola Sociálnodemokratická strana Nemecka.
Druhá internacionála podľa tzv. Erfurtského programu z roku 1891 tvrdila, že záujmy buržoázneho štátu a pracujúcej triedy nezrovnateľné a robotník (alebo roľník) by mal byť verný a lojálny najmä svojej triede.
Nie všetci socialisti súhlasili s týmto programom. Ba niektorí si dokonca mysleli, že sa z kapitalizmu sa neskôr vyvinie komunizmus.
Túto ideu podporovala najmä anglická Fabiánska spoločnosť. Eduard Bernstein na konci 19. storočia vyzýval sociálnych demokratov, aby "otvorili oči" a uznali, že kapitalizmus nezlyháva nikde vo svete.