Ladislav Hanus

Prof. PhDr. ThDr. Ladislav Hanus, DrSc. h. c. (* 26. február 1907, Liptovský Mikuláš – † 7. marec 1994, Ružomberok) bol rímskokatolícky kňaz, historik umenia, slovenský novotomistický filozof, významný predstaviteľ slovenskej kultúrnej filozofie, profesor morálnej teológie v Spišskej Kapitule, prekladateľ, esejista a publicista.

Počas existencie fašistického Slovenského štátu (1939 – 1945) bol kľúčovou postavou katolíckeho intelektuálneho života, pričom jeho politické presvedčenie vykazovalo autoritárske a klérofašistické motívy, ktoré ho viedli k podpore ľudáckeho režimu. Hanus túto lojalitu potvrdil svojou ostrou kritikou Slovenského národného povstania, ktoré označil za „osudný omyl“, ktorého protagonistami mali byť "cudzie elementy", Češi, protestanti a Židia.

Životopis Ladislav Hanus zmaturoval na reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1926 študoval teológiu v bohosloveckom seminári na Spišskej Kapitule. V akademickom roku 1927/28 prestúpil na štúdium filozofie a teológie do Innsbrucku, kde promoval roku 1932 a získal doktorát teológie. Bol ovplyvnený svojím učiteľom v Spišskej Kapitule Františkom Skyčákom, ml. (existenciálne zakotvený tomistický kultúrfilozof) a preto bol zástancom filozofie novotomizmu.

Ako kaplán pôsobil v Spišských Vlachoch (1932), v Spišskej Novej Vsi (19331934) a konečne v rokoch 19351938 u Andreja Hlinku v Ružomberku. V rokoch 19381950 pôsobil ako profesor morálnej teológie v kňazskom seminári na Spišskej Kapitule. Od roku 1941 redigoval časopis Kultúra, profilovaný ako časopis slovenskej kresťanskej inteligencie a v rokoch 19441945 avantgardný časopis Obroda, na ktorý nadviazal v rokoch 19461948 časopis Verbum.

V rokoch 19511952 sa skrýval pred štátnou bezpečnosťou (Liptov, Žilina, Kysuce). Na jeseň 1952 bol bezpečnosťou chytený, tvrdo vypočúvaný a na základe vykonštruovaných a nepravdivých obvinení, vedených proti katolíckej cirkvi a katolicizmu, odsúdený na 16 rokov odňatia slobody za údajnú velezradu. Vo väzení bol fyzicky aj psychicky týraný. Jeho spoluväzňami boli okrem iných napríklad teológ a historik umenia kňaz Josef Zvěřina, či biskup Ján Chryzostom Korec a ďalší. Na slobodu bol prepustený na podmienku až v roku 1965. Mohol pracovať iba ako kurič v Technickom skle v Bratislave.

Od roku 1968 sa vrátil do kňazskej pastorácie ako farár v Kvačanoch a Hybiach. Do dôchodku odišiel v roku 1983. Odvtedy až do svojej smrti žil v Ružomberku.

L. Hanus o kultúrnom diele „Kultúrne dielo žije akoby dvojakým bytím – pohľad bezprostredne pozoruje iba hmotnú postať a spôsob techniky. Ale na tých istých kontúrach sa vinie línia inej postati, čosi, čo zmyslovému pohľadu uniká – prítomnosť duchovného.“

Kontroverzie a kritika Kritika historika Miroslava Szabóa v diele Klérofašisti sa sústreďuje na Hanusovu neschopnosť včas rozpoznať pravú podstatu nacizmu kvôli zaslepenosti spoločným nepriateľom (komunizmom) a na jeho pretrvávajúce nacionálne a konfesionálne predsudky.

Podpora vojnového slovenského štátu a Jozefa Tisu Hanusa charakterizoval Szabó ako slovenského nacionalistu, ktorý ospevoval Jozefa Tisu a režim vojnového štátu. Aj po desaťročiach si vo svojich pamätiach zachoval pozitívny vzťah k tomuto režimu a odmietavý postoj k Slovenskému národnému povstaniu.

