Nabatejské kráľovstvo (iné názvy: Nabatejská ríša, Nabate(j)a; arab. المملكة النبطية – al-mamlaka an-nabaṭíja; nabat.: nabáṭú; ) bol staroveký štátny útvar ovládaný Nabatejcami, ktorý existoval od 3./2. storočia pred Kr. do roku 106 po Kr. a v čase najväčšieho rozmachu sa rozkladal na časti územia dnešných štátov Jordánsko, Izrael, Saudská Arábia a na Sinajskom polostrove. Jeho hlavný mestom bolo skalné mesto Petra.TAYLOR, Jane. Petra and the Lost Kingdom of the Nabataeans. London : I.B. Tauris, 2001. ISBN 978-1-86064-508-2. S. 14 – 17.
Nabatejci zbohatli vďaka kontrole strategických obchodných ciest, najmä tzv. Kadidlovej cesty, po ktorej sa prepravovalo vzácne korenie, kadidlo a myrha z južnej Arábie do Stredomoria.BOWERSOCK, Glen W. Roman Arabia. Cambridge : Harvard University Press, 1983. ISBN 978-0-674-77756-9. S. 12 – 20. Kráľovstvo si dlhodobo udržiavalo nezávislosť a v čase svojho najväčšieho rozmachu za vlády Aretha III. Filhelléna nakrátko ovládalo aj Damask. Nezávislosť štátu ukončil v roku 106 rímsky cisár Traján, ktorý územie anektoval a premenil na provinciu Arabia Petraea.
Pôvod a vzostup Nabatejcov Nabatejci boli pôvodne kočovné kmene z Arabského polostrova, ktoré sa v oblasti severozápadnej Arábie a dnešného Jordánska začali usádzať pravdepodobne v 6. až 4. storočí pred Kr. Ich prežitie v nehostinnej púšti záviselo od hlbokej znalosti terénu a schopnosti efektívne hospodáriť s vodou, v čom neskôr dosiahli inžiniersku dokonalosť (budovanie podzemných nádrží a akvaduktov).
Hypotézy o pôvode O presnom pôvode Nabatejcov vedú historici diskusie, pričom existuje niekoľko hlavných teórií: juhoarabský pôvod: Staršia hypotéza predpokladala pôvod v dnešnom Jemene, no nabatejský panteón, jazyk a písmo vykazujú zásadné odlišnosti od juhoarabských kultúr. mezopotámsky pôvod: Existujú lingvistické náznaky a asýrske záznamy o skupine s názvom Nabatu v Mezopotámii. Je možné, že tieto kmene migrovali na západ medzi 6. a 4. storočím pred Kr. po páde Novobabylonskej ríše. oblasť Hidžáz: Táto teória sa v súčasnosti javí ako najpravdepodobnejšia. Nabatejci zdieľali viaceré božstvá s národmi zo severozápadnej Arábie a koreň slova nbṭw sa nachádza v raných semitských jazykoch tejto oblasti.HEALEY, John F. The Religion of the Nabataeans: A Conspectus. Leiden : Brill, 2001. ISBN 978-90-04-10754-0. S. 25 – 30.
Niekedy bývajú stotožňovaní s asýrskymi „Nabaiti“ (spomínanými v 7. stor. pred Kr.) a/alebo s potomkami biblického Nebajóta (potomok Izmaela). Tieto súvislosti však nie sú preukázané.
Dejiny Formovanie štátu Vzostup a kontrola obchodu Hoci Nabatejci po sebe nezanechali rozsiahle historiografické diela, ich prítomnosť v dejinách dokladajú tisíce nápisov, grafity na skalách a vlastné mince. V historických záznamoch sa začínajú objavovať v 4. storočí pred Kr. Pred týmto obdobím dominovali oblasti dnešného južného Jordánska a Negevskej púšte Kedari, ktorí pravdepodobne kontrolovali lukratívny obchod s kadidlom.WENNING, Robert. The Nabataeans in History. In: The World of the Nabataeans. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 2007. ISBN 978-3-515-09176-3. S. 25 – 44.
Zlom nastal okolo roku 363 pred Kr., keď perzská Achajmenovská ríša zriadila provinciu Idumea. Kedari, ktorí sa zapojili do neúspešnej revolty proti Peržanom, stratili svoje výsadné postavenie aj územia. To vytvorilo mocenské vákuum, ktoré vyplnili Nabatejci. Buď pôsobili ako sprostredkovatelia pre Peržanov, alebo využili klesajúci záujem Perzie o túto oblasť po roku 400 pred Kr. Výsledkom bolo, že Nabatejci získali kontrolu nad obchodnými cestami vedúcimi z oázy Lihján až k prístavu Gaza.
Strategický význam Nabatejcov spočíval v ich schopnosti prepravovať tovar cez nehostinnú púšť. Ich karavány prevážali kadidlo, myrhu a iné vzácne koreniny z oblasti Eudaiómon (dnešný Jemen) cez celú Arábiu až do prístavu v Gaze, odkiaľ tovar putoval na európske trhy.
