Bešeňov je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Polohopis Bešeňov leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu Žitavy. Stred obce má nadmorskú výšku , chotár 118 – Odlesnený krivý notár zaberá na západe nivu Žitavy, nízky val medzi Nitrou a Žitavou a na východe sprašou pokryté vyššie terasy západného okraja Pohronskej pahorkatiny. Má lužné nivné a černozemné pôdy.
Dejiny Bešeňov je významná archeologická lokalita. Obec bola osídlená v neolite. Na území obce je archeologicky doložené sídlisko s keramikou želiezovského typu, sídlisko a pohrebisko s kanelovanou keramikou, sídlisko a kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko halštatské a laténske s hromadným nálezom železných výrobkov hospodárskeho charakteru, rímsko-barbarské sídlisko a žiarové pohrebisko, kostrové pohrebisko z doby sťahovania národov, slovanské pohrebiská (birituálne s keramikou pražského typu z doby veľkomoravskej a kostrové z 12. storočia), slovanská osada z 9. - 10. storočia.
Zem kráľovských dvorníkov je písomne doložená z roku 1075 ako Villa Hudwordiensium Bissenorum, neskôr ako Bescene (1209), Beseneu (1214), Besseneu (1262), Bessenow (1773), Bešeňov (1920), maďarsky Besenyö, Zsitvabesenyö. Časť obce dostalo v roku 1075 opátstvo v Hronskom Beňadiku. V roku 1330 prenajal opát časť zeme panstvu Jelenec. Obec prešla v roku 1395 celá do vlastníctva opátstva, po jeho zániku v roku 1565 do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V roku 1608 bola poplatná Turkom. V roku 1601 mala 17 domov, v roku 1720 mala 34 daňovníkov, v roku 1828 mala 143 domov a 1005 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1907 založili potravné družstvo. Za I. ČSR tu bol významný chov koní. V dvadsiatych rokoch a v roku 1932 prebiehal štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. JRD, založené v roku 1950, sa špecializovalo na pestovanie zeleniny.
Obyvateľstvo Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva( podľa údajov z roku 2001 )Etnické zloženie obyvateľstvaMaďari - 80,09 %Slováci - 19,56 %Česi - 0,23 %a iní Náboženské zloženie obyvateľstvarímski katolíci - 97,50 %protestanti ( reformovaní ) - 1,22 %bez vyznania - 0,58 %a iní
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1745. V roku 1809 bol klasicisticky prestavaný. Kostol prešiel obnovou v rokoch 2000-2003. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s výsečami a jedným poľom krížovej klenby. Loď má krížovú klenbu, na ktorej je štukový geometrický obrazec. Prízemie vstavanej veže je zaklenuté valenou klenbou. V interiéri sa nachádza baroková socha sv. Štefana z druhej polovice 18. storočia. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami.
Prícestná socha sv. Vendelína, ľudová baroková práca z roku 1819. socha Adama Kudolániho na namestí (2025)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Nové Zámky