Národné a náboženské predsudky Szabó uvádza, že Hanus otvorene prejavoval predsudky voči evanjelikom, Židom a predovšetkým voči Čechom. Čechov spájal s ateizmom a sektárstvom, čo považoval za takmer rovnaké zlo ako nacizmus či komunizmus.

Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu Hoci nacizmus neskôr odsúdil, Szabó kritizuje fakt, že v istom momente (najmä okolo rokov 1939 – 1941) hľadal v nacizme záštitu pre národ a cirkev pred ateistickým socializmom. V roku 1939 napríklad predniesol v rozhlase ódu na "nemeckú disciplínu", v ktorej Nemcov a nemeckú armádu dával za vzor pospolitosti a obetavosti, a to aj po agresii voči Poľsku.

Pokusy o syntézu kresťanstva a národného socializmu Hanus v roku 1941 predniesol prednášku, v ktorej sa snažil interpretovať nacistický projekt novej Európy kladne a navrhol, aby Tretia ríša integrovala kresťanskú ideológiu, čím by získala stabilitu. Tento pokus o nájdenie "modus vivendi" s nacizmom je vnímaný ako problematický, pretože nacistický projekt hodnotil kladne a veril v úprimnosť Hitlera pri budovaní "spravodlivejšej" Európy.

Rasová terminológia Hoci Hanus principiálne spochybňoval nacistický rasizmus, sám operoval s pojmami ako "osobitná slovenská rasa" a uznával opodstatnenosť eugeniky, pokiaľ ide o ochranu "rasových kvalít" národa.

Dielo (výber) Knižné diela Švajčiarska cesta, 1936, cestopisná črta Rozprava o kultúrnosti, 1943, 1991 Rozhľadenie, 1943 Všeobecné kresťanstvo, 1944 Jozef Kútnik Šmálov: život, činnosť, tvorba, 1992 Romano Guardini. Mysliteľ a pedagóg storočia, 1994, Lúč, ISBN 80-7114-124-0. Kostol ako symbol, 1995 Človek a kultúra, 1997 – rozšírená verzia diela Filozofia kultúry Princíp pluralizmu, 1997 Pokonštantínska Cirkev, 2000 Spomienky na Ferka Skyčáka, 2001, predtým v 1984 v Kanade Umenie a náboženstvo, 2001 O kultúre a kultúrnosti, 2003 Pamäti svedka storočia, Lúč, 2006 – obsiahly záznam rozhovorov Jána Magu s prof. L. Hanusom Princíp kresťanskej morálky, 2007.

Preklady Rilke, R. M.: Zápisky Maltheoho Lauridsa Briggeho, 1942 Lippert, P.: Z Engadinu. Listy na potešenie, 1947 Pascal, B.: Myšlienky, 1948

Články (výber) O kultúre Západná kultúra a kresťanstvo. In: Svoradov, 1936, č. 4. Západ v agónii...? In: Svoradov, 1936, č. 5 – 6. Dom a svet. In: Slovenské pohľady, 1941, č. 1, s. 1 – 6. Nové požiadavky katolíckeho života (Ide o pluralizmus). In: Kultúra, 1941, č. 2 – 3, s. 58 – 66. Do nového ročníka. In: Kultúra, 1942, č. 1, s. 2 – 7. Fanatizmus. In: Obroda, 1943, č. 2, s. 65 – 70. Gýč v krvi. In: Obroda, 1943, č. 4, s. 215 – 216. Pätnásty ročník kultúry. In: Kultúra, 1943, č. 1, s. 1 – 5. Paškvil náboženskej kultúry. In: Obroda, 1944, č. 5, s. 263 – 264. Stať o duchovných hodnotách. In: Obroda, 1944, č. 8, s. 421 – 436. (rec.): Dve knihy J. Maritaina. In: V, 1947, č. 6, s. 361 – 367. Kresťan a dejiny. In: Verbum, 1947, č. 5, s. 207 – 217. Protestantizmus ako náboženský typ. In: V, 1948, č. 7 – 8, s. 371 – 378. Teológia kultúry ako problém a úloha. In: Via, 1969, č. 10, s. 154 – 156. Verbum sa vracia. In: V, 1992, č. 1, s. 3 – 3 – 7. Pluralizmus. In: Viera a život, 1992, č. 1, s. 17 – 30. Spamätávame sa (Reflexie nad inšpiráciami). In: Viera a život, 1992, č. 1, s. 39 – 43. Vecou môjho srdca je kultúra. (Prejav pri udeľovaní čestného doktorátu 5. marca 1992 na FF UK v Bratislave). In: Katolícke noviny, 13. marca 1992, s. 3. Ladislav Hanus o zmysle kultúry. In: Filozofia, 1992, č. 10, s. 621 – 626 (zhováral sa F. Fundárek). Princíp pluralizmu. In: Listy, 1996, č. 1, s. 9. Rozprava o klerikalizme (spracoval a upravil M.Lačný). In: Proglas, 2001, č. 1, s. 3 – 4.

