Inflácia sa dnes najčastejšie chápe ako (spravidla nekrátkodobý) rast celkovej cenovej hladiny na danom území (spravidla v nejakom štáte). Existujú však aj mnohé iné definície inflácie - podrobnosti pozri nižšie v kapitole Definícia.
Percentuálny rast celkovej cenovej hladiny, presnejšie: percentuálny rast cenového indexu merajúceho infláciu, sa nazýva miera inflácie (iné názvy: inflácia v percentách, percentuálna inflácia, inflácia).
Ak je na danom území prítomná inflácia podľa vyššie uvedenej definície (čiže ak na danom území rastie celková cenová hladina), znamená to, že napríklad za 1 peňažnú jednotku (napr. 1 euro) sa dá v priemere kúpiť menej tovarov či služieb než v minulosti, inými slovami: daná peňažná jednotka (euro) má menšiu kúpnu silu (čiže hodnotu) než v minulosti.
V bežnej reči často dochádza k zámene pojmu inflácia s pojmom celková cenová hladina alebo s pojmom rast ceny jednotlivého tovaru - podrobnosti pozri v kapitole Definícia.
Infláciu skúma ekonómia, najmä makroekonómia a významná je aj v rámci národného účtovníctva. Meria ju obyčajne štatistický úrad daného štátu či zoskupenia štátov.
Zabezpečovaním tzv. cenovej stability (čiže zabezpečovaním nízkej až nulovej inflácie) sú poverené najmä centrálne banky, napríklad Európska centrálna banka v EÚ alebo Federal Reserve System v USA.
Antonymom pojmu inflácia je deflácia (záporná inflácia). Dezinflácia je znižovanie miery inflácie. Reflácia je stav, ktorý nastane po deflácii, keď sa ceny vracajú na pôvodnú úroveň. Prispôsobovanie výšky príjmov (dôchodkov, miezd) výške inflácie sa nazýva valorizácia.
Etymológia Slovenské slovo inflácia je doložené od prvých rokov 20. storočiaPELIKÁN, J. Rozhodné slovo upravené na veriacich cirkve Slov. evanj. a. v. Sv. Petra a Pavla v Chicago Ill. Pittsburg: P.V.Rovnianek, 1906. S. 145, bežne až od 20. rokov 20. storočia. Vzniklo - pravdepodobne prostredníctvom nemeckého slova Inflation, doloženého od konca 19. storočia - prevzatím anglického slova inflation (významy: inflácia, nadmerný rast, vzdutie, nafúknutie). Toto anglické slovo sa v ekonomickom význame vyskytuje od roku 1838 (v ostatných významoch sa vyskytuje už od stredoveku) a vzniklo ako podstatné meno odvodené od latinského slova inflare (význam: nafúknuť, naduť).
Definícia Definícií inflácie existuje v literatúre nespočetné množstvo. Najčastejšie z nich sú tieto: 1. Podľa súčasnej najbežnejšej definície je inflácia (spravidla nekrátkodobý) rast celkovej cenovej hladiny danej ekonomiky, čiže (nekrátkodobý) všeobecný nárast cien statkov (nielen jedného či niekoľkých málo statkov), spravidla okrem aktív (pozri bod 2). Inými slovami: inflácia je (nekrátkodobý) pokles vnútornej kúpnej sily meny (resp. peňazí). Keďže sa kúpna sila meny (resp. peňazí) alternatívne označuje ako hodnota peňazí (resp. meny), dá sa predchádzajúca veta formulovať aj tak, že inflácia je (nekrátkodobý) pokles vnútornej hodnoty peňazí (resp. meny), čiže vnútorné znehodnotenie meny (resp. peňazí). Táto definícia sa niekedy označuje aj názvom cenová inflácia - porov. nižšie. 2. Občas sa do pojmu cenová hladina, a teda aj do z neho odvodeného pojmu inflácia, zahŕňajú aj ceny tzv. aktív, t. j. ceny napr. nehnuteľností, akcií, bitcoinu či zlata. Samotný všeobecný rast cien aktív sa (bez ohľadu na to, či sa zahrnie alebo nezahrnie do celkového pojmu inflácia) niekedy označuje ako inflácia (cien) aktív (angl. asset (price) inflation). 3. Niekedy sa infláciou myslí len tzv. spotrebiteľská inflácia či inflácia spotrebiteľských cien (angl. consumer (price) inflation), čiže (nekrátkodobý) rast len cien meraných indexom spotrebiteľských cien. Opakom spotrebiteľskej inflácie je najmä tzv. inflácia výrobných cien (táto je zahrnutá v bode 1 spolu so spotrebiteľskou infláciou) a už spomínaná inflácia aktív. Treba dodať, že v mnohých textoch sa spotrebiteľská inflácia naopak nepovažuje za úplne to isté ako inflácia, ale slúži len ako dôležitá aproximácia inflácie definovanej podľa bodu 1, keďže spotrebiteľská inflácia tvorí hlavnú časť inflácie definovanej podľa bodu 1 (porov. napríklad nižšie kapitolu Meranie inflácie). 