Marcus Antonius Antyllus (tiež známy ako Marcus Antonius iunior alebo Antonillus; * 47 pred Kr., Rím – † 23. august 30 pred Kr., Alexandria) bol najstarší syn rímskeho triumvira Marka Antonia a jeho tretej manželky Fulvie.

V dejinách je známy najmä pod prezývkou Antyllus, čo bol otcovský prejav náklonnosti (z gréckeho Antyllos), ktorý sa niekedy interpretuje ako „malý Antonius“ alebo podľa iných výkladov „Lukostrelec“.

Detstvo a rodinné zázemie Antyllus sa narodil v Ríme počas turbulentného obdobia občianskych vojen. Pochádzal z vplyvnej aristokratickej rodiny (Gens Antonia). Mal jedného vlastného brata, Iulla Antonia, a početných nevlastných súrodencov z oboch strán svojich rodičov (napríklad Claudiu Pulchru alebo deti Marka Antonia a Kleopatry).

Po smrti svojej matky Fulvie v roku 40 pred Kr. sa jeho otec oženil s Octaviou, sestrou Octaviana (budúceho cisára Augusta). Antyllus vyrastal pod jej dohľadom v Aténach spolu so svojimi súrodencami. Už v ranom detstve sa stal pešiakom vo vysokej politike – ako desaťročný bol zasnúbený s Octavianovou dcérou Iuliou, čím sa malo spečatiť spojenectvo medzi dvoma najmocnejšími mužmi Ríma. K svadbe však kvôli neskoršiemu rozkolu medzi triumvirmi nikdy nedošlo.

Život v Egypte a dospievanie Zatiaľ čo jeho brat Iullus a nevlastné sestry zostali v Ríme u Octavie, Antyllus sprevádzal svojho otca na východ. Od roku 36 pred Kr. žil v Alexandrii na dvore kráľovnej Kleopatry VII. Tam sa mu dostalo vynikajúceho vzdelania pod vedením gréckych učencov.

Postavenie dediča a politická rola Ako najstarší legitímny syn Marka Antonia bol Antyllus pripravovaný na rolu otcovho hlavného nástupcu a dediča. Počas poslednej občianskej vojny (32 – 30 pred Kr.) medzi Antoniom a Octavianom stál verný po otcovom boku v Egypte. Podľa dochovaných prameňov ho Antonius krátko pred pádom Alexandrie oficiálne vyhlásil za dospelého, aby mu mohol zveriť politické a vojenské úlohy.

Octavianus vnímal Antylla ako vážnu hrozbu pre svoju stabilitu. Kým mladšie deti Antonia a Kleopatry boli vnímané skôr ako ptolemaiovskí princovia, Antyllus bol rímskym občanom z rodu Antoniovcov s priamym nárokom na otcov politický vplyv v Ríme. Jeho poprava v roku 30 pred Kr. nebola len aktom pomsty, ale chladnokrvným politickým kalkulom Octaviana, ktorý chcel eliminovať všetkých potenciálnych rivalov, ktorí by mu v budúcnosti mohli konkurovať v boji o moc nad rímskym štátom.

Pôvod a širšia rodina Antyllus sa mohol pýšiť mimoriadne vznešeným pôvodom z oboch strán. Jeho matka Fulvia bola pravnučkou slávneho rímskeho vojvodcu Scipia Africana, ktorý v bitke pri Zame porazil Hannibala. Tento pôvod mu v očiach rímskej aristokracie dodával obrovskú vážnosť.

Okrem vlastného brata Iulla Antonia mal Antyllus rozsiahle príbuzenstvo prostredníctvom viacerých manželstiev svojich rodičov: Z otcovej strany: Nevlastní súrodenci Kleopatra Seléné, Alexandros Hélios, Ptolemaios Filadelfos (deti Kleopatry VII.) a sestry Antonia staršia a mladšia (dcéry Octavie). Z matkinej strany: Nevlastní súrodenci Claudia Pulchra, Gaius Scribonius Curio a Publius Clodius Pulcher z predošlých manželstiev Fulvie.

