Česko-Slovensko

Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané ako Československo) bol vnútrozemský štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), kedy však mal svoju exilovú vládu v zahraničí.

Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska.PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210 Následné medzivojnové obdobie sa označuje ako prvá republika, pričom výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý česko-slovenský prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po Mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie Prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Vo zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý česko-slovenský prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná Spojencami.

Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorú si pripojil Sovietsky zväz. V rokoch 1948 až 1989 bola krajina súčasťou východného bloku s príkazovou ekonomikou a vládla tu komunistická strana. Od roku 1949 bola ČSR súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavská zmluva. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením ZSSR. Nasledovalo obdobie tzv. normalizácie, ktoré skončilo v novembri 1989 nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v rámci pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Česko-Slovensko stalo demokratickým štátom na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Dobové oficiálne názvy 28. 10. 191814. 11. 1918: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Česko-Slovensko/Československo 14. 11. 19181 6. 3. 1920: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Republika Česko-Slovenská/Republika Československá/Česko-Slovenská republika/Československá republika/Česko-Slovensko/Československo (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne so spojovníkom); zaužívané skratky RČS / ČSR / (?) Č-SR 6. 3. 192023. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky , (posledný príspevok); zaužívaná skratka bola ČSR 23. 11. 193815. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR (19401945 a) 194511. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR 11. 7. 196029. 3. 1990: Československá socialistická republika/Československo; zaužívaná skratka ČSSR 29. 3.23. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo;Pomlčková válka: Československo nebo Česko-Slovensko? Jak se válčilo o pomlčku a ignoroval pravopis pozri aj pomlčková vojna 23. 4. 199031. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFRČeská a Slovenská Federativní Republika. Zdá se vám, že vidíte pravopisnou chybu?

1:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.

Dejiny Periodizácia thumb|Tomáš Garrigue Masaryk, zakladateľ a prvý prezident Československej republiky thumb|Česko-slovenské légie vo Vladivostoku, 1918 thumb|Manifestácia pražského ľudu na Václavskom námestí, 28. október 1918 thumb|Busty T. G. Masaryka a M. R. Štefánika v Košiciach – oboch kľúčových osobností raného Česko-Slovenska

Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:

1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie): predvojnové obdobie demokracie: prvá česko-slovenská republika (19181938) predvojnové obdobie čiastočnej demokracie a autonómie Slovenska a Podkarpatska: druhá česko-slovenská republika (19381939) obdobie druhej svetovej vojny (faktický zánik štátu): Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (19391945) dočasné štátne zriadenie (19401945) povojnové obdobie čiastočnej demokracie: tretia česko-slovenská republika (19451948) obdobie vlády komunistickej strany (19481989) obdobie demokracie po období vlády komunistickej strany – obdobie ČSFR (19901992) Obdobie 19451960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 19601989 aj socialistické obdobie.

2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy): Československá republika/Česko-Slovenská republika (19181960 s výnimkou rokov 19391945) Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (19391945) Československá socialistická republika (19601989) Česká a Slovenská Federatívna Republika (19901992)

Udalosti

Politická geografia thumb|„Československo podľa mierových podmienok“ z roku 1920 thumb|Pamätná tabuľa venovaná vzniku Česko-Slovenska v Bratislave thumb|Zachovalý hraničný stĺp Československej republiky

Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.

Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal: v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku), na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)

Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.

Susedmi Česko-Slovenska teda boli: 19181939: Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko (do marca 1938) a Rumunsko 19451992: Nemecko (v rokoch 19491990 Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika), Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Sovietsky zväz (resp. v rokoch 19911992 Ukrajina)

Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia

thumb|„Malá, ale naša“ – Česko-Slovenská republika v rokoch 19381939

Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou Podkarpatskej Rusi, približne . Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo . Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo Českého masívu, alpínske horstvo Západných a sčasti Východných Karpát a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky Panónskeho panvového systému.Fordinál, K., Nagy, A., Maglay, J. a Malík, P., 2019: Československo na prehľadných geologických mapách. Geologické práce, Správy 133, s. 107 - 122

Príroda

Náboženstvo náhľad|312x312bod|Kostol svätého Ladislava v Nitre, kde boli v roku 1921 vysvätení prví slovenskí rímskokatolícki biskupi v Česko-Slovensku Ján Vojtaššák, Karol Kmeťko a Marián Blaha.

