Štandardná varieta alebo štandard alebo štandardná forma (jazyka) alebo bežná varieta je (v deleniach jazyka podľa Horeckého a podobných deleniach) je varieta/forma národného jazyka používaná v každodennom pracovnom a mimopracovnom styku. Na rozdiel od spisovnej variety je výraznejšie regionálne diferencovaná, podľa niektorých názorov v slovenčine možno hovoriť o západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom variante štandardnej variety. V slovenčine je štandardná varieta v podstate identická s hovorovým štýlom jazyka.
Delenie jazyka podľa Horeckého a podobne je takéto: spisovná varieta (celonárodná spisovná forma) - štandardná varieta (štandardná spisovná forma) - subštandardná varieta (subštandardná spisovná forma) [- nadnárečová varieta (nadnárečová forma)] - nárečová varietu (nárečovú formu) [- a ako špecifická skupina jazyk umeleckej literatúry].
Horecký vymedzuje štandardnú varietu (uňho "štandardná forma") pre slovenčinu týmito znakmi: zachovávanie gramatickej stavby zhodnej so spisovnou formou nezachovávanie zásady vzornej výslovnosti voľné používanie niektorých väzieb (zahájiť činnosť). prenikanie niektorých českých slov ako citátov (presňidáfka); vznik a používanie veľa neologizmov (pripomienkovať) na rozdiel od spisovnej variety prevláda hovorená podoba ľahšia infiltrácia z iných jazykov (závisieť na niečom; kočka)
Pozri aj spisovný jazyk
Zdroje
slovenský jazyk. In:
Kategória:Jazyk