Rok 2021 (MMXXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok mieru a dôvery, Medzinárodný rok kreatívnej ekonomiky pre udržateľný rozvoj, Medzinárodný rok ovocia a zeleniny a Medzinárodný rok eliminácie detskej práce.
Udalosti 1. január Portugalsko sa ujalo predsedníctva EÚ európskymi hlavnými mestami kultúry roku 2021 sa stali rumunské mesto Temešvár, grécke Elefsina a srbský Nový Sad 4. január – britský súd zamietol žiadosť USA o vydanie spoluzakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. USA sa proti rozsudku odvolali. 5. január – po skončení samitu Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom a Ománskom zálive obnovili Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Bahrajn a Egypt diplomatické styky s Katarom 6. január – spoločné zasadania komôr Kongresu USA bolo prerušené kvôli prieniku priaznivcom Donalda Trumpa do rokovacej sály, útok na budovu Kapitolu si vyžiadal päť ľudských životov 9. január – neďaleko Jakarty sa do Jávskeho mora zrútil Boeing 737 indonézskych aerolínií, na palube bolo 62 ľudí 10. január v kyrgizských prezidentských voľbách zvíťazil doterajší premiér Kirgizska Sadyr Žaparov. Paralelne s prezidentskými voľbami sa v Kirgizsku konalo aj referendum o forme vlády. severokórejsky vodca Kim Čong-un bol na zjazde Kórejskej strany práce (KSP) zvolený generálnym tajomníkom strany 11. január – vyšiel apoštolský list motu proprio Spiritus Domini, ktorým pápež František ustanovil, že ministériá lektorátu a akolytátu budú prístupné aj ženám, došlo tak k pozmenieniu kán. 230 §1 CIC 12. január – Marian Kočner a Pavol Rusko boli potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu právoplatne odsúdení na 19 rokov odňatia slobody za falšovanie zmeniek TV Markíza. 13. január Snemovňa reprezentantov odhlasovala 222 hlasmi podanie v poradí druhej ústavnej žaloby na prezidenta USA Donalda Trumpa. Stalo sa tak po jeho telefonáte s tajomníkom štátu Georgia Bradom Raffenspergerom, v ktorom ho Trump žiadal, aby preňho našiel hlasy, a po vpáde demonštrantov podporujúcich Trumpa do budovy Kapitolu. v Kalábrii sa začal proces s mafiou ’Ndrangheta s viac ako 350 obžalovanými. Ide tak o najväčší proces s mafiou od 80. rokov 20. storočia. estónsky premiér Jüri Ratas oznámil rezignáciu pre korupčný škandál, v ktorom figuruje jeho strana Estónska strana stredu 14. január strana Italia Viva politika Mattea Renziho opustila taliansku vládu premiéra Giuseppeho Conteho, vláda sa ocitla v kríze, vláda stratila väčšinu v senáte juhokórejský najvyšší súd potvrdil 20-ročný trest väzenia pre bývalú juhokórejskú prezidentku Pak Kun-hje 15. január uplynulo 20 rokov od spustenia Wikipédie, slobodnej internetovej encyklopédie. Všetky jej jazykové mutácie viac než 55 miliónov článkov. Rusko odstúpilo od Zmluvy o otvorenom nebi. Urobilo tak po tom, ako od zmluvy v roku 2020 odstúpilo USA. Dohoda sa zameriava na prieskumné lety zamerané na budovanie vzájomnej dôvery monitorovaním vojenských aktivít holandská vláda premiéra Marka Rutteho pre škandál okolo prídavkov na deti podala demisiu 16. január novým predsedom nemeckej strany Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) sa stal Armin Laschet horolezci prvýkrát v histórii zdolali vrchol hory K2 v priebehu zimy 18. január ruský súd vzal do väzby ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Stalo sa tak po tom, čo sa po rehabilitácii po otrave novičokom vrátil z Nemecka do Ruska Nasledujúce dni sa v Rusku uskutočnilo viacero väčších protestov, ktoré sprevádzalo masové zatýkanie Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) odobrala Bielorusku právo spoluorganizovať Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2021. Dôvodom sú súčasná politická a epidemiologická situácia v krajine vzhľadom na bezpečnosť účastníkov. 19. január – ruská opozícia zverejnila na kanáli Youtube investigatívny filmový dokument Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki. Kremeľ údaje vo videu poprel. 20. január – konala sa inaugurácia prezidenta a viceprezidenta Spojených štátov. Joe Biden sa stal 46. prezidentom Spojených štátov a Kamala Harrisová sa stala 47. viceprezidentom, prvou ženou na tomto poste. 