Výchova a vzdelanie Antyllus vyrastal v multikultúrnom prostredí. Jeho ranné detstvo bolo späté s Rímom, no dospievanie strávil v Aténach a neskôr v kozmopolitnej Alexandrii. To mu umožnilo získať nielen tradičné rímske vzdelanie zamerané na rétoriku a vojenstvo, ale aj hlboký vzťah ku gréckej kultúre a helenistickým tradíciám, čo sa prejavilo aj v jeho gréckej prezývke, ktorú mu dal otec.

Životopis

Detstvo a rodinné tragédie Antyllus sa narodil v Ríme v roku 47 pred Kr. Jeho rané detstvo bolo úzko späté s politickou kariérou jeho rodičov. Keď mal Antyllus len tri roky, jeho matka Fulvia zomrela v roku 40 pred Kr. v gréckom meste Sikyón na neznámu chorobu, krátko po tom, čo bola nútená odísť do exilu po neúspešnom perusijskom povstaní proti Octavianovi.

Po smrti matky vyrastal Antyllus do svojich jedenástich rokov v domácnosti svojej nevlastnej matky Octavie v Aténach. Octavia, známa svojou ušľachtilosťou, ho vychovávala spolu s jeho vlastným bratom Iullom a svojimi deťmi v otcovom aténskom sídle.

Zasnúbenie s Iuliou V roku 37 pred Kr., keď mal Antyllus desať rokov, sa stal kľúčovým nástrojom rímskej diplomacie. V rámci obnovenia spojenectva medzi triumvirmi (tzv. Tarentská zmluva) ho jeho otec zasnúbil s Iuliou staršou, vtedy len dvojročnou dcérou Octaviana.

Tento sobáš mal definitívne spojiť rodiny dvoch najmocnejších mužov Ríma a zabezpečiť mier v republike. Realizácia manželstva sa však opakovane odkladala a po definitívnom rozpade druhého triumvirátu a vypuknutí nepriateľstva medzi Antoniom a Octavianom bolo zasnúbenie oficiálne zrušené. K svadbe tak nikdy nedošlo.

Presun do Egypta Zlom v jeho živote nastal v roku 36 pred Kr., kedy sa Marcus Antonius definitívne rozišiel s Octaviou a presídlil do Alexandrie ku kráľovnej Kleopatre. Antyllus ako najstarší syn a dedič sprevádzal svojho otca do Egypta, zatiaľ čo jeho brat Iullus zostal v Ríme pod ochranou Octavie. Zvyšok svojho krátkeho života strávil Antyllus na ptolemaiovskom dvore, kde bol pripravovaný na prevzatie otcovho mocenského postavenia na Východe.

Život v Alexandrii a pád

Spolok „Neodolateľných pôžitkárov“ Počas rokov strávených v Alexandrii viedol Antyllus život typický pre helenistického princa. Bol súčasťou privilegovanej spoločnosti známej ako Amimétobioi (starogr. Ἀμιμητόβιοι – v preklade „Neodolateľní pôžitkári“). Tento exkluzívny krúžok najbližších priateľov Marka Antonia a Kleopatry sa venoval nekonečným symposiam, lovu a nákladným hrám. Antyllus bol ako otcov dedič ústrednou postavou tejto „zlatej mládeže“ na ptolemaiovskom dvore.

Po porážke v bitke pri Aktiu, keď sa koniec ich vlády blížil, premenovali Antonius a Kleopatra tento spolok na Synapothanoumenoi (starogr. Συναποθανούμενοι – „Spoločníci v smrti“). Členovia tohto spoločenstva sa rituálne pripravovali na spoločný odchod zo sveta v prípade definitívnej porážky, pričom Antyllus bol v tomto období už vnímaný ako dospelý muž pripravený zdieľať osud svojho otca.

Diplomatická misia a symbolický odpor Po rozhodujúcej porážke v bitke pri Aktiu (31 pred Kr.) sa Octavianove vojská nezadržateľne blížili k Egyptu. Marcus Antonius v zúfalstve vyslal k víťazovi troch poslov s návrhom na mier. Jedným z nich bol aj mladý Antyllus, ktorý Octavianovi priniesol obrovské množstvo peňazí ako úplatok. Octavianus si peniaze ponechal, ale mierovú ponuku odmietol a Antylla poslal späť k otcovi bez odpovede.