O človeku Zákon tradície. In: Slovenské pohľady, 1939, č. 8 – 9, s. 431 – 441. Ľud. In: Slovenské pohľady, 1940, č. 1, s. 27 – 36. Labor improbus. In: Slovenské pohľady, 1940, č. 8 – 9, s. 491 – 501. Humanistické vzdelanie. In: Kultúra, 1941, č. 5 – 6, s. 201 – 210. Kňazská výška. In: Kultúra, 1941, č. 10 – 11, s. 400 – 405 (tiež in: Kultúra, 1998, č. 24, s. 12 – 13.) O Metamorfóze charakteru. In: Kultúra, 1941, č. 10 – 11, s. 459 – 460. Orfeus v podsvetí. In: Kultúra, 1942, č. 2, s. 94 – 96. Etos vedy a kritiky. In: Kultúra, 1942, č. 4, s. 190 – 192. Ušľachtilé formy. In: Kultúra, 1942, č. 5, s. 239 – 240. Ženský vkus. In: Živena, 1943, č. 11, s. 351 – 352.

O politike Buďte striezliví. In: Slovák, 1929, č. 271, s. 7. Zodpovednosť. In: Rozvoj, 1929/1930, č. 8, s. 170 – 171. Pred rozhodným krokom. In: Tatranský Slovák, 1935, č. 1, s. 3. O demokratickú výchovu ľudu. In: Tatranský Slovák, 1935, č. 4, s. 3. Princíp vodcovstva v Hlinkovej strane. In: Tatranský Slovák, 1935, č. 11, s. 2. Po pražskom kongrese. In: Tatranský Slovák, 1935, č. 12, s. 2. Slovenská štátnosť. In: KRA, 1941, č. 1, s. 11 – 17 (tiež in: Kultúra, 1999, č. 4 a 5, s. 12). K národnému športu. In: KRA, 1941, č. 2 – 3, s. 125 – 127. M. R. Štefánik – Problém našej biografie. In: KRA, 1941, č. 4, s. 174 – 174. O vecný tón. In: KRA, 1941, č. 4, s. 174 – 176. Nacionalizmus. In: SP, 1941, č. 7 – 8, s. 437 – 442. Diletanti. In: KRA, 1941, č. 7 – 8, s. 327 – 330. Univerzitný docent Dr. Štefan Polakovič: Slovenský národný socializmus. Ideové poznámky. In: SP, 1941, č. 4, s. 276 – 279. Kauza Rázusovho „Odkazu mŕtvych“. In: KRA, 1942, č. 5, s. 202. Dr. Ján Bubán: Najhlbší koreň vlastnenia. In: KRA, 1942, č. 14, s. 183 – 184. Nacionalizmus ženskej. In: Živena, 1943, č. 2, s. 41 – 46. Svätoštefánska idea zo slovenského a katolíckeho stanoviska. KRA, 1943, č. 5, s. 193 – 198. Ideové základy 19. a nášho storočia. In: SP, 1943, č. 8 – 9, s. 469 – 477.

