Černík je obec na Slovensku v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky.
Polohopis Leží na juhozápadnom Slovensku na nivách, ktoré vytvorila rieka Nitra, ako aj na terasách a svahoch, chotár obce pokrývajú lužné, nivné, černozemné a hnedozemné pôdy,Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I., 1977, s. 287. ktoré v minulosti predurčovali prevažne poľnohospodársky a vinohradnícky charakter obce. Černík sa nachádza 105 km východne od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, 20 km južne od krajského mesta Nitra a 24 km severne od okresného mesta Nové Zámky. Najbližšia železničná stanica je v obci Komjatice vo vzdialenosti 5 km, železničný uzol v meste Šurany je vzdialený 12 km.Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Černík 2008 – 2013, 2008.
Prírodné podmienky Zemepisná charakteristika Černík leží na 48,152070° s. z. š. a 18,223057° v. z. d.. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 190 m n. m., stred obce má výšku 129 m n. m. Katastrálne územie obce má výmeru 1 339 ha (13 390 322 m²). Na západe Černík susedí s obcou Komjatice, na juhu s Mojzesovom, na východe s obcou Maňa – jej časťou Malá Maňa, a s Kmeťovom, na severe s Michalom nad Žitavou a Vinodolom – jej časťou Dolný Vinodol, a na severozápade s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce).
Geomorfologická charakteristika a členenie pôdy Obec Černík leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu rieky Nitry. Západná časť chotára je na mokrej, čiastočne lužným lesom porastenej nive Nitry, východná na vyšších terasách a svahoch juhozápadného okraja Žitavskej pahorkatiny, pokrytých sprašmi.
Typickým pre obec je kopec Výhon s výškou 190 m nad morom s vinicami na jeho juhozápadných svahoch, severojužný pozdĺžny predel tvorí rieka Nitra a súbežná Hlavná ulica, časť západnej a severozápadnej strany katastrálneho územia lemujú lesy s názvami Berek a Bažantnica a na severovýchode obce sa rozprestiera Horný háj. Majú výmeru 315 ha. Poľnohospodárska pôda najmä na východe a západe zaberá 900 ha. Obrábané a neobrábané vinice zaberajú asi 100 ha.ONDRIŠEK, J.: Vinohradníctvo. In: Černík 1156 – 2000, 2000, s. 135 – 144.
Hospodárske porasty a plodiny Hlavnými hospodárskymi drevinami sú topoľ, šľachtený, dub, jaseň, agát, cer, javor a lipa. Les je bohatý aj na huby, ako dubáky, bedle, pečiarky, michalky, rýdziky a iné.ONDRIŠEK, J.: Lesy v obci. In: Tamže, 2000, s. 149. Na rovinných poliach sa pestuje sa predovšetkým obilie, repka olejnatá, slnečnica, ale aj zelenina. JRD v obci obhospodarovalo 65 ha viníc (ktoré sa však po roku 1989 zmenili na neobrábané, neošetrené a zaburinené). Asi 35 ha viníc je v súčasnosti vo vlastníctve jednotlivých občanov. K miestne pestovaným odrodám sa radili (radia) Rizling vlašský, Tramín, Burgundské šedé, Malinger, Veltlínske zelené a ružové, Silván zelený, Muškát othonel, zo stolových odrôd Košútovo hrozno, Kozie cecky, Otelo, Isabella a i.
Vodné toky a plochy Rieka Nitra, s miestnym názvom Cetinka, preteká obcou severojužným smerom. Prechádza cez ňu most (s cestou do susednej obce Komjatice), ktorý spája intravilán obce so zalesneným a poľnohospodársky využívaným extravilánom na západe územia. V západnej časti chotára je Rybník o výmere asi 2,5 ha vodnej plochy. Na severovýchode patrí obci časť štrkoviska (cca 3 ha), nazývaného aj Štrkáreň a na mapách Komjatické štrkoviská. (Vodná plocha, ktorá vznikla ťažbou štrkopieskov, má celkovú výmeru 33,9 ha a leží z väčšej časti v katastrálnom území susedných Komjatíc.) Obe vodné plochy sú využívané rybármi na rybolov, na rekreačné vychádzky rodín z obceČerník: Profil Obce: Všeobecné informácie. In: Oficiálna stránka obce Černík. a štrkovisko aj na rekreačnú turistiku a vodné športy.
Časti obce Miestne časti Obec Černík má niekoľko častí s historickými pomenovaniami: Beťár (pravdepodobne tu bolo sídlo Malého Černíka s písomnou zmienkou z roku 1221; význam je „beťár", „huncút") Búdy (časť v strede obce pri kostole; boli v nej tri uličky „prepojené“ do kruhu) Horný koniec (kedysi v časti bývali želiari, neskôr hofieri, bola to najchudobnejšia časť obce) Padelky (dolná časť obce od kostola smerom na juh; traduje sa, že význam názvu je podľa obyvateľa, ktorý rád veci „prekrúcal“) Vlasák (od obce je vzdialená asi 2 km smerom na východ, za lesom Horný háj; osada patrila do politickej obce Černík).ONDRIŠEK, J.: Hlavné časti obce. In: Tamže, 2000, s. 84.
Ulice Hlavná (smeruje pozdĺž celej obce popri rieke Nitre, je na nej 6 autobusových zastávok) Krížna (je paralelná s Hlavnou a spája Urbanovú s Vinohradníckou) Pálenická (názov podľa niekdajšej pálenice známej v širokom okolí) Ulica Polovice (názov podľa lánu Polovice) Urbanova (názov podľa sochy sv. Urbana) Vinohradnícka (chodilo sa po nej do gazdovských a grófových vinohradov).