4. Nekrátkodobosť spomínaná v definícii č. 1 sa v detailoch chápe rôzne. Niekedy sa napríklad chápe tak, že infláciou je len rast celkovej cenovej hladiny za obdobie minimálne 3 či 4 rokov. V takom prípade pojem inflácia viac-menej splýva s (nejasne definovaným) pojmom jadrová inflácia (angl. core inflation). Táto definícia sa niekedy formuluje tak, že inflácia je trvalý rast celkovej cenovej hladiny. 5. Niekedy sa definícia podľa bodov 1 - 4 dopĺňa o podmienku, že inflácia musí presahovať istú minimálnu úroveň, obyčajne 1-2 % za rok. 6. Niekedy sa inflácia definuje ako stav nerovnováhy či "napätia" v ekonomike, ktorý vznikol tým, že pri doterajšej celkovej cenovej hladine (čiže pri starých cenách) celkový dopyt po statkoch v ekonomike prevyšuje celkovú ponuku statkov v ekonomike, bez ohľadu na to, či toto prevyšovanie vzniklo nejakou zmenou na strane dopytu alebo nejakou zmenou na strane ponuky. Následkom tejto nerovnováhy môže byť podľa okolností a) rast reálneho HDP, alebo b) rast celkovej cenovej hladiny kombinovaný s rastom reálneho HDP, alebo c) (ak sa ponuka, čiže vyrábané množstvo, statkov v ekonomike z rôznych dôvodov nedá - buď vôbec alebo počas sledovaného obdobia - fyzicky zmeniť) iba rast celkovej cenovej hladiny, alebo d) (ak sa nedá fyzicky meniť ponuka ani sa z nejakého dôvodu, obyčajne v dôsledku štátneho zásahu, nedajú meniť ceny) nedostatok statkov na trhu, prejavujúci sa napríklad dlhými radmi pred obchodmi. Tieto následky vyplývajú z jednoduchého faktu, že dopyt i ponuka je tu chápaná ako "množstvo statku krát cena tohto statku" pre všetky statky ekonomiky dohromady, takže ak sa má čokoľvek v tomto modeli zmeniť, vždy sa môže meniť iba množstvo alebo iba cena alebo oboje (t. j. zmena sa rozloží na množstvo a cenu). Porovnaj aj bod 10. 7. Monetaristická škola (kvantitatívna teória peňazí) vychádza z (veľmi sporného) predpokladu, že jediným determinantom dopytu po statkoch je množstvo peňazí v ekonomike. V takom prípade sa definícia inflácie č. 6 redukuje do podoby, že inflácia je stav, keď je v ekonomike príliš vysoké množstvo peňazí v pomere k množstvu obchodovaných statkov (čiže v pomere k celkovej ponuke statkov). Rast celkovej cenovej hladiny v dôsledku rastu množstva peňazí v ekonomike sa niekedy označuje aj názvom peňažná inflácia (angl. money inflation, monetary inflation); týmto názvom sa alternatívne označuje priamo rast množstva peňazí v ekonomike (bez ohľadu na to, či je spojený s rastom cien). 8. Pôvodne, t. j. v 19. storočí v USA, sa inflácia definovala ako nárast množstva papierových peňazí v pomere k množstvu cenného kovu (za ktorý boli tieto papierové peniaze vymeniteľné). Týmto kovom bolo zlato alebo striebro. Z tohto sa neskôr vyvinula definícia, rozšírená najmä na začiatku 20. storočia (ktorá sa ale sčasti vyskytuje dodnes, napr. v tzv. rakúskej škole a aj napr. v niektorých marxistických textoch), podľa ktorej je inflácia nárast množstva peňazí (t. j. ponuky peňazí) v obehu, a to najmä v pomere k rastu potrieb ekonomiky, čiže konkrétne v pomere k rastu potrieb tovarového obehu alebo k rastu dopytu po peniazoch alebo k rastu reálneho HDP a podobne. Definícia z predchádzajúcej vety niekedy (nie vždy) vychádza z (veľmi sporného) predpokladu, že rast celkovej cenovej hladiny je spôsobený vždy len rastom množstva peňazí v ekonomike (porov. kvantitatívna teória peňazí); v takom prípade je táto definícia podobná definícii č. 7, ale s tým rozdielom, že kým v bode 7 sa inflácia chápe ako stav nerovnováhy, v tomto bode 8 sa inflácia chápe ako nadmerný nárast množstva peňazí. Pozri aj bod 15. 9. Občas sa inflácia definuje ako pokles vonkajšej kúpnej sily meny (resp. peňazí), inými slovami: pokles vonkajšej hodnoty peňazí (resp. meny), čiže vonkajšie znehodnotenie peňazí (resp. meny). Vonkajšia kúpna sila meny je výmenný kurz danej meny, prípadne podľa niektorých názorov cena zlata v danej mene. Táto definícia je v istom zmysle opakom definície uvedenej v bode č. 1. 