21. január – po protestoch verejnosti rezignoval mongolský premiér Uchnaagijn Chürelsüch. Stalo sa tak v súvislosti s pandémiou COVID-19 pre rozhorčenie verejnosti nad liečením rodičky a jej novonarodeného dieťaťa. V tejto súvislosti odstúpili aj vicepremiér zodpovedný za pandemické opatrenia, minister zdravotníctva a riaditeľ nemocnice. 24. január – v Portugalsku sa konali prezidentské voľby. U v prvom kole ich vyhral úradujúci prezident Marcelo Rebelo de Sousa 26. január počet potvrdených prípadov COVID-19 presiahol na celom svete 100 miliónov taliansky premiér Giuseppe Conte odstúpil v súvislosti s politickou krízou v Taliansku z funkcie. státisíce indických roľníkov protestovalo v Novom Dillí proti poľnohospodárskym reformám. Demonštranti prerazili policajné zátarasy a prenikli do historického komplexu Červenej pevnosti. Policajti protestujúcich rozháňali pomocou slziaceho plynu. v Estónsku zložila prísahu nová vláda, premiérkou sa ako prvá žena v histórii krajiny stala Kaja Kallasová 27. január – Rusko ratifikovalo predĺženie zmluvy o kontrole jadrových hlavíc (tzv. START 3), stalo sa tak po urýchlených rokovaniach s Washingtonom v priebehu predošlého týždňa 31. január – Nguyễn Phú Trọng bol po tretíkrát zvolený za generálneho tajomníka Komunistickej strany Vietnamu. 1. február – v Mjanmarsku sa uskutočnil štátny prevrat. Armáda na čele s generálom Min Aun Hlainom prevzala moc po tom, čo zadržala vrchných predstaviteľov štátu a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav. 2. február – ruského opozičného politika Alexeja Navaľného poslal súd na 3,5 roka do väzenia za údajné porušenie podmieneného trestu. 10. február – čínska sonda Tchien-wen-1 úspešne vstúpila obežnú dráhu Marsu. 12. február – novým premiérom Talianska sa stal Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky. 13. február – Senát USA v rámci procesu impeachmentu rozhodol, že bývalý americký prezident Donald Trump nie je vinný z podnecovania k vzbure. Hlasovanie sa skončilo v pomere 57 ku 43. Ku kladnému rozhodnutiu chýbalo 10 hlasov. 14. február Guinejská vláda vyhlásila stav pandémie eboly. Ide o prvé známe prípady od epidémie v rokoch 2013 až 2016 v Katalánsku sa uskutočnili voľby do regionálneho parlamentu. Tesnými víťazmi sa stali socialisti, väčšinu však získali strany sľubujúce nezávislosť Katalánska. 15. február – bývalá nigérijská ministerka financií Ngozi Okonjová-Iwealová bola menovaná generálnou riaditeľkou Svetovej obchodnej organizácie. 18. február – pristávací modul misie Mars 2020 s robotickým vozidlom Perseverance a dronom Ingenuity pristál na Marse v oblasti krátera Jezero. 19. február – Spojené štáty sa opätovne pripojili k Parížskej dohode. 21. február – v Líbyi sa uskutočnil neúspešný pokus o atentát na ministra vnútra Fathího Bašaghu 22. február – v Konžskej demokratickej republike zabili talianskeho diplomata Lucu Attanasia. Zavraždený bol pri útoku na konvoj misie MONUSCO v národnom parku Virunga. Krajinu už desaťročia sužujú boje súperiacich ozbrojených skupín. 23. február – v prezidentských voľbách v Nigeri zvíťazil bývalý minister vnútra Mohamed Bazoum. 1. marec – bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol odsúdený za korupciu a obchodovanie s vplyvom. 5. marec – Litva odmietla vydať bieloruskú opozičnú političku Svetlanu Cichanovskú, ktorá sa po prezidentských voľbách a protestoch v Bielorusku dlhodobo zdržiava v exile. 6. marec – uplynul jeden rok od prvého zaznamenaného prípadu nákazy ochorením COVID-19 na Slovensku. 7. marec – v celokrajinskom švajčiarskom referende schválili voliči zákaz zahaľovania tvárí na verejnosti. Zákaz podporilo viac ako 52 % voličov. 8. marec – pápež František ukončil historicky prvú pápežskú návštevu Iraku. Počas návštevy ako prvý rímsky pápež celebroval omšu podľa chaldejského obradu. V Iraku sa stretol so šiítskym ajatolláhom Alím Sístáním a prezidentom Barhamom Sálihom. Ohlásil zároveň záujem navštíviť v septembri 2021 Slovensko. 19. marec – v Katolíckej cirkvi sa začal Rok rodiny (), ktorý potrvá do 26. júna 2022. 21. marec – slovenská lyžiarka Petra Vlhová vyhrala Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021. 22. marec – nosná raketa Sojuz-2.1a vyniesla z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane na obežnú dráhu 38 satelitov vrátane druhej slovenskej družice GRBAlpha. 29. marec – po šiestich dňoch sa podarilo uvoľniť kontajnerovú loď Ever Given, ktorá blokovala priechod Suezským prieplavom.