Stretnutie s Grékmi a obrana nezávislosti Prvú významnú písomnú zmienku o Nabatejcoch prináša grécky historik Diodoros Sicílsky (pôsobiaci okolo r. 30 pred Kr.). Opieral sa o svedectvo Hieronyma z Kardie, generála Alexandra Veľkého, ktorý sa s Nabatejcami osobne stretol. Diodoros opisuje Nabatejcov ako národ „výnimočne milujúci slobodu“, ktorý nebolo možné zotročiť.BOWERSOCK, Glen W. Roman Arabia. Cambridge : Harvard University Press, 1983. ISBN 978-0-674-77756-9. S. 13 – 15.
Ich hlavnou obrannou stratégiou bola samotná púšť. Nabatejci hĺbili tajné cisterny na dažďovú vodu, ktoré zakrývali a označovali znameniami známymi len im samým. Keď boli napadnutí, ustúpili do bezvodých oblastí, kde ich nepriatelia zahynuli od smädu alebo sa museli vzdať.
náhľad|Ad-Dajr (Kláštor) v Petre, jeden z najmonumentálnejších nabatejských skalných chrámov (1. stor. po Kr.).
V roku 312 pred Kr., počas vojen diadochov, sa macedónsky generál Antigonos I. Monofthalmos pokúsil ovládnuť nabatejské územia, aby k svojej sýrskej a fenickej dŕžave pripojil aj lukratívne obchodné trasy. Vyslal dve expedície: Athénaiova výprava: Gréckemu vojsku sa podarilo prepadnúť skalné útočisko (pravdepodobne Petru) v čase, keď boli muži na trhu. Nabatejci však Grékov dostihli pri nočnom odpočinku a takmer celé vojsko zmasakrovali. Démétriova výprava: Syn Antigona, Démétrios, sa pokúsil o odplatu, no Nabatejci včas ustúpili do púšte. Démétrios si uvedomil márnosť boja v takomto teréne a po prijatí darov a rukojemníkov uzavrel s Nabatejcami mier.NELSON, Glueck. Deities and Dolphins: The Story of the Nabataeans. New York : Farrar, Straus and Giroux, 1965. ISBN 978-0-237-44339-9. S. 5 – 10.
Diodoros k tomu poznamenal:
náhľad|vpravo|200px|Mramorová busta Démétria I. Poliorkéta, ktorý sa neúspešne pokúsil dobyť nabatejskú Petru. (Rímska kópia podľa gréckeho originálu zo 4. stor. pred Kr.)
Konflikty s Antigonom I. V roku 312 pred Kr. nariadil Antigonos I. svojmu dôstojníkovi Athénaiovi, aby so silou 4 000 pešiakov a 600 jazdcov vtrhol na územie Nabatejcov a ulúpil ich stáda. Athénaios využil čas, kedy sa nabatejskí muži zhromaždili na výročnom festivale a ženy, deti a starcov zanechali na „istej skale“ (starogr. petra).DIODOROS SICÍLSKY. Bibliothéké historiké (Kniha XIX, 94-100). Historici sa dodnes sporia, či išlo o neskoršiu Petru, alebo o horskú pevnosť Es-Sela pri dnešnom meste Tafileh.
Athénaios prekvapil obyvateľov skaly a ulúpil obrovské množstvo striebra a vzácneho korenia. Pri ústupe sa však dopustil fatálnej chyby – podcenil rýchlosť nabatejskej reakcie a nevyslal prieskumníkov. Nabatejci v počte 8 000 mužov Grékov dostihli pri nočnom odpočinku len 200 štádií od skaly a takmer celé vojsko zmasakrovali. Z Athénaiaovho oddielu uniklo len asi 50 zranených jazdcov.
Antigonos následne vyslal druhú expedíciu, ktorú viedol jeho syn Démétrios I. Poliorkétés. Nabatejci však tentoraz využili dymové signály na varovanie pred blížiacou sa armádou, stáda rozptýlili do neprístupného terénu a „skalu“ opevnili. Keď Démétrios zaútočil na jediný umelo vybudovaný prístup k pevnosti, Nabatejci útok odrazili. Podľa Diodora na neho jeden z Nabatejcov zavolal:
Démétrios, uvedomujúc si logistickú náročnosť boja v púšti, prijal rukojemníkov a dary a ustúpil.MCLAUGHLIN, Raoul. The Roman Empire and the Indian Ocean. Barnsley : Pen & Sword Military, 2014. ISBN 978-1-78346-381-7. S. 51 – 52.
Boj o mŕtve more a pirátstvo Zaujímavým momentom v dejinách Nabatejcov bol ich monopol na zber prirodzeného asfaltu (bitúmenu) z Mŕtveho mora. Asfalt bol v tom čase vysoko cenenou komoditou používanou v Egypte na balzamovanie. Antigonos sa pokúsil tento obchod ovládnuť a vyslal expedíciu pod vedením Hieronyma z Kardie. Nabatejci (v prameňoch označení ako „Arabi“) však na rákosových pltiach napadli jeho vojsko šípmi a expedíciu zmarili. Tento konflikt je historikmi niekedy označovaný za „prvú vojnu o ropné produkty“ na Blízkom východe.WATERFIELD, Robin. Dividing the Spoils: The War for Alexander the Great’s Empire. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-993152-1. S. 123.
