Jakubov (nemecky Jakobsdorf) je obec na Slovensku v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Leží na Záhorí, na Borskej nížine, neďaleko hranice s Rakúskom; obcou preteká riečka Malina. V písomných prameňoch sa obec prvýkrát spomína v roku 1460.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba zo 17. storočia a opustený židovský cintorín. Obyvatelia sa v minulosti živili najmä poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a pestovaním konope.
Názov Podľa miestnej tradície sa svätý Jakub dostal do týchto končín v čase, keď sa apoštoli rozišli do sveta, a veriaci mu pod veľkými lipami, kde si odpočívali cestujúci smerujúci do Viedne, postavili sochu. Názov obce zodpovedá patrónovi, svätému Jakubovi; už rok 1553 zachytáva latinský tvar Villa sancti Jacobi (dedina svätého Jakuba). NaZáhorí zdôrazňuje, že ide o slovenský názov doložený oveľa skôr, než sa pri podobných obciach zvyčajne uvádza.
Rok Podoba názvu 1460 Jakabfalwa (e-obce uvádza aj podobu Jablam; ZMO a Beliana Jacabfalwa) 1553 Villa sancti Jacobi 1773 Jakuben 1786 Jakubow začiatok 19. storočia Jakubow, nemecky Jakobsdorf 1920 Jakubové od 1927 Jakubov
Geografia Jakubov leží na Borskej nížine na západnom Slovensku, neďaleko hranice s Rakúskom. Vzdialenosť od Malaciek sa v zdrojoch uvádza rôzne: ZMO uvádza približne 6 km na západ od Malaciek, NaZáhorí 9 km; od Bratislavy je to podľa NaZáhorí okolo 34 km. Nadmorská výška je podľa infoboxu 149 m, NaZáhorí uvádza 154 m. Územím preteká Malina. Vo východnej časti katastra sa nachádzajú Jakubovské rybníky, ktoré ZMO označuje za významné hniezdisko a migračné územie vodného vtáctva na Záhorí, a bývalá štrkovňa, dnes jazero využívané na kúpanie a vodné športy. NaZáhorí spomína v okolí aj chránené územia Bogdalický vrch a Feldský les.
Dejiny Osídlenie v staršom období Územie dnešného Jakubova bolo podľa e-obce osídlené už v rímsko-barbarskom období a neskôr Slovanmi v čase Veľkej Moravy.
Stredovek a raný novovek Obec sa v písomných prameňoch spomína v roku 1460 ako Jakabfalwa. V roku 1553 patrila Serédiovcom a plaveckému panstvu a mala 16 port. Beliana uvádza, že patrila Serédiovcom a plaveckému panstvu, neskôr malackému; obyvatelia sa živili prácou v lesoch a poľnohospodárstvom.
Pôvodne renesančný kostol sv. Filipa a Jakuba postavili v rokoch 1641 – 1644.
18. a 19. storočie Podľa NaZáhorí obec v roku 1703 úplne zhorela; e-obce uvádza roky 1703 – 1711, ZMO len všeobecne 18. storočie. V roku 1720 tu bol mlyn a 22 daňovníkov, v roku 1724 vznikla farnosť. Pred rokom 1769 pristavali ku kostolu nové presbytérium v barokovom slohu.
V roku 1828 mala obec 120 domov a 868 obyvateľov. Na panstve boli v 19. storočí dva kaštiele. NaZáhorí cituje správy grófa Pálffyho o pomeroch poddaných spred zhruba 250 rokov, podľa ktorých mali poddaní voľný prístup k drevu a náradie si vyrábali sami.
Obyvatelia obce, podobne ako obyvatelia širšieho okolia (Malacky, Vysoká pri Morave, Kostolište, Láb, Zohor), pestovali konope. Toto tzv. slovenské konope bolo považované za mimoriadne jemné a kvalitné a vozilo sa až do stredoslovenských banských miest; konopný semiačkový olej sa zasielal do Viedne pre mestský osvetľovací ústav.
20. storočie Za prvej Česko-Slovenskej republiky pracovala väčšina obyvateľov v lesoch a menšia časť v poľnohospodárstve. Úradný názov Jakubov sa ustálil v roku 1927. V roku 1903 kostol rozsiahlo prestavali v novogotickom slohu (nová veža a južná prístavba), v roku 1935 posvätili na ľavej strane kostola pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Dianie v obci po roku 1945 zachytáva obecná kronika, ktorá pokrýva roky 1945 – 2013 a má 406 strán; viedli ju kronikárky Naďa Považanová, Augusta Chrappová a Anna Petrášová.
Obyvateľstvo K 31. decembru 2011 mala obec 1 496 obyvateľov (748 mužov a 748 žien), z toho 246 detí, 937 osôb v produktívnom veku a 313 seniorov. NaZáhorí uvádza približne 1 600 obyvateľov.
Pamiatky Kostol sv. Filipa a Jakuba Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, pôvodne renesančná jednoloďová stavba z rokov 1641 – 1644. Pred rokom 1769 k nemu pristavali nové presbytérium (barok). Pri prestavbe v roku 1903 dostal vežu s ihlancovou strechou a južnú prístavbu; fasády sú hladké s oporami a okná lomené, vnútorné vybavenie je z roku 1903 a kazateľnica je barokovská z druhej polovice 18. storočia. Kostol nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.
Ďalšie pamiatky Socha Panny Márie z 19. storočia. Pamätník obetiam prvej svetovej vojny pri kostole (posvätený 1935). Opustený židovský cintorín. Záhorské múzeum uvádza, že v roku 1998 tu ostalo len zopár voľne položených podstavcov po náhrobkoch, ktoré približne určovali plochu cintorína.
Inštitúcie a šport V obci sú základná škola, materská škola, knižnica, pošta, telocvičňa a futbalové ihrisko; obec má vodovod, plynofikáciu a kanalizáciu napojenú na čistiareň odpadových vôd. Pôsobí tu zariadenie pre seniorov Dom Svitania, poľovnícky spolok, rybárska organizácia a futbalový klub TJ Záhoran Jakubov.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kronika obce Jakubov (1945 – 2013) na e-kroniky.sk
Kategória:Obce okresu Malacky