Borinka (hist. slov. Pajštún, Kvetov) je obec na Slovensku v okrese Malacky, ležiaca asi severne od Bratislavy v doline Stupavského potoka na juhozápadnom okraji Malých Karpát. na západ od obce leží mesto Stupava, pod ktoré aj katastrálne patrí. Nad dedinou sa vypína zrúcanina hradu Pajštún z 13. storočia, patriaca do katastrálneho územia mesta Stupava, ktorá bola vypálená napoleonskými vojskami na začiatku 19. storočia. Udávajú sa roky 1809, 1810 aj 1811. Asi východne od obce na ostrohu vrchu Úboč sa nachádza zrúcanina Dračieho hrádku.

Nachádza sa tu významná chatová oblasť, hrad Pajštún využívajú horolezci, turisti, z hradu je krásny výhľad na okolie, vidno až do Rakúska na známy zámok Schloßhof.

V obci je rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1864 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1750. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1273, iné zdroje uvádzajú rok 1314.

Názov Názov obce súvisí s maďarským Borostyánkő, ktoré sa podľa portálu NaZáhorí odvodzuje od slova pre jantár a nie od borovice. Obec je doložená pod mnohými podobami: Borynka (1273), Perustian / Parastian (1284), Pelystan (1314), Burustian (1322), Prostyan (1390), Borostyan / Peylenstain (1439) a Borostyankw (1476); používali sa aj nemecké podoby Plauenstein, Ballestien či Pallenstein a názov Stupawský Podzámek.

Geografia Borinka leží v doline Stupavského potoka na juhozápadnom okraji Malých Karpát, v nadmorskej výške 263 metrov (portál NaZáhorí uvádza 203 m). Kataster má rozlohu 15,79 km² (1 579 ha). Obec sa vyvinula v podhradí hradu Pajštún, ktorý stojí na vápencových skalách vo výške 486 m n. m. Nad obcou sa rozprestiera Borinský kras so Zbojníckou jaskyňou a hájovňa Medené Hámre.

Dejiny Stredovek Osada vznikla v podhradí hradu Pajštún. Hrad vybudoval podľa novších poznatkov v poslednej tretine 13. storočia Rugerius z Tallesbrunnu; niektoré publikácie uvádzajú ako zakladateľku roku 1230 čiernu kráľovnú Konštanciu. Prvá písomná zmienka o obci je podľa obce z roku 1273 (Borynka), Združenie miest a obcí Záhorskej oblasti, NaZáhorí a portál SP21 však ako prvú zmienku uvádzajú rok 1314, keď obec patrila k pajštúnskemu panstvu.

Novovek Panstvo Pajštún Kráľ Žigmund daroval hrad ešte pred rokom 1390 Petrovi Svätojurskému (Szentgyörgyi). Po vymretí rodu v roku 1543 sa hradu ujal ako kastelán Gašpar Serédy, v roku 1552 dostal hrad od kráľa Ferdinanda I. Eck Salm. Roku 1600 dostala hrad Mária Fugger, vdova po Mikulášovi Pálffym; Pavol Pálffy ho podľa NaZáhorí získal roku 1619, neskôr sa stal uhorským palatínom a v 17. storočí ho dal rozsiahlo prestavať. Podľa NaZáhorí bol hrad v rokoch 1592 – 1867 vo vlastníctve Pálffyovcov.

Hrad zanikol počas napoleonských vojen: v júni 1809, keď francúzske vojská obsadili Bratislavu, ho podľa obecného webu pred odchodom vyhodili do vzduchu; iné zdroje uvádzajú rok 1810. K hradu sa viažu povesti o nočnom rytierovi, o Gašparovi Serédym a o krutom kastelánovi Tupíkovi.

Hospodárstvo a remeslá V roku 1828 mala obec 98 domov a 698 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna a uhlia a výrobou dreveného riadu a metiel, ktoré predávali v Bratislave a okolí. V 18. storočí tu fungovala pracháreň, papiereň, tehelňa, skláreň a píla. Významnou lokalitou boli od roku 1719 Medené Hámre, kde sa vyrábali medené výrobky; s ich rozvojom sa spájajú senátor Johann Mayer a Mikuláš V. Pálffy.

20. storočie Roku 1950 vzniklo v obci jednotné roľnícke družstvo. Roku 1936 dal biskup Michal Bubnič z Borinky podnet na stavbu kalvárie; jej projekt vypracoval architekt František Florians s odhadovanými nákladmi 80 000 Kčs. V roku 1947 previezli Bubničove telesné pozostatky do rodnej obce.

21. storočie V rokoch 2023 – 2024 obec obnovila materskú školu (zateplenie s fotovoltaikou), vybudovala nové autobusové zastávky a cyklotrasu, pripravila monografiu obce a dala vyraziť pamätné žetóny v kremnickej mincovni.

Vývoj počtu obyvateľov Rok Počet obyvateľov 1828 698 1869 696 1880 727 1890 784 1900 902 1910 938 1921 856 1930 899 1940 851 1948 824 1961 932 1970 793 2001 507 2011 519 2021 886 Hustota zaľudnenia je približne 48,2 obyvateľa na km². Starosta Miroslav Paulen upozornil, že mnohí trvale žijúci obyvatelia si neregistrujú pobyt v obci, a obec tak prichádza o podielové financovanie. Väčšina ekonomicky aktívnych obyvateľov dochádza za prácou do Bratislavy.

Pamiatky Kostol Božského Srdca Ježišovho Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol prestavaný na stredovekých základoch v roku 1864; v období prvej republiky ho rozšírili o transept. Má asymetricky umiestnenú vežu s vysokou ihlanovitou strechou a hladké fasády. Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Zo starého vybavenia sa zachovali dva klasicistické obrazy – portrét biskupa z konca 18. storočia a obraz sv. Martina z roku 1827.

Kaplnky a sochy Obec uvádza barokovú kaplnku sv. Michala Archanjela, výnimočnú ukážku rustikálneho baroka; podľa NaZáhorí a ZMO bola postavená roku 1743, podľa SP21 bola vysvätená roku 1734. V staršom texte sa uvádza aj kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1750, ktorú dostupné zdroje nepotvrdzujú. V Medených Hámroch stojí socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1731.

Hrad Pajštún a Dračí hrádok Zrúcanina hradu Pajštún (486 m n. m.) je dominantou okolia, strážila severozápadnú hranicu Uhorska. Dračí hrádok je stredoveké opevnenie z 13. storočia (podľa SP21 možno aj rímskeho pôvodu) nad údolím Medených Hámrov.

Rodáci Michal Bubnič (* 22. máj 1877 Pajštún – † 22. február 1945 Rožňava), diecézny biskup rožňavský; vysvätený za kňaza roku 1900 v Ostrihome, od 30. októbra 1925 apoštolský administrátor a od 1. októbra 1939 sídelný biskup v Rožňave. Po mučení partizánmi 9. januára 1945 zomrel a jeho ostatky previezli v máji 1947 do Borinky, kde ich uložili v kaplnke pri kostole. Bea Littmannová (* 4. september 1929 Medené Hámre – † 24. apríl 2018), slovenská speváčka; od roku 1946 členka zmiešaného zboru Československého rozhlasu, od roku 1947 členka tria Tri dievčatká, od roku 1957 členka zboru Slovenskej filharmónie. Medzi jej piesne patria „Najkrajšia hviezdička“, „Nebolo to náhodou“, „Ružičky červené“ a „Široká cestička“.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

História obce – oficiálna stránka obce

Kategória:Obce okresu Malacky Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0702