Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (, dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori. Na západe hraničí s Nemeckom (), na juhozápade s Českom (), na juhu so Slovenskom (), na východe s Ukrajinou () a Bieloruskom (), na severovýchode s Litvou () a na severe s Ruskom (Kaliningradská oblasť, ). Okrem toho poľská hranica výhradnej ekonomickej zóny na Balte () hraničí so zónami Dánska a Švédska. Celková dĺžka poľských hraníc je .
Vzhľadom na rozlohu zaberá 69. miesto na svete a deviate v Európe. V počte obyvateľov je 34. najľudnatejšou krajinou svetaNationMaster.com 2003–2007, Poland, Facts and figures. Štát je rozdelený na 16 vojvodstiev (do 31. decembra 1998 na 49), ktoré sa delia na 380 powiatov (okresov) a 2 479 gmín (obcí).
Za dohodnutý rok založenia poľského štátu je často prijímaný rok 966 , v ktorom vládca Mešek I. prijal kresťanstvo. Poľsko sa stalo kráľovstvom v roku 1025 počas panovania Boleslava I. Chrabrého. V roku 1569 sa po uzavretí lublinskej únie stalo súčasťou únie s Litvou. Väčšiu časť svojej histórie bola Poľská republika nezávislým a mnohonárodnostným štátom s mnohými vierovyznaniami.
Štát pretrval do roku 1795, kedy bolo územie rozdelené medzi tri subjekty: Pruské kráľovstvo, Ruské impérium a Rakúsko (takzvané tri delenia Poľska). Poľsko získalo nezávislosť v roku 1918 po prvej svetovej vojne. Počas druhej svetovej vojny bola krajina okupovaná hitlerovským Nemeckom. Počet obetí vojny sa odhaduje na vyše 6 miliónov obyvateľov predvojnového Poľska. Po vojne sa Poľsko stalo socialistickou republikou pod silným vplyvom ZSSR. V roku 1989 nastala zmena politického režimu na parlamentnú demokraciu a hospodárskeho na voľný trh.
Pre Poľsko a poľské dejiny bolo v minulosti charakteristické prelínanie kultúrnych, hospodárskych a politických vplyvov európskeho Západu a Východu.
Poľsko je členom Európskej únie, NATO, OSN, OECD, WTO či Vyšehradskej skupiny.
Pôvod názvu krajiny Názov Poľsko sa odvodzuje od názvu kmeňa Poľania, ktorý žil vo Veľkopoľsku (časť Poľska). Slovo Polanie sa dá preložiť ako obývajúci otvorené polia. Je možné pripustiť, že hlavnou náplňou toho kmeňa bolo roľníctvo, na rozdiel od iných vtedajších kmeňov, napr. Vislanov či Mazovčanov, obývajúcich lesnaté oblasti.
V minulosti sa používal aj latinský názov terra Poloniae – Poľská zem alebo Regnum Poloniae. Názov Poľsko sa začal používať pre celú krajinu v 11. storočí.
Dlhé tvary názvu štátu
1918 – 1939 Poľská republika () 1944 – 1952 Poľská republika () 1952 – 1989 Poľská ľudová republika () od r. 1989 Poľská republika ()
Národné symboly Podľa Ústavy Poľska z 2. apríla 1997 národnými symbolmi Poľska sú: Znak Poľskej republiky – podobizeň bieleho orla na červenom poli Vlajka Poľskej republiky – biely a červený pruh Hymna Poľskej republiky – Mazurek Dąbrowskiego
Poľsko nemá oficiálne motto. Namiesto toho sa na armádnych štandardách a tiež označeniach používajú slová: „Bóg, Honor, Ojczyzna“ (Boh, Česť, Vlasť), „Honor i Ojczyzna“ (Česť a Vlasť), „Żywią i bronią“ (Živia a bránia) alebo „Za Waszą i naszą wolność“ (Za Vašu a našu slobodu),„Takie będą Rzeczypospolite, jakie ich młodzieży chowanie“ (Bude to taká republika, aké je správanie mladých ľudí),„"Prawdziwa cnota krytyk się nie boi " (Pravá cnosť sa kritiky nebojí) . Za také tiež možno uznať prvé slová poľskej hymny: „Jeszcze Polska nie zginęła“ (Ešte Poľsko nezhynulo).
