Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
Pravopis Grónčina sa píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).
Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ›...‹ a »...«.
Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.
Nárečia Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zvláštna forma tohto nárečia. Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí. Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí. Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanému inuitskému jazyku inuktitut.
Gramatika Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).
Slovesá Slovníky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčina (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)
ja hovorím oqarpunga my hovoríme oqarpugut ty hovoríš oqarputit vy hovoríte oqarpusi on/a hovorí oqarpoq oni hovoria oqarput
Ukážka grónčiny slovensky grónsky Dobrý deň Inuugujoq, kutta! Ahoj Aluu! Ako sa máš? Qanoq-ipit? Áno Aap Nie Naagga Ako sa voláš? Qanoq ateqarpit? Odkiaľ si? Suminngaaneerpit? Hovoríš anglicky? Tuluttut oqalusinnaavit? Ďakujem. Qujanaq 1 ataaseq 2 marluk 3 pingasut 4 sisamat 5 tallimat 6 arfinillit 7 arfineq marluk 8 arfineq pingasut 9 qulingiluat 10 qulit
Externé odkazy Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny Grónčina na Ethnologue Gramatika grónčiny v ruštine ISBN 92-3-102661-5 PDF formát on-line na stránkach UNESCO. (aj iné inuitské jazyky) Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západogrónskeho dialektu)
Iné projekty
Kategória:Eskimácko-aleutské jazyky Kategória:Jazyky v Grónsku