V snahe povzbudiť obyvateľov Alexandrie k totálnej vojne a ukázať, že majú legitímnych vodcov, nechal Antonius svojho syna zapísať do armády. Počas okázalej ceremónie prijal Antyllus svoju mužskú tógu (toga virilis), čo bol v rímskej tradícii symbol dospelosti. Podobný akt vykonal aj Kaisarión, ktorý bol zapísaný medzi dospelých mladíkov (efeboi). Malo to byť gesto, že v prípade smrti rodičov sú synovia pripravení prevziať moc a viesť boj až do posledného muža.

Obkľúčenie a samovražda rodičov Keď Octavianus v auguste roku 30 pred Kr. vpadol do Egypta, nádej na záchranu definitívne zanikla. Situáciu zhoršila zrada spojencov – nabatejskí Arabi na popud sýrskeho proconsula Quinta Didia spálili Kleopatrinu flotilu v Červenom mori a judejský kráľ Herodes sa otvorene pridal na stranu Octaviana.

Antonius, opustený svojimi légiami, sa po falošnej správe o Kleopatrinej smrti prebodol vlastným mečom. Kleopatra ho nasledovala o niekoľko dní neskôr, pravdepodobne uštipnutím hadom, aby sa vyhla poníženiu v Octavianovom triumfálnom sprievode v Ríme.Plutarchos, Život Marka Antonia, 76 – 86. Antyllus tak zostal v okupovanej Alexandrii úplne osamotený ako posledný legitímny rímsky dedič Marka Antonia.

Smrť a následky

Zrada a poprava Po smrti svojho otca sa Antyllus pokúsil ukryť, no jeho polohu Octavianovi prezradil jeho vlastný tútor (vychovávateľ) Theodóros. Antyllus bol zajatý a Octavianus nad ním vyniesol rozsudok smrti. Formálnym odôvodnením bolo, že ako príslušník armády bol aktívnym nepriateľským bojovníkom.

V zúfalej snahe o záchranu života sa Antyllus uchýlil do chrámu zasväteného zbožštenému Iuliovi Caesarovi (Caesareum). Podľa starovekých zvykov bol utečenec na pôde chrámu nedotknuteľný, no Octavianus toto náboženské právo azylu nerešpektoval. Rímski vojaci vtrhli do chrámu a Antylla, ktorý pri oltári prosil o milosť, priamo na mieste sťali mečmi (gladius).

Jeho tútor Theodóros po poprave ukradol z mŕtveho tela drahokam, ktorý Antyllus nosil na krku, a nechal si ho všiť do opaska. Krádež sa však čoskoro prevalila a Octavianus nechal Theodóra za tento čin ukrižovať.

Politický význam a osud súrodencov Poprava Antylla prebehla v ten istý deň ako poprava Kaisarióna, ktorého takisto zradil jeho vlastný učiteľ Rhodón pri pokuse o útek do Indie. Odstránením týchto dvoch mladíkov Octavianus definitívne zlikvidoval akúkoľvek legálnu opozíciu: Antyllus predstavoval hrozbu ako rímsky dedič Antonia a Kaisarión ako pokrvný syn Caesara.

Na rozdiel od Antylla, Octavianus ušetril životy jeho mladších nevlastných súrodencov – Alexandra Hélia, Kleopatry Seléné a Ptolemaia Filadelfa. Tí boli prevezení do Ríma a zverení do opatery Octavie, ktorá ich vychovala spolu so svojimi deťmi.

Rodokmeň Rodokmeň Marca Antonia Antylla do tretieho pokolenia:

Referencie

Literatúra

Pozri aj Marcus Antonius Octavius Augustus Ptolemaios XV. Kaisarión

Iné projekty

Kategória:Osobnosti starovekého Ríma Kategória:Popravené osobnosti Kategória:Narodenia v 47 pred Kr. Kategória:Úmrtia v 30 pred Kr.