Politika
Poľsko je parlamentná republika. Politický systém je založený na schválenej ústave. náhľad|Zasadnutie poľského parlamentu Zákonodarná moc Sejm (dolná komora parlamentu) Senát (horná komora parlamentu)
Výkonná moc predseda vlády (Prezes Rady Ministrów) vláda (Rada Ministrów) prezident (Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej) thumb|Prezidentský palác Súdna moc Najvyšší súd (Sąd Najwyższy) Ústavný súd (Trybunał Konstytucyjny)
Orgány ochrany štátu a zákona Generálny Inšpektor ochrany osobných údajov (Generalny Inspektor Ochrony Danych Osobowych) Najvyšší kontrolný úrad (Najwyższa Izba Kontroli) Obhajca detských práv (Rzecznik Praw Dziecka) Ombudsman (Rzecznik Praw Obywatelskich) Krajinská rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji)
Iné dôležité úrady Poľská Národná banka (Narodowy Bank Polski) Menová rada (Rada Polityki Pieniężnej) Obhajca verejného záujmu (Rzecznik Interesu Publicznego) Ústav národnej pamäti (Instytut Pamięci Narodowej)
Pozri aj: Zoznam vládcov Poľska
Administratívne rozdelenie Poľska
náhľad|Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá.Poľsko sa od 1. januára 1999 delí na vojvodstvá, powiaty (okresy) a gminy (obce). V súčasnosti je v Poľsku 16 vojvodstiev, 308 powiatov a 65 miest so štatútom powiatu a 2489 gmin.
Vojvodstvá460px Najväčšie mestá
PoradieMestoVojvodstvoPočet obyvateľov 1.VaršavaMazovské1 864 6792.KrakovMalopoľské790 2793.VroclavDolnosliezske669 5644.LodžLodžské665 2595.PoznaňVeľkopoľské541 7826.GdanskPomoranské477 2767.ŠtetínZápadopomoranské391 4048.LublinLubelské331 2439.BydgoszczKujavsko-pomoranské330 37510.BiałystokPodleské314 50011.KatoviceSliezske280 20012.GdyňaPomoranské251 84413.ČenstochováSliezske245 03014.RadomMazovské225 81015.SosnowiecSliezske224 24416.ToruňKujavsko-pomoranské207 19017.KielceSvätokrížske207 18818.GliviceSliezske198 49919.ZabrzeSliezske190 11020.BytomSliezske186 540
Demografia V čase vzniku Poľska mala krajina okolo a vyše 1 000 000 obyvateľov. Počas panovania Kazimíra Veľkého Poľsko obývalo 2,5 mil. ľudí (rozloha okolo ). Až spojenie s Litvou prinieslo radikálny nárast obyvateľstva aj rozlohy. Za časov Štefana Bátoriho bola rozloha krajiny až okolo 1 milióna km², počet obyvateľov koncom 16. storočia bol približne 9 miliónov. V čase zániku poľskej samostatnosti (okolo roku 1772) dosahoval počet obyvateľov 13 – 14 miliónov, pričom väčšina obyvateľstva, okolo 60 %, nehovorila po poľsky, ale najmä po ukrajinsky a bielorusky. Po znovuzískaní nezávislosti v roku 1918 v Poľsku viac ako 1/3 tvorili menšiny, najmä Židia, Ukrajinci, Bielorusi a Nemci. Počet obyvateľov v rokoch 1921 – 1938 vzrástol z 27,2 mil. na 35,2 milióna. Zmena hraníc Poľska po 2. svetovej vojne a nasledujúca výmena obyvateľstva s Nemeckom a ZSSR spôsobila, že Poľsko je dnes takmer jednonárodnou krajinou, menšiny netvoria viac ako 5%.
Jazyky Poliaci sú Slovania, a spolu s Lužickými Srbmi, Čechmi a Slovákmi patria do západoslovanskej jazykovej skupiny. Úradným jazykom v Poľsku je poľština, aj keď Ústava garantuje menšinám právo používať ich jazyk v oblastiach, kde tvoria väčšinu. Podľa sčítania obyvateľstva (rok 2002) 97,8 % obyvateľov používa ako materskú reč poľštinu. Menšinovými jazykmi sú najmä nemčina, kašubčina, ukrajinčina, bieloruština, ruština, slovenčina, litovčina a rusínčina.
Náboženstvo Približne 90% Poliakov je rímskokatolíckeho vierovyznania a 7,5 % je bez vyznania. Ďalších 100 000 obyvateľov sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Ďalšími kresťanskými cirkvami v Poľsku sú pravoslávni veriaci (700 000) a luteráni (61 000). Pôsobí tu aj starokatolícka cirkev a iné menšie kresťanské cirkvi. Z veľkej, 3 miliónovej židovskej menšiny po vojne zostalo menej ako 10 000 židov.
Sviatky a prázdniny Poliaci, rovnako ako ostatní obyvatelia Zeme žijúci podľa gregoriánskeho alebo juliánskeho kalendára, oslavujú 1. januára príchod nového roka.
Jedným z najvýznamnejších sviatkov v Poľsku sú Veľkonočné sviatky. Na Veľkonočný pondelok je v krajine voľno. Poliaci majú podobné zvyky ako Slováci – veľkonočné oblievačky, maľované vajcia či svätenie jedla v kostoloch.
