Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina. Patrí teda takisto medzi slovanské jazyky, do rodiny indoeurópskych jazykov.
V 10. storočí boli západoslovanské jazyky do veľkej miery stále jeden jazyk, potom sa začali od seba rozchádzať, ale ešte aj dnes si Poliaci čiastočne rozumejú so Slovákmi i Čechmi. Veľa cirkevných slov je podobných češtine aj z toho dôvodu, že Poliaci prijali kresťanstvo od Čechov. V priebehu storočí poľština prijala veľa slov cudzieho pôvodu (z latinčiny, francúzštiny, nemčiny, češtiny), neprebehla tu žiadna veľká jazyková čistka.
Po poľsky sa hovorí nielen v Poľsku, ale aj na územiach iných štátov s poľskou menšinou - v Česku, na Slovensku, Ukrajine, v Bielorusku, Litve. V dôsledku mnohých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 200 rokoch sa možno stretnúť s poľštinou prakticky všade.
Dialekty a nárečia Veľkopoľsko-krajinský dialekt veľkopoľské nárečie strednoveľkopoľské podnárečie západné podnárečie južné podnárečie pałucké podnárečie krajinsko-tucholské nárečie krajinské podnárečie tucholské podnárečie
Kujawský dialekt kujawské podnárečie chełmsko-dobrzyńské podnárečie kociewské podnárečie małborsko-lubanské podnárečie ostródsko-warmińské podnárečie
Sliezsky dialekt čadčianske nárečie východočadčianske podnárečie tešínske nárečie juhozápadotešínske podnárečie juhovýchodotešínske podnárečie pohraničné nárečie jablunkovské podnárečie západotešínske podnárečie racibórzske podnárečie głubčické podnárečie stredosliezske nárečie pravobrežné podnárečie ľavobrežné podnárečie severosliezske nárečie namysłówske podnárečie sycówske podnárečie chazakówske podnárečie
Malopoľský dialekt juhozápadné (podkarpatsko-krakovské) nárečie goralské podnárečie severozápadné (sieradzské) nárečie stredoseverné (kielecko-sandomierzske) nárečie staršie východné nárečie mladšie východné nárečie
Mazovský dialekt blízkomazovské nárečie ďalekomazovské nárečie podlasko-suwałské nárečie warmińsko-ostródsko-lubawské nárečie
Abeceda Poľská abeceda obsahuje základnú latinskú abecedu a nasledujúce zvláštne písmenka: ą, ę, ó, ł, ć, ś, ź, ż, ń.
V poľštine neexistujú dlhé samohlásky, každá hláska má rovnakú dĺžku. Prízvuk je, na rozdiel od slovenčiny, takmer vždy na predposlednej slabike.
Nosové samohlásky alt=Poľština je jeden zo slovanských jazykov, je to druhý najsevernejší slovansky jazyk po Ruskom jazyku.|náhľadą - Nosové o napr. mąka /múka/ (ako on v slovenskom slove stonka), napr. z mamą /s mamou/ (ako v slovenskom slove kombajn)
ę - Nosové e napr. piętro /poschodie/ (ako v slov. slove renta) ak sa nachádza na konci slova, tak sa nevyslovuje napr. widzę kobietę /vidím ženu/ (čítaj „vidze kobiete“)
Samohlásky Samohlásky i/y sa na rozdiel od slovenčiny veľmi líšia. Poľské mäkké i je rovnaké ako slovenské, ale y je omnoho tvrdšie, ale nemožno si ho mýliť s ruským „jery“ (mnohokrát, hlavne na konci slova, je počuteľné takmer ako e, v žiadnom prípade ho však ako „e“ nemožno vyslovovať. napr. kiedy - wtedy). Taktiež treba pamätať na to, že keď i sa nachádza po spoluhláskach z, s, c, dz, n zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku (napr. zima /zima/ čítaj ako „žima“, nić /niť/ čítaj ako „ňić“ a keď nasleduje po i samohláska, tak sa už nevyslovuje (napr. siadać /sadať/ čítaj ako „śadać“, nie /nie/ čítaj ako „ńe“, v žiadnom prípade to nie je slovenské „nie“).