30. marec – premiér SR Igor Matovič podal po koaličnej kríze demisiu. Vo funkcii ho nahradí doterajší minister financií Eduard Heger. 1. apríl – prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Eduarda Hegera. 2. apríl – železničná nehoda pri meste Chua-lien na Taiwane si vyžiadala približne 50 obetí. 7. apríl – dánske kráľovské letectvo prevzalo na základni Fort Worth prvú stíhačku piatej generácie Lockheed Martin F-35 Lightning II z plánovanej dodávky 27 strojov. 9. apríl – po erupcii sopky Soufrière na karibskom ostrove Svätý Vincent bolo evakuovaných približne 16 000 ľudí. 11. apríl – iránske jadrové zariadenie pri mesta Natanz ohlásilo problémy s elektrickou distribučnou sústavou. Irán obvinil Izrael z jadrového terorizmu, konkrétne kybernetického útoku, ktorý v zariadení spôsobil explóziu. 16. apríl – Raúl Castro oznámil odchod z postu lídra Komunistickej strany Kuby, čím končí dominancia rodiny Castrovcov, trvajúca od Kubánskej revolúcie. 17. apríl – Česko vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády, pre podozrenie, že ruská tajná služba bola zapletená do výbuchov muničných skladov v roku 2014. 19. apríl – robotický vrtuľník NASA Ingenuity vykonal na Marse prvý let motorového lietadla mimo planétu Zem. 23. apríl – SpaceX Crew-2, druhý operačný let kozmickej lode Crew Dragon, odštartoval so 4-člennou posádkou z Kennedyho vesmírneho strediska k ISS. 29. apríl – z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan Čína úspešne vypustila na nízku obežnú dráhu Zeme základný modul Tchien-che svojej kozmickej stanice Tchien-kung. 30. apríl – pri davovej tlačenici počas osláv sviatku Lag ba-omer na izraelskej hore Meron zomrelo najmenej 44 ľudí. 3. máj – v Mexiku sa pod súpravou metra na linke 12 zrútil most, zahynulo 25 ľudí a desiatky boli zranené. 11. máj – pri útoku bývalého študenta na gymnázium v Kazani zomrelo deväť ľudí. 18. – 22. máj – Eurovision Song Contest 2021 v holandskom Rotterdame 21. máj – začalo sa prímerie medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamás. Prímerie ukončilo násilné boje, ktoré medzi stranami vypukli v súvislosti s hrozbou vysťahovania niekoľkých palestínskych rodín z predmestia Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme. 21. máj – 6. jún – 84. majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v lotyšskej Rige 22. máj erupcia sopky Nyiragongo v Konžskej demokratickej republike si vyžiadala 15 obetí, láva zničila stovky domov na predmestiach Gomy. čínske vozidlo Zhurong sondy Tchien-wen-1 zišlo na povrch Marsu, čím sa Čína stala iba druhou krajinou sveta, ktorá úspešne vyslala pohybujúceho sa robota na inú planétu. 23. máj – bieloruské úrady zadržali novinára a disidenta Ramana Prataseviča potom, čo prinútili núdzovo pristáť lietadlo, ktorým cestoval z Grécka do Litvy. začiatok júna – v africkej Botswane bol objavený tretí najväčší známy diamant na svete 1. jún – pápež František promulgoval apoštolskú konštitúciu Pascite gregem Dei (Paste Božie stádo), ktorou novelizoval Kódex kánonického práva. Novela priniesla zmeny v trestnom práve Latinskej katolíckej cirkvi. 2. jún – v Izraeli sa konali prezidentské voľby, voľby vyhral Jicchak Herzog 7. jún – kozmická sonda Juno vykonala prelet okolo Jupiterovho mesiaca Ganymede s priblížením na 1 038 km.