10. Niekedy sa pojem inflácia (podľa definície č. 6) obmedzuje na to, čo Keynes označoval ako skutočná inflácia (angl. true inflation) či absolútna inflácia (angl. absolute inflation; názvom absolútna inflácia sa však alternatívne označuje opak tzv. relatívnej inflácie). Inflácia podľa tejto definície je teda stav, keď rast celkového dopytu po statkoch (v pomere k celkovej ponuke statkov) spôsobuje len (lepšie povedané: už len) rast celkovej cenovej hladiny; tento stav spravidla nastáva pri plnej zamestnanosti. Opakom tu je pojem čiastočná inflácia (angl. semi-inflation), čo je stav, keď spomínaný rast dopytu spôsobuje sčasti rast reálneho HDP a sčasti rast celkovej cenovej hladiny; tento stav spravidla nastáva, keď je ekonomika pod úrovňou plnej zamestnanosti. 11. Niekedy sa pojem inflácia obmedzuje na neanticipovanú infláciu (porov. nižšie), t. j. inflácia je len neanticipovaný (nekrátkodobý) rast celkovej cenovej hladiny. 12. Niektorí autori (napr. z postkeynesovskej školy) obmedzujú pojem inflácia (úplne alebo takmer) len na nákladovú infláciu (v užšom zmysle), t. j. na infláciu spôsobenú rastom nákladov, a niektorí špecificky na mzdovú infláciu (pozri nižšie), čiže nákladovú infláciu, pri ktorej sú nákladmi mzdy. Dopytová inflácia podľa týchto autorov vôbec alebo takmer neexistuje. 13. Niekedy sa pojem inflácia obmedzuje na ireverzibilný rast celkovej cenovej hladiny, t. j. infláciou podľa tejto definície nie sú situácie, keď síce celková cenová hladina najprv narastie, ale potom sa z rôznych dôvodov (kvázi automaticky) znova vráti na pôvodnú úroveň. Takáto situácia môže napríklad nastať, keď zvýšenie miezd v ekonomike síce najprv spôsobí zvýšenie celkovej cenovej hladiny, ale výrobcovia pre zvýšené mzdové náklady zároveň znížia objem výroby, čo spôsobí zvýšenie nezamestnanosti, ktoré má za následok zhoršenie vyjednávacej pozície zamestnancov a teda zníženie miezd i celkovej cenovej hladiny späť na pôvodnú úroveň. Podľa tejto definície inflácie v uvedenej situácii teda nebola prítomná inflácia. 14. Ojedinele sa inflácia definuje ako (neoficiálna) štátna daň na držbu peňazí, t. j. inflácia je vlastne plánované opatrenie vlády na rýchly a efektívny transfer príjmov a bohatstva od obyvateľstva na štát. Táto definícia je dosť atypická, lebo sa tu vlastne jeden z dôsledkov (kvázi-zdanenie držby peňazí) inflácie podľa definície č. 1 prezentuje ako definícia inflácie. 15. Niektoré texty pojem inflácia rozširujú o špecifické javy nazývané potlačená inflácia, skrytá inflácia a relatívna inflácia (buď všetky naraz alebo len niektoré z nich). Tu možno zjednodušene rozlíšiť dva prípady: a) Niektoré z vyššie uvedených definícií zahŕňajú niektoré z týchto javov automaticky. Napríklad potlačenú infláciu zahŕňa definícia č. 6. Definícia č. 8 ju väčšinou tiež zahŕňa, najmä pokiaľ je formulovaná v podobe: inflácia je rozdiel medzi percentuálnym rastom množstva peňazí a percentuálnym rastom reálneho HDP. Táto definícia je totiž matematicky (v dôsledku rastovej verzie rovnice výmeny) to isté ako súčet percentuálneho rastu celkovej cenovej hladiny (P) a percentuálneho rastu obrátenej hodnoty rýchlosti obehu peňazí (1/V), pričom percentuálny rast celkovej cenovej hladiny je vlastne miera inflácie podľa definície č. 1 a percentuálny rast obrátenej hodnoty rýchlosti obehu peňazí je vlastne potlačená inflácia. b) Pri ostatných definíciách inflácie sa uvedené javy musia pridať do tej-ktorej definície ako špeciálne prípady. Napríklad definícia č. 1 síce normálne nezahŕňa potlačenú infláciu, ale možno nájsť napríklad aj jej variant, podľa ktorého je inflácia rast celkovej cenovej hladiny "či už voľný alebo dočasne brzdený", čím je do definície pridaná potlačená inflácia. 16. Slovo inflácia sa často používa ako synonymum termínu miera inflácie (pozri nižšie).