Samohláska ó sa vyslovuje ako krátke „u“, v žiadnom prípade nejde o slovenské ó (napr. mówię /hovorím/ čítaj „muvie“)
Spoluhlásky Poľská spoluhláska ł sa vyslovuje ako neslabičné „u“ (napr. był /bol/, łza /slza/ ) ako w po Anglicky
Dvojité w (v poľskej abecede ako „vu“, a slovenské jednoduché v ako nemecké „fau“ nie „vé“) je vyslovované ako slovenské „v“. Poľština používa v len v cudzích slovách. (napr. telewizja /televízia/, ale skratka TV!)
Poľské ń je vyslovované ako slovenské „ň“.
Poľština nepozná rozdiel medzi spoluhláskami h/ch, preto aj pre Slovákov je niekedy ťažké si domyslieť, ktorú spoluhlásku z nich napísať. Väčšinou tieto spoluhlásky bývajú vyslovované neznelo, len v niektorých výrazoch sú znelé (napr. huśtawka /hojdačka/ ako „chuśtafka“, chomik /škrečok/ ako „chomik“, ale napr.: tychże /týchto/ skôr ako „tyhže“).
Hlásky r a l nie sú v poľštine slabikotvorné, napr. slovenské slovo vietor sa delí ako vie-tor a preto sa číta ako dvojslabičné, ale poľské slovo wiatr je vyslovované ako jedna slabika.
Poľština rozlišuje tri rady sykaviek: c, s, z vyslovujú sa ako slovenské „c, s, z“. (napr. centrum, sad, ząb /centrum, sad, zub/) cz, sz, ż (sem taktiež patrí rz) sa vyslovujú ako slovenské „č, š, ž“. (S tým môžu mať problém Česi, lebo ich "č, š, ž sú mäkšie ako slovenské a poľské). Napr. szczotka, żona, morze /kefa, žena, more/. ć, ś, ź sa vyslovujú veľmi mäkko, omnoho mäkšie ako české „č, š, ž“. Správnu výslovnosť dosiahneme tým, že zadnú časť jazyka trochu oprieme o podnebie a snažíme sa vysloviť normálne „č, š, ž“ (napr. ściana čítaj „śćana“, źle čítaj źle /stena, zle/).
Pozor! Často sa stáva, že spoluhláska rz býva vyslovovaná ako české ř, ale poľština ř nepozná (napr. poľské slovo morze (more) nie je v žiadnom prípade moře, ale „može“).
Hlavné zmeny medzi poľštinou a slovenčinou
Porovnanie samohláskových skupín
Zmena ą/ę~u/ú
(dąb, prędko, śpiewają, gołębie ~ dub, prudko, spievajú, holuby)
jestvujú i výnimky: często (pozor! Je aj slovo "ciasto"a znamená to "cesto"), piękny ~často, pekný
Zmena ó/o~ô/o
(koń, mój, bój ~ kôň, môj, boj)
Zmena dvojhlások ia/ie~e/ie
(piana, zmiana, biały, pies, kwiat ~ pena, zmena, biely, pes, kvet)
Zmena -wę~-ú
(wędzony, węgielny, Węgry ~ údený, uhoľný, Uhry)
Porovnanie spoluhláskových skupín
Zmena g/k~h/ch
(bieg, gwiazda, gęsty ~ beh, hviezda, hustý)
Zmena rz~r
(rzeka, urząd, rzemiosło ~ rieka, úrad, remeslo)
Zmena skupiny -ło -ro~-la -ra
(głos, głowa, broda, droga ~ hlas, hlava, brada, dráha)
Zmena ć/ci~ť/t
(śpiewać, ciotka, cierpią ~ spievať, teta, trpia)
Zmena o~e v skupinách -rot -łot
(czort, ciotka, czoło ~ čert, tetka, čelo)
Zmena skupiny -ksi~-kň/kni
(księga, ksiądz, książę ~ kniha, kňaz, knieža)
Zmena dz/dź/dzi~z
(dzwon, dźwięk ~ zvon, zvuk)
Ďalšie menšie zmeny
Zmeny pri skloňovaní
Porovnanie slovnej zásoby
Referencie
Iné projekty
Kategória:Západoslovanské jazyky Kategória:Jazyky v Poľsku Kategória:Jazyky na Ukrajine Kategória:Jazyky v Česku Kategória:Jazyky na Slovensku