O umení Niečo o novom umení, 1940. O terajšom stave cirkevného umenia, 1940. Kňaz a umenie, 1940. Ešte o liturgickom umení, 1941. Nové stretnutie náboženstva s umením, 1942. Poznámky na list (O postavení umenia v náboženstve). In: KRA, 1942, č. 11, s. 482 – 485. Situácia súčasného náboženského umenia. (K oltárnemu obrazu Martina Benku). In: Spišský kňazský seminár v minulosti a prítomnosti (zborník), SK 1943, s. 171 – 261. Slovo o náboženskom umení. In: Obroda, 1944, č. 7, s. 113 – 118 (tiež in: Kultúra, 2000, č. 21, s. 14.). Spolupráca staviteľa s kňazom. In: Obroda, 1944, č. 6, s. 294 – 297. Náboženský maliar Ladislav Záborský. In: V, 1947, č. 3, s. 143 – 149. Postoj protestantizmu k sakrálnemu umeniu. In: V, 1948, č. 7 – 8, s. 422 – 433. Umenie ako výraz a štýl, čiže: Malý kurz estetiky, 1948. Problém stavby nových kostolov. In: KN, 1969, č. 15. Kostol ako symbol. In Sakrálna architektúra. Zborník z konferencie so zahraničnou účasťou, B 1991. Úvaha o časopise projekt. In: KN, 1991, č. 6, s. 9. Umenie ako výraz a štýl, čiže: Malý kurz estetiky. In: Tamže, 2001, s. 348 a nasl.

O veľkých osobnostiach Goethe a my. In: Rozvoj, 1931/1932, č. 9, s. 195 – 197. Katolícky mysliteľ Romano Guardini. In: SV, 1935, č. 5 – 6. Kongres slovenských spisovateľov. In: KRA, 1936, č. 2, s. 123 – 128. Švajčiarska cesta. In: KRA, 1936, č. 10, s. 453 – 501 a č. 11, s. 544 – 576. Za zosnulým Petrom Lippertom. In: SV, 1937, č. 3. R. M. Rilkeho Rekviem. In: SP, 1939, č. 12, s. 659 – 667. Engadin. In: SP, 1940, č. 4, s. 228 – 237. Engadin a Nietzsche, 1940. Analytik moderného človeka (Peter Lippert), 1940. Humanistické vzdelanie.In: Kultúra, 1941 Guardiniho kniha o Dostojevskom. In: KRA, 1941, č. 10 – 11, s. 426 – 433. Dumka (Poznámka na okraj vydania Rilkeho Zápiskov M. I. Briggeho). In: SP, 1942, č. 2, s. 91 – 93. F. M. Dostojevskij a svet boľševizmu. In: SP, 1942, č. 3, s. 153 – 164. Kristova postava u F. M. Dostojevského. In: SP, 1942, č. 8 – 9, s. 520 – 538. Obnova humanizmu v Rakúsku. In: V, 1947, č. 3 – 4, s. 174 – 179. Lippertov Engadin, 1947. Lippertova kniha o modernom Jóbovi, 1948. Múdrosť Pascalove apológie, 1948.

Literatúra o Ladislavovi Hanusovi Szabó, Miloslav.: Klérofašisti, Slovart. 2019. Hamada, M.: Kresťanský humanizmus proti spochybňovaniu slobody a demokracie, Kultúrny život, 1992 Letz, Ján.: Náš veľký jubilant L.H.,Bratislavské listy, 1992, č. 2, s. 1516. Fundárek, F.: L. H. – významná postava katolíckeho disidentu. In: Milan Šimečka v premenách času, 1996, s. 9298. Baláž, Anton. (zost.): Ladislav Hanus 1907 - 1994. Symbol slovenskej kultúrnosti. Zborník k storočnici L. Hanusa, Literárne informačné centrum Bratislava, Vydavateľstvo Michala Vaška 2007, 386 s Recenzia - litcentrum.sk Zborník k storočnici Ladislava Hanusa, pdf. Baláž, Anton. (ed.): Una figura di spicco nel pensiero cristiano europeo: Ladislav Hanus (1907 - 1994) nel calendario delle ricorrenze culturali dell UNESCO. 2007, 96 s.