Názov Etymológia Černík sa prvý raz spomína v stredovekej listine z roku 1156 ako Cernic. Proprium „Černík“ v sebe skrýva slovenské slovenské slovo „čierny“. Slovenský jazykovedec Ján Stanislav uvádza ako etymologicky pôvodný tvar slovo Černík, a taktiež uvádza, že „v listine teda je presný zápis dnešného tvaru“. Názov obce Černík, v miestnom nárečí „Černok“, podľa ďalších historických dokladov znel Chornok utraque (1428), neskôr Felsewchornok (1439) a Alsochornok (1444), Cschornok (1886) a Čornok (1920). Po roku 1945 bol prijatý dnešný názov – zodpovedajúci najstaršiemu zaznamenanému názvu – „Černík“. Doložený je aj názov Malého Černíka ako Churnuk (1221). Autor monografie obce Černík 1156 – 2000 J. Ondrišek uvažuje o možnom význame názvu z latinských slov: cer cernik, čo podľa neho môže byť dub – dubový les (ktoré sú aj dnes v chotári obce), cernõ (rozoznávať, vidieť; poznávať, znamenať a i.), cornũ (vojensky krídlo) či (rameno rieky), ku ktorému sa aj prikláňa. Táto hypotéza však nezahŕňa práve najstarší tvar Cernic z roku 1156, z ktorého J. Stanislav vyvodzuje slovenský pôvod slova totožný s dnešným názvom obce.
Dejiny Doklady najstaršieho osídlenia Najstaršie archeologické doklady osídlenia v katastrálnom území Černíka pochádzajú z obdobia eneolitu (sídlisko s kanelovanou keramikou). Zo staršej bronzovej doby sa v severnej časti obce na ľavom brehu Citenky – rieky Nitry (na poli Horné Polovice) našli okrem kostier bronzové šperky, jantárové perly (súdkovitého a kruhovitého tvaru), fragmenty džbánov a iných hrncovitých nádob a i.ONDRIŠEK, J.: Hroby zo starej doby bronzovej v Černíku. In: Tamže, 2000, s. 9 – 15. V bývalej časti chotára Balát (v smere k lesu Berek) sa našli aj hroby, ktoré možno datovať do mladšej fázy maďarovskej kultúry. V obci sa objavili aj neskorolaténske sídliskové nálezy (železná kopija, nákrčníky z masívneho bronzového drôtu, aké sa objavujú v bohatých hroboch napr. v Hornom Jatove v Trnovci nad Váhom ) a rímsko-barbarské sídliskové nálezy.
Korene slovenského osídlenia K významným nálezom v Černíku patria staroslovenské sídliskové nálezy zo 7. – 9. storočia.ONDRIŠEK, J.: Černík 1156 – 2000, 2000, s. 7 V bezprostrednej blízkosti chotára Černíka je v susedných Komjaticiach slovanské osídlenie najvýraznejšie doložené v 9. a 10. storočí, t. j. v období Veľkomoravskej ríše a v období po jej zániku, keď tu evidujeme až 5 sídlisk a 5 pohrebísk. Vysoká koncentrácia osídlenia poukazuje na to, že Komjatice – ich územie blízko Černíka – zohrávali významnú úlohu hospodárskeho zázemia jedného z hlavných centier Veľkomoravskej ríše a Nitrianskeho kniežatstva – Nitry.BÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 50. Bohaté archeologické nálezy v obciach Komjatice, Černík či Ondrochov-Lipová sú dostatočnými dôkazovým materiálom, že na tomto teritóriu žili naši predkovia už v časoch Rastislavovej či Svätoplukovej ríše. Korene a kontinuitu straroslovenského osídlenia pred prvou písomnou zmienkou o obci dokladá aj jej najstarší zachovaný písomný slovenský názov „Cernic“ z roku 1156, čo je presný zápis dnešného tvaru „Černík“.
Obyvateľstvo Obyvatelia a domy Obec Černík má 1 037 obyvateľov, z toho 521 žien a 516 mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2021). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností z roku 2001 mala obec 1 003 obyvateľov (50,15 % žien a 49,85 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 428 obyvateľov (44,62 % žien a 55,38 % mužov), pracujúcich 309 (40,45 % žien a 59,55 % mužov) a nezamestnaných 91 (42,86 % žien a 57,14 % mužov). V obci bolo 394 domov, trvalo obývaných 323 domov.
Etnické a náboženské zloženie Prevažná väčšina obyvateľov obce Černík sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo. Zloženie obyvateľstva podľa národností (údaje ŠÚ SR z roku 2001) Slováci – 98,80 % Maďari – 0,30 % Česi – 0,70 % Rómovia – 0,00 % Poliaci – 0,00 % Ostatní – 0,20 %
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001) Rímskokatolícke – 96,51 % Evanjelické – 0,10 % Gréckokatolícke – 0,10 % Pravoslávne – 0,10 % Ostatné – 0,69 % Bez vyznania – 1,30 % Nezistené – 1,20 %
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, dvojloďová neobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1864. V roku 1948 bola realizovaná prístavba bočnej lode. Interiér je zaklenutý českými plackami. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je taktiež členená lizénami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
Osobnosti obce Rodáci Klement Poláček (* 1929 - † 2017), rímskokatolícky kňaz, salezián, pedagóg, profesor psychológie na Saleziánskej pápežskej univerzite v Ríme.
Referencie
Zdroje – literatúra Monografie ONDRIŠEK, Jozef: doc. Ing., CSc.: Černík 1156 – 2000. 1. vydanie. Černík: Obecný úrad v Černíku, 2000. 204 s. + 24 s. obrazových príloh. ISBN 80-968361-4-5. CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0. Encyklopédie SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1. vyd. Lučenec: PS-LINE, 2005, 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 329.
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Nové Zámky