Počas celej existencie Česko-Slovensko nemalo žiadne oficiálne štátne náboženstvo. V Česko-Slovensku prevládala rímskokatolícka cirkev. Počas obdobia komunistického režimu v rokoch 1948 až 1989 dochádzalo k obmedzovaniu náboženskych práv a slobôd. Mnohí duchovní, rehoľníci a laickí veriaci boli prenasledovaní, väznení či popravení. Obeťami boli napr. Pavol Peter Gojdič, Vasiľ Hopko, Ján Vojtaššák, Metod Dominik Trčka, Ján Vojtaššák, Josef Toufar a ďalší. Dochádzalo k likvidácii rádov, reholí, cirkevného školstva, obmedzovaniu činnosti cirkví a zabavovaniu majetku. V roku 1950 bola gréckokatolícka cirkev zakázaná a zlúčená s pravoslávnou cirkvou. V tomto období existovali v Česko-Slovensku aj prúdy tajnej cirkvi, ktoré vyvíjali zakázanú náboženskú činnosť. Pred Druhou svetovou vojnou tu žila výrazná židovská menšina.

Územie dnešného Česka

Po rozpade Rakúsko-Uhorska začali na území dnešnej Českej republiky vznikať v rámci rímskokatolíckej cirkvi reformné prúdy, ktoré vyústili do vzniku Cirkvi československej husitskej, avšak rímskokatolícka cirkev si zachovala medzi cirkvami najvýraznejšie postavenie. Reformné prúdy výrazne ovplyvnili i sformovanie miestnej pravoslávnej cirkvi. Po rozpade Evanjelickej cirkvi v Rakúsku tu vznikla Českobratská cirkev evanjelická. Pôsobili tu i iné menšie cirkvi a náboženské spoločnosti. medzi nemeckým obyvateľstvom boli i veriaci starokatolíckej cirkvi. Postupne tu začali pribúdať obyvatelia bez vierovyznania alebo nepraktizujúci.

Územie dnešného Slovenska

Väčšina obyvateľov dnešného Slovenska sa hlásila k rímskokatolíckej cirkvi. Sformovala sa Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, ktorá existuje dodnes. Medzi obyvateľmi maďarskej národnosti žili veriaci Reformovanej kresťanskej cirkvi. Rusínske obyvateľstvo na Slovensku a obyvatelia Podkarpatskej Rusi sa hlásili k gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.

1918jeseň 1938: demokratická republika, unitárny štát jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu) 19401945: vláda v exile – pozri dočasné štátne zriadenie 19451948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. ľudová demokracia), centralistický štát 19481968: republika, komunistický štát (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy socializmus) 19691989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky) 19901992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)

Predstavitelia Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska Zoznam prezidentov Česko-Slovenska Zoznam vodcov Komunistickej strany Česko-Slovenska Zoznam ministrov zahraničných vecí Česko-Slovenska Zoznam vlád Česko-Slovenska Zoznam predsedov vlád Slovenska Zoznam predsedov slovenských parlamentov Zoznam predsedov vlád Česka

Štátne symboly

Ústavy

Hlavné mestá celý štát: Praha pre hlavné časti: Česko (od 1. 1. 1969 Česká socialistická republika resp. od marca 1990 Česká republika): od 1. 1. 1969 Praha Slovensko (od 1. 1. 1969 Slovenská socialistická republika resp. od marca 1990 Slovenská republika): od 22. 3. 1968 Bratislava

Administratívne členenie Krajiny a župy (1918/191931. 12. 1922) Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.: dnešné Česko: Česká krajina, Moravská krajina a Sliezska krajina

Česko-Slovensko

Źródło i licencja