1. máj je sviatkom práce. 3. máj je dňom Ústavy na pamiatku ústavy schválenej v roku 1791 (podľa ideálov francúzskej revolúcie). Tento deň je aj poľským národným sviatkom.
Nanebovstúpenie Pána sa slávi vo štvrtok po uplynutí 40 dní od Veľkonočnej nedele. V nedeľu v týždni po uplynutí 50 dní od Veľkej noci sa slávi Zoslanie Ducha Svätého (Turíce či Pentecost). Týždeň na to sa slávi Sviatok Svätej Trojice. Sviatok Božieho tela a krvi (krátko tiež Božie telo, Corpus Christi) je slávený vo štvrtok nasledujúci po Sviatku Svätej Trojice.
15. augusta je sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Deň poľskej Solidarity je 31. augusta, kedy sa oslavuje vznik Solidarity (Solidarność), poľského odborového hnutia, ktoré spôsobilo pád socializmu v Poľsku roku 1989.
1. novembra sa slávi Sviatok všetkých svätých. Poliaci v tento deň navštevujú hroby svojich príbuzných a blízkych a podobne ako Slováci zapaľujú na ich hroboch sviece či kladú vence. 11. novembra sa slávi Deň nezávislosti, v tento deň roku 1918 bola vyhlásená samostatná Poľská republika.
11. novembra sa v krajine oslavuje Deň (Sviatok) Nezávislosti oslavujú, ktorý existuje od roku 1918. Tento sviatok je poľským národným sviatkom.
6. decembra dostávajú poľské deti darčeky od svätého Mikuláša. Najobľúbenejším poľským sviatkom sú Vianoce. Na Štedrý večer rodiny zasadnú k slávnostne prestretým stolom. Podobne ako na Slovensku sa pred samotnou večerou jedia oblátky posvätené kňazom. Súčasťou štedrej večere však tradične nie je mäso. Pre neočakávaného hosťa je vždy prestretý jeden tanier navyše. O polnoci sa rímskokatolícki Poliaci vydávajú do kostolov na polnočnú omšu (25. december, narodenie Pána a začiatok Vianoc) a po návrate sa obdarujú darčekmi. 26. decembra sa rodiny a priatelia navštevujú a oddychujú. Sviatky sa svojím priebehom podobajú slovenským.
V Poľsku, rovnako ako na Slovensku, ľudia oslavujú svoje meniny v deň, kedy aj niektorí zo svätých má svoj sviatok. Meniny sa dokonca považujú za dôležitejšie ako narodeniny a oslávenec je obdarovaný množstvom darčekov od svojich blízkych.
Dejiny náhľad|Kráľ Ján III. Sobieski. Slávny víťaz bitky pri Viedni v roku 1683 pomohol Habsburgovcom vyhnať Turkov z Uhorska.
Hlavný článok: Dejiny Poľska
Poľsko ako štátny útvar vzniklo už v 10. storočí pod dynastiou Piastovcov. V 12. storočí sa Poľsko rozpadlo na niekoľko menších štátov, ktoré boli spustošené mongolskými nájazdmi Zlatej hordy v roku 1241. Pod dynastiou Jagelovcov uzavrelo Poľsko spojenectvo s Litvou (krewská únia). Spojeným poľsko-litovským silám sa podarilo poraziť spoločného nepriateľa, mocný Rád nemeckých rytierov.
Rozkvet Poľska nastal v 16. storočí, kedy sa spojilo s Litvou (lublinská únia, v roku 1569) do jedného štátneho útvaru – Poľsko-Litovskej únie (Rzeczpospolita Obojga Narodów) nazývanej krátko Republika, keďže to bola šľachtická republika (šľachta mala právo voliť a dokonca mal každý šľachtic právo veta, čo sa neskôr stalo Poľsku osudným), ktorá trvala v rokoch 1569 – 1795. V polovici 17. storočia vypuklo kozácke povstanie vedené Bohdanom Chmelnickým. Povstania vznikli ako následok polonizácie východných oblastí a mali za následok postupné odcudzenie sa Rusínov poľskému štátu a pripájanie týchto oblastí dnešnej Ukrajiny k Rusku. Poľsko muselo viesť vojny aj proti Rádu nemeckých rytierov – neskôr Prusko, Švédsku, Krymskému chanátu a Turkom až do roku 1699. Nasledujúcich 80 rokov centrálna vláda čoraz viac slabla, štátne orgány prestávali plniť svoju funkciu a krajina sa stala závislou od Ruska. Osveta v Poľsku spustila národné hnutie, v Poľsku bola 3. mája 1791, ako v prvej krajine Európy, schválená písaná ústava (štátny sviatok). Reformný proces v krajine bol však zastavený delením krajiny medzi Prusko, Rusko a Rakúsko v rokoch 1772, 1793 a 1795 čo malo za následok koniec Poľska. (Pozri aj delenia Poľska)