V neskoršom období sa Nabatejci nakrátko venovali aj pirátstvu v Červenom mori, kde napádali obchodné lode Ptolemaiovcov. Pravdepodobne išlo o reakciu na to, že Ptolemaiovci začali využívať monzúnové vetry na priamu námornú cestu do Indie, čím obchádzali nabatejské pozemné trasy. Ptolemaiovské námorníctvo však nabatejskú hrozbu rýchlo eliminovalo.
náhľad|Úzka skalná trhlina, ktorá je jediným prirodzeným vstupom do Petry. Práve tento terén robil kráľovstvo vojensky takmer nedobytným.
Politický vývoj a kráľovstvo Konflikty medzi diadochmi (Ptolemaiovcami a Seleukovcami) o nadvládu nad Palestínou a Jordánskom vytvorili pre Nabatejcov priestor na územnú expanziu mimo pôvodné jadro v Edóme. Koncom 3. storočia pred Kr. sa Nabatejci definitívne transformovali z kmeňového zväzu na organizovaný štátny útvar s vlastnou dynastiou.SALIBI, Kamal. The Modern History of Jordan. London : I.B. Tauris, 1998. ISBN 978-1-86064-331-6. S. 10.
Politický vývoj a formovanie štátu Vzostup Nabatejcov ako politickej sily nebol náhly, ale prebiehal v dvoch hlavných fázach. Prvá fáza (4. storočie pred Kr.) sa vyznačovala postupným preberaním kontroly nad obchodnými cestami a kmeňmi v regióne. V tomto období Nabatejcom pravdepodobne vládla rada starších.AL-ABDULJABBAR, Abdullah. The Nabataean Kingdom: A Study of its Origins, Rise and Decline. Exeter : University of Exeter, 1995. S. 8, 136. Ich prítomnosť v Zajordánsku a prienik do úrodnej oblasti Hauran už v polovici 3. storočia pred Kr. potvrdzujú tzv. Zenónove papyrusy (archív ptolemaiovského úradníka).BOWERSOCK, Glen W. Roman Arabia. Cambridge : Harvard University Press, 1983. ISBN 978-0-674-77756-9. S. 17 – 18. Zároveň sa v tomto ranom období, ešte pred vybudovaním mestských centier, prejavila ich vysoká vojenská organizovanosť pri obrane územia pred diadochmi.
Druhá fáza, spojená so vznikom centralizovanej monarchie, nastala v priebehu 3. storočia pred Kr. Prechod k inštitúcii kráľovstva bol vyvolaný potrebou organizovať diaľkový obchod a čeliť vojenským hrozbám helenistických mocností.PEARSON, J. N. The Nabataean Kingdom in the 3rd Century BC. London : Routledge, 2011. S. 10.
Prví panovníci a archeologické dôkazy Hoci staršie historické práce predpokladali vznik monarchie až v 2. storočí pred Kr., novšie nálezy posúvajú tieto dátumy hlbšie do minulosti: Nápis z Hauranu: Poškodený nápis (pravdepodobne z mesta Bosra) spomína nabatejského kráľa už v rannom 3. storočí pred Kr.MILIK, Józef T. Inscriptions de la Jordanie. Paris : Geuthner, 2003. S. 275. Milánsky papyrus: Dokument publikovaný v roku 2001 (časť Lithika) opisuje arabskú jazdu určitého nabatejského kráľa. Existujú hypotézy, že mohlo ísť o panovníka menom Malichos, čo je tradičné nabatejské kráľovské meno.LEVY, T. E.; DAVIAU, P. M.; YOUNKER, R. W. Crossing Jordan: North American Contributions to the Archaeology of Jordan. Routledge, 2016. ISBN 978-1-134-92818-7. S. 335. Mincovníctvo: Nálezy anonymných nabatejských mincí z druhej polovice 3. storočia pred Kr. potvrdzujú existenciu organizovaného hospodárstva a politického režimu už v tomto období.BARKAY, Rachel. Coinage of the Nabataeans. Jerusalem : Hebrew University, 2015. S. 433.
náhľad|vpravo|Pozostatky Veľkého chrámu v Petre. Monumentálna architektúra sa stala symbolom sily nabatejského štátu v neskoršom období.
Charakter nabatejskej monarchie Podľa gréckeho geografa Strabóna (ktorý čerpal zo správ z 3. storočia pred Kr.) bolo nabatejské kráľovstvo „veľmi dobre spravované“. Kráľ bol vnímaný ako „muž ľudu“ – jeho moc nebola despotická, ale úzko prepojená s komunitou. Nabatejci si zachovali vysokú mieru sociálnej rovnosti, čo dokumentuje aj postavenie žien, ktoré mali na rozdiel od iných súdobých kultúr významné